Inšpektori už kontrolujú prácu z domu. Je to problém, tvrdia firmy

, 11.02.2021 06:00

Koniec odporúčania, prišiel príkaz. Práca z domu je pre firmy po novom povinná. Posvieti si na to Národný inšpektorát práce (NIP). Ten už od tohto pondelka posiela do terénu desiatky inšpektorov v rámci mimoriadnej previerky. Kontrolovať sa má hlavne právo zamestnancov na pandemický home office. Zamestnávatelia sa pri ňom majú riadiť ešte minuloročnou novelou Zákonníka práce.

Ide o nepochopenie podnikania ako takého a snahu o zbytočné zastrašovanie podnikateľov.
Peter Serina, výkonný riaditeľ PAS.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) tvrdí, že povinnú prácu z domu vláda zaviedla kvôli sťažnostiam. Odporúčaním nechať svojich ľudí doma sa totiž mnohé firmy neriadili. Zamestnanci sa tak na rezort práce obracali s tým, že ich zamestnávatelia nenechali pracovať mimo kancelárie, i keď mohli. „Budeme preverovať podnety od občanov,“ povedal Krajniak. Podnikom prisľúbil, že nepôjde o „razie“.

Inšpekcia práce podľa jej hovorcu Ladislava Kerekeša len v posledných dňoch zaznamenala približne 40 podnetov. Ďalších viac ako desať ľudí zase žiadalo o poskytnutie poradenstva ohľadom práce z domu. „Inšpektori sa sústredia na to, či zamestnávatelia umožnili home office tam, kde sú na to splnené zákonné predpoklady,“ vysvetľuje Kerekeš.

Počas prvých dvoch dní kontroly inšpektori nenašli žiadne porušenie nariadenia. Vykonali 35 kontrol, počas ktorých preverili dodržiavanie práce z domu u 100 zamestnancov.

Výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina považuje takýto postup skôr za šikanovanie. „Ide o nepochopenie podnikania ako takého a snahu o zbytočné zastrašovanie podnikateľov,“ myslí si. Podľa jeho slov už firmy dávno prešli na prácu z domu tam, kde to bolo možné i účelné. Dodal, že ak budú rozhodnutia svojvoľné a nezmyselné, podnikatelia majú na obranu svoje páky.

Problém v tom vidí aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Podľa odborárov bude napríklad ťažké posúdiť, či daná profesia môže byť vykonávaná z domu a naozaj nie je potrebná prítomnosť na pracovisku. „Takto náhle a bez príprav je to zase svedectvo nariadenia niečoho, čo nemá dostatočné legislatívne opodstatnenie,“ upozorňuje hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.

Firmy: Vieme to posúdiť lepšie

Mantinely pandemickej práce z domu nastavil Krajniakov rezort už v minulom roku. Podľa osobitného ustanovenia novely Zákonníka práce musí firma nechať zamestnanca v čase mimoriadnej situácie pracovať doma, ak to druh práce a prevádzky dovoľujú. Zamestnanec to od firmy môže dostať aj príkazom. O home office môže žiadať vtedy, ak to pre firmu nie je problém.

Odborník z Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník upozorňuje, že ak existuje nejaké pravidlo, malo by sa aj kontrolovať. Podľa jeho slov môžu byť v prípade inšpekcií nápomocné aj odbory či stredný manažment vo firme. Horšie je to v prípade znenia súčasnej legislatívy. „V zákone sa nedá zachytiť všetko, preto sú niektoré definície vágnejšie,“ naráža Páleník na limity aktuálnej verzie Zákonníka práce.

Inšpektori však avizujú, že posúdenie toho, či druh práce umožňuje výkon z domácnosti, bude prebiehať v každom prípade samostatne. „Záleží napríklad od okolností, či je práca vykonávaná manuálne, alebo je to administratívna práca,“ vysvetľuje hovorca inšpektorátu práce. Ako dodal, rozhodujúce bude napríklad aj to, aké zaradenie a kompetencie má konkrétny zamestnanec.

Firmy zastrešené Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sa však obávajú, že kontrola môže v praxi priniesť problematické situácie. „Napríklad sa stane, že daná pracovná pozícia síce dovoľuje vykonávať home office, ale zamestnávateľ nemá dostatok pracovných prostriedkov pre svojich zamestnancov,“ uvádza príklad hovorkyňa AZZZ Miriam Filová.

Podľa nej môže ísť o technické vybavenie, ako sú napríklad služobné notebooky. V takom prípade je práca z domu v podstate nevykonateľná, upozorňuje Filová. Dodala, že zamestnávatelia vedia v praxi lepšie posúdiť, kto môže pracovať z domu a kto už nie.

Bude stačiť zákon?

Inšpektorát tvrdí, že sa kontroly budú zameriavať aj na dohľad nad plnením povinností zamestnávateľov podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Podľa Kerekeša sa budú pri previerkach posudzovať napríklad opatrenia, ktoré firma prijala na základe posúdenia rizík na pracovisku. Kontrolóri sa budú zaujímať aj o kroky na zabránenie šírenia koronavírusu.

Odborári však upozorňujú, že aj zákonný rámec kontroly vyvoláva otázky. „Napríklad či pri nariadenom home office vznikajú aj rovnaké podmienky ako pri pracovnom pomere s určením miesta výkonu práce, technických prostriedkov či ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci,“ tvrdí Nemethová. Napríklad mnoho ľudí pracuje v podnájmoch bez technickej podpory, dodala.

Súčasná legislatíva totiž ešte nepočíta s dlhodobou prácou z domu. Nová úprava Zákonníka práce je síce už schválená v parlamente, ale platiť začne až od marca tohto roka. „Z toho dôvodu filozofiu kontrol práce z domu považujeme za nesystémovú,“ hovorí Nemethová. A to najmä bez zohľadnenia uvedených rizík a okolností, ktoré táto práca prináša, dodala hovorkyňa KOZ.

Podľa Páleníka by preto inšpektoráty práce mohli aspoň priebežne zverejňovať a propagovať konkrétne hraničné prípady a ich zdôvodnenie. Ďalšie firmy a ich zamestnanci by tak vedeli, aké majú práva a povinnosti v rámci povinnej práce z domu. „Určite ale príde k zlepšeniu čiastočného home officu, aby ľudia mohli časť úloh plniť doma a iba malú časť v práci,“ dodáva.

Pokuty len výnimočne

V prípade porušenia predpisov môžu inšpektori práce uložiť zamestnávateľom pokutu až do výšky 100-tisíc eur. Sankcia bude závisieť od závažnosti prehrešku a ich prípadných následkov na zdravie zamestnancov. Pokuty však začínajú na úplnej nule. „Čiže inšpekcia práce môže aj neuložiť pokutu a nariadi len odstránenie zistených nedostatkov,“ tvrdí Kerekeš.

Upozorňuje, že ak sa budú porušenia predpisov v rovnakej firme opakovať, inšpektori už dávajú pokuty na úrovni 300 eur. To isté platí v prípade, keď pri opakovanej kontrole zistia, že nedostatky firma ignoruje. Pokutám sa tiež nevyhnú zamestnávatelia, u ktorých sa zistí napríklad práca načierno.

Ak budú firmy považovať pokuty za neoprávnené, môžu sa proti nej napríklad odvolať. Okrem toho majú podľa Serinu možnosť podať aj správnu žalobu. Krajniak však firmy ubezpečil, že cieľom kontroly nie je rozdávanie sankcií. Potvrdil to aj hovorca inšpektorátu. „Majú predovšetkým preventívny charakter a k sankciám budeme pristupovať najmä v prípade zistenia závažných porušení predpisov,“ ubezpečil Kerekeš.

Najviac inšpekcií zrejme prebehne v Bratislave a Nitre, kde na úrady prišlo aj najvyšší počet podnetov od zamestnancov. Zhodne po päť sťažností prišlo do schránok NIP v Trenčíne a Žiline. Najmenej prišlo v Košiciach, Prešove a v Banskej Bystrici. Ľudia sa však na inšpektoráty a rezort práce obracajú skôr so žiadosťami o poradenstvo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zákonník práce #práca z domu #Národný inšpektorát práce #inšpekcia práce #home office #firmy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku