Prácu z domu čakajú novinky. Zamestnanci rozhodnú, ako a kde budú pracovať

Ľudia kvôli pandémii vymenili kancelárie za obývačky, prispôsobiť sa musí i legislatíva. Zamestnancov čaká flexibilný výber pracovného času a miesta, kde budú pracovať. Mali by sa preplácať aj zvýšené náklady na technické vybavenie. Počíta s tým novela Zákonníka práce z pera ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Parlament o nej bude rokovať na aktuálnej schôdzi už v druhom čítaní.

27.01.2021 06:00
debata (2)

Väčšina firiem, ktorým to umožňuje zameranie, má svojich ľudí doma už od marca minulého roka. „Práca z domu je v súčasnosti najčastejšie využívaným opatrením zamestnávateľov proti šíreniu nákazy,“ tvrdí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Dodala, že firmy zlepšenie legislatívy oceňujú a vždy je čo zlepšovať. Podmienky práce z domu si budú ľudia s firmami dohadovať v pracovnej zmluve.

Novinkou je hlavne viac právomoci v rukách zamestnancov. Krajniak im prijatím zákona umožní dohodnúť sa s firmou ako dlho a ako často budú pracovať. V zmluve môže byť, tak ako doteraz, dohodnuté aj miesto práce. Po novom však nemusí byť uvedené fixne. Človek si tak v prípade potreby môže miesto výkonu práce prispôsobiť. Rezort práce tak zavádza aj takzvanú mobilnú teleprácu, ktorú využívajú ľudia pracujúci z rôznych miest.

Do návrhu novely sa dostalo aj právo odpojenia. „Zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu má právo počas jeho nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni nepoužívať pracovné prostriedky slúžiace na výkon domáckej práce alebo telepráce,“ píše rezort práce v návrhu. Ľudia sa tak môžu odpojiť, ak nemajú s firmou dohodnutú pohotovosť alebo nadčas.

Každý mesiac, dokonca aj pracovný týždeň, môže priniesť rozdielne potreby na oboch stranách.
Miroslav Garaj, personálna agentúra Grafton

Právo na odpojenie navrhovala do legislatívy zahrnúť aj Konfederácia odborových zväzov (KOZ). „Akceptuje úpravu podmienok výkonu domáckej práce a telepráce. Pozitívne vnímame, že do návrhu novely Zákonníka práce sa zakomponovala naša požiadavka na právo zamestnanca odpojiť sa,“ tlmočila reakciu odborárov na návrh novely zákona hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Firmy odpojenie navyše nemôžu posudzovať ako nesplnenie povinnosti.

Žiadne príplatky

Nastavenie flexibilného pracovného času bude mať aj nevýhody. Na ľudí sa vtedy nebude vzťahovať právo na nepretržitý odpočinok. Ten si budú určovať vo vlastnej réžii. Ľudia tým stratia aj náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci. Okrem toho im firmy nebudú preplácať mzdu za prácu nadčas, cez sviatok, víkendy, počas nočnej služby a sťažený výkon práce.

Podľa Miroslava Garaja z personálnej agentúry Grafton Recruitment nie je žiaduce limitovať flexibilitu práce z domu na dohodnuté podmienky v pracovnej zmluve. „Každý mesiac, dokonca aj pracovný týždeň, môže priniesť rozdielne potreby na oboch stranách,“ myslí si Garaj. Dohoda zamestnanca so zamestnávateľom by tak nemala byť limitovaná formou a ani časom, dodal.

Rozvrhnutie pracovného času však podľa neho závisí aj od povahy práce. „Naopak, tu vnímame potrebu stanovenia podmienok v pracovnej zmluve, nakoľko uvedené má vplyv na nárok na mzdu za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci ako aj iné mzdové podmienky,“ vysvetľuje Garaj.

Firma bude preplácať náklady

Zamestnávatelia budú musieť ľuďom zabezpečiť aj vybavenie, ktoré na prácu z domu potrebujú. Zamestnanci však môžu používať aj vlastné. Vtedy musí firma zariadiť ochranu údajov. Zamestnancom bude tiež preplácať náklady na vlastnú techniku a veci, ktoré na to doma potrebujú. Náhrada nákladov však podľa Daniely Škoricovej z agentúry Grafton Recruitment ponúka priestor na jeho pomerne široký výklad.

„Ako bude prebiehať rozhodovanie o tom, aké náklady a v akej výške sú spojené s výkonom práce z domu? Sú to náklady na internet, elektrinu, vodu, kancelársku stoličku, stôl, klimatizáciu, pitný režim alebo iné?“ pýta sa Škoricová. Otázne je podľa nej aj to, v akej výške a ako často by sa mali vyplácať. A tiež, či môže zamestnanec žiadať preplatenie nákladov na plný mesačný poplatok za internet. Problém môže byť aj bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku, dodala Garajová.

Podľa hovorkyne ministerstva práce Veroniky Pazičovej funguje náhrada za používanie vlastného vybavenia už v súčasnosti. „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť v pracovnej zmluve, prípadne v kolektívnej zmluve na tom, že firma zamestnancovi poskytuje náhrady za používanie vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce,“ tvrdí hovorkyňa. Podľa jej slov tam patrí napríklad aj telefón či elektrina.

Náhrada ako (ne)oslobodený príjem?

Ako sa to však premietne do daní a odvodov zamestnanca? Ak firma bude vedieť preukázať, že príplatok zamestnancovi je za prácu z domu, z pohľadu daní a odvodov pôjde o oslobodený príjem. „Zamestnávateľ pritom môže takýto príplatok aj paušalizovať, musí však mať k dispozícii podkladovú kalkuláciu, ktorou obháji sumu paušalizovaného príplatku,“ tvrdí Radovan Ihnát zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Dodal, že v praxi môže byť problém, ak suma home office príplatku bude stanovená skupinovými predpismi alebo bude fixná pre všetkých zamestnancov. „V takom prípade bude náročné obhájiť, že ide o náhradu reálnych výdavkov zamestnanca. Následne môže Finančná správa takýto príjem zamestnanca považovať za zdaniteľný príjem, ktorý podlieha aj odvodom na sociálne a zdravotné poistenie,“ dodal Ihnát.

Príležitostný verzus pravidelný home office

Problémy pritom môže spôsobiť aj nepresná definícia. Podľa návrhu nemôže firma za home office považovať príležitostnú prácu z domu alebo takú, keď ľudia pracujú z domu za mimoriadnych okolností. Podľa hovorkyne ministerstva práce Veroniky Pazičovej v tomto prípade novela Zákonníka práce nemení existujúci právny stav. „Takéto znenie zákona platí takmer 20 rokov. Zamestnávatelia teda túto skutočnosť musia rozlišovať už v súčasnosti,“ tvrdí hovorkyňa.

Som zvedavý, ako sa s tým odborári, zamestnávatelia a inšpektoráty práce popasujú.
Michal Páleník, Inštitút zamestnanosti

Ak novela zákona neprinesie aj presnejší výklad, rozhodovanie sa bude môcť podľa Škoricovej oprieť o interné predpisy zamestnávateľa. Ako dodala, za pravidelnú prácu môže zamestnávateľ považovať takú, ktorá prebieha mimo firmy v určitých intervaloch. „Tie sa opakujú napríklad dvakrát za týždeň, päťkrát za mesiac, alebo každý utorok, stredu a podobne,“ tvrdí Škoricová. Nejde o ojedinelý výkon mimo priestorov zamestnávateľa, dodala.

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti je nastavenie, kedy sa končí príležitostná práca a kedy sa začína pravidelná, dôležité. „Som zvedavý, ako sa s tým odborári, zamestnávatelia a inšpektoráty práce popasujú,“ dodal.

Čo sa zmení v pravidlách práce z domu

Pravidlá práce z domu budú flexibilnejšie. Zmena má prebehnúť prostredníctvom novely Zákonníka práce z dielne rezortu práce.

  • Výkon domáckej práce alebo telepráce musí byť dohodnutý medzi zamestnávateľom so zamestnancom v pracovnej zmluve.
  • Za pravidelnú prácu z domu sa aj naďalej nebude považovať práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností po dohode so zamestnávateľom.
  • Zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, že práca z domu alebo jej časť sa bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí sám. Nemusí byť pritom určené fixne v zmluve a môže sa meniť.
  • Zamestnanec si po dohode so zamestnávateľom bude môcť v rámci práce z domu sám rozvrhovať pracovný čas.
  • V pracovnej zmluve sa môžu dohodnúť aj na minimálnom rozsahu práce na pracovisku zamestnávateľa. Ale to len v prípade, že sa práca nemá vykonávať len z domu.
  • Zamestnanec, ktorý pracuje z domu, má právo na odpojenie od práce počas nepretržitého denného odpočinku, ak práve nemá dohodnutú pohotovosť alebo nadčas. Zamestnávateľ to nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti.
  • Firma nemôže zvýhodniť alebo obmedziť zamestnanca pracujúceho z domu v porovnaní so zamestnancami, ktorí nepracujú z domu.

Keď si zamestnanec sám určuje pracovný čas:

  • Neuplatňuje sa na neho nárok na odpojenie počas nepretržitého odpočinku. Ten si určuje sám podľa rozdelenia pracovného času.
  • Netýkajú sa ho ani ustanovenia o prestojoch okrem tých, za ktoré zodpovedá firma.
  • Zamestnanec stráca aj nárok na náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci.
  • Firma mu nemusí preplatiť ani príplatok za prácu nadčas, počas sviatkov, víkendov, za nočnú prácu a ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Platí to v prípadoch, keď sa zamestnanec s firmou nedohodnú inak.

Čo musí firma pri práci z domu zabezpečiť:

  • Zamestnancovi musí firma zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne kontrolovať technické a programové vybavenie.
  • Keď chce zamestnanec používať vlastné vybavenie, firma zabezpečuje ochranu údajov. Firma tiež prepláca preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca na vlastné vybavenie a predmetov potrebných na výkon práce z domu.
  • Zamestnanec tiež musí byť informovaný o všetkých obmedzeniach používania technického aj programového vybavenia. Firma ho upozorní aj na následky porušenia týchto obmedzení.
  • Zamestnávateľ by tiež mal predchádzať izolácii zamestnanca, ktorý pracuje z domu, od ostatných zamestnancov a umožniť mu vstup aj na pracovisko.
  • Zamestnanci pracujúci z domu musia mať prístup k zlepšovaniu svojej kvalifikácie rovnako ako zamestnanci, ktorí z domu nepracujú.

Zdroj: Návrh novely Zákonníka práce

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #domácnosť #zákonník práce #novela #trh práce #práca z domu #pandémia #Milan Krajniak #home office