Opatrných sporiteľov pribudlo. Ľudia sa tak oberajú o lepšie dôchodky

, 27.10.2020 13:24
muž, senior, dôchodca, dôchodok, nuda, smútok,...
Ilustračné foto. Autor:

Objem majetku sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri mierne klesol na 9,96 miliardy eur. Jeho čistá hodnota sa znížila o 13,5 milióna eur. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) k 23. októbru tohto roka.

V garantovaných dlhopisových fondoch sa nachádza stále väčšina majetku sporiteľov, celkovo v nich majú uložených sedem miliárd eur, pričom majetok vzrástol o 19,05 milióna eur. V negarantovaných fondoch objem majetku predstavoval takmer 2,93 miliardy eur pri poklese o 32,6 milióna eur.

Spomedzi negarantovaných fondov mali sporitelia najviac zdrojov uložených v indexových fondoch, kde dôchodkové správcovské spoločnosti spravovali 1,51 miliardy eur, a v akciových fondoch, kde bolo 1,32 miliardy eur. V zmiešaných fondoch sa nachádzalo 106,6 milióna eur.

Ľudia prerábajú

Väčšina ľudí tak stále prichádza o lepší dôchodok. Prečo? Garantované fondy totiž nemajú veľký výkon. Ide o konzervatívny druh investovania, kedy idú straty na vrub správcov. Preto sú v ňom veľmi nízke výnosy. Tieto fondy majú dokonca často problém udržať krok s infláciou. V praxi to znamená, že v skutočnosti zarobia veľmi málo alebo vôbec nič.

„Situácia na finančných trhoch s finančnými prebytkami totiž nenahráva dlhopisovým investíciám, ktoré majú veľmi nízke výnosy,“ povedal v paneli expertov denníku Pravda analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko. Ak sporiteľa čaká ešte 15 a viac rokov do dôchodkového veku, nemal by sporiť v garantovaných fondoch.

Slovenská legislatíva je aj tak nastavená na ochranu spotrebiteľa. Posledných desať rokov pred odchodom do dôchodku sa totiž jeho úspory postupne začínajú presúvať do bezpečnejších, a teda garantovaných fondov. „V čase odchodu do dôchodku sú všetky úspory v garantovanom fonde,“ potvrdil Maroš Ovčarik, analytik a šéf spoločnosti Partners Investmens.

Každý sporiteľ si pritom môže nechať poradiť a vybrať si ideálnu sporiacu stratégiu. Väčšinou sa to odvíja hlavne od jeho veku. Odborníci sa zhodujú na tom, že čím je človek mladší, tým viac úspor by malo putovať do rizikovejších fondov. V čom je riziko? Výnosy sú síce oveľa vyššie ako pri konzervatívnom sporení, ale straty znáša sporiteľ.

Výhodou je, že stále ide o najlacnejšiu formu sporenia na dôchodok, keďže sú v ňom nízke poplatky a peniaze idú z povinných sociálnych odvodov. Momentálne ide na štátne dôchodky 13 percent z odvodov a päť na sporenie. Pomer sa má o zhruba dva roky zastaviť na úrovni šesť percent v prospech druhého piliera a 12 percent v prospech štátnych dôchodkov.

Ficov presun

To, že je v súčasnosti 70 percent sporiteľov v garantovaných fondoch, sčasti zapríčinila bývalá vláda Roberta Fica (Smer). Otvorila druhý pilier a zhruba 85 percent sporiteľov presunula do konzervatívnych, a teda garantovaných fondov. Podľa Búlika kvôli tomu ľudia stratili od roku 2013 do 2017 priemerne 1 500 eur na úsporách.

„Odvtedy uplynuli ďalšie tri roky a väčšina sporiteľov utrpela ďalšie, často väčšie straty. Rozhodne odporúčam, aby mladí ľudia svoje úspory smerovali výlučne do rastových fondov,“ upozorňuje Búlik. To sa v súčasnosti aj deje. Pri mladých ľuďoch, ktorí vstupujú do druhého piliera totiž tečie zhruba 80 percent peňazí do fondov s vyšším rizikom.

Pri rizikovejšom sporení sa pritom netreba báť ani väčších prepadov v ťažkých časoch. Sporenie na dôchodok je totiž dlhodobý projekt a prehadzovať úspory medzi jednotlivými fondmi sa nemusí vyplatiť. Podľa investičného analytika Františka Burdu zo spoločnosti FinGo môže mladý človek zažiť až viac ako šesť veľkých finančných kríz.

„Všetky krízy sa raz skončia a s následným rastom ekonomiky prinesú aj rast akcií,“ upozorňuje Burda. Panika totiž nastala aj na začiatku vypuknutia pandémie koronavírusu. Najväčšiu stratu vtedy pocítili ľudia, ktorí mali peniaze v rizikových, a teda akciových, indexových a zmiešaných fondoch. Do zhruba 20. marca boli prepady na úrovni desiatok percent.

Niektorí správcovia vtedy dokonca sporiteľov prostredníctvom e-mailov upokojovali, aby kvôli tomu neprehadzovali peniaze do garantovaných fondov. „Pokiaľ ľudia nespanikárili a zachovali chladnú hlavu, urobili dobre. Skúsení investori práve túto situáciu využili vo svoj prospech – nakúpili počas poklesu trhov viac lacných akcií, ktoré neskôr narástli,“ dodal Burda.

Krajniakove zmeny

Problémy v druhom pilieri chce ústavným zákonom vyriešiť aj minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina. Okrem iného bude napríklad vstup do druhého piliera automatický. Ľudia dostanú len určitý čas na to, aby z neho vystúpili. Ďalej sa má zaviesť prednastavená investičná stratégia pre novovstupujúcich sporiteľov. Na druhý pilier má navyše dohliadať nový štátny orgán. Zákon má tiež zabrániť jednorazovým výberom úspor.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#sporenie na dôchodok #sporenie #penzia #negarantovaný fond #II. pilier #garantovaný fond #dôchodok
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku