Oproti tomu v Británii sú na stope veľkému zločinu. Finančný dom HSBC mohol podľa britských vyšetrovateľov spravovať aj čierne kontá obchodníkov so zbraňami, drogových dílerov, ale aj politikov, známych podnikateľov a celebrít.
Banka HSBC pre britský spravodajský portál BBC News uviedla, že s vyšetrovateľmi spolupracuje v „najväčšom možnom rozsahu“.
Prečítajte si tiež článok Sivej ekonomike sa postaví transakčná daň.
Vyšetrovanie obdobné tomu v Británii sa na Slovensku doteraz neuskutočnilo. Ľuďom napriek povinnosti bánk ohlasovať polícii nezvyčajné transakcie nad 15–tisíc eur nenávratne zmizli obrovské čiastky investované v nebankových spoločnostiach.
Nikto nevie, kam sa pred necelými štyrmi rokmi stratilo 26 miliónov eur investovaných prevažne dôchodcami do Podielového družstva Slovenské investície. V časoch divokej privatizácie zas bez stopy zmizli peniaze z vytunelovaných štátnych aj súkromných firiem.
„Legalizácia príjmov z trestnej činnosti, respektíve pranie špinavých peňazí, sa deje aj na Slovensku,“ hovorí Viliam Kačeriak, riaditeľ oddelenia pre riadenie rizík spoločnosti KPMG. Podľa neho sa viaceré domáce banky pri odhaľovaní prania špinavých peňazí snažia vykonať len zákonom stanovené minimum.
„Zdá sa, že v súčasnosti sa v niektorých bankách objavuje prístup prijímania len minimálnych opatrení, ktoré vyžaduje legislatíva,“ pokračoval Kačeriak.
Národná banka Slovenska v roku 2014 uložila za nedodržiavanie zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti dvom finančným domom pokuty 50–tisíc a 10–tisíc eur.
„Najčastejšie k praniu špinavých peňazí dochádza tak, že spoločnosti v daňových rajoch poskytujú fiktívne služby, za ktoré ale zhromaždia reálne peňažné prostriedky, tieto zdania, respektíve ak sú v daňových rajoch, tak niekedy ani nezdania, a investujú do legálnych aktivít,“ priblížil právnik Andrej Leontiev, partner v kancelárii Taylor Wessing e/n/w/c advokáti.
Podnikatelia za preprané peniaze nakúpia napríklad nehnuteľnosti, obchodné podiely vo výrobných podnikoch alebo vyplatia dividendy svojim spoločníkom.
„Na Slovensku možno vidieť aj jednoduchšie scenáre, kde napríklad remeselník, ktorý robil fušky načierno a dostával zaplatené bez dokladu, kúpi byt, kde časť kúpnej ceny zaplatí tak, ako je napísané v kúpnej zmluve, a časť zaplatí v hotovosti z čiernych peňazí. Následne, keď raz byt predá, kúpna cena, ktorú dostane, bude predstavovať jeho legálny príjem,“ dodal Leontiev.
Boj proti daňovým únikom patrí v súčasnosti medzi priority slovenského ministerstva financií. Tlak na zvýšenie platenia firemných daní má aktuálne vytvoriť zoznam podnikov platiacich dane. Pred dvoma rokmi napríklad amerických daňových poplatníkov pobúrilo zistenie, že počítačový gigant Apple roky neplatil takmer žiadne dane.
Z veľkých firiem na Slovensku v roku 2013 napríklad Železiarne Podbrezová zaplatili dane vo výške 72 eur. Napriek tomu na Slovensku zatiaľ nenastal podobný verejný tlak na platenie daní, keďže ministerstvu financií sa podarilo sústrediť mediálnu pozornosť na zverejnenie nekompletného zoznamu firiem, bez najväčších platcov daní ako napríklad Volkswagen Slovakia.
Ďalším kladivom na daňovú optimalizáciu malo byť aj povinné zverejňovanie vlastníkov cyperských spoločností podnikajúcich na Slovensku. Získaním týchto informácií podmienil slovenský premiér Robert Fico finančné záruky krachujúcemu Cypru. No tieto informácie Slovensko nakoniec nezískalo.
„Požiadať Cyprus o poskytnutie plošných informácií nie je možné vzhľadom na smernicu rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní a nariadenie Rady o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom, nakoľko členské štáty sa nemôžu angažovať v nenáležitom vyhľadávaní informácií (fishing expeditions). O informácie je možné požiadať iba v konkrétnom prípade preverovania daňového subjektu a nie plošne,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Finančná správa zatiaľ zaslala cyperskej protistrane 21 individuálnych žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií.
Vyšetrovanie švajčiarskej banky HSBC odštartoval v roku 2007 jej bývalý zamestnanec Hervé Falciani. Počítačový špecialista verejne priznal, že ukradnuté informácie o kontách 24–tisíc privátnych klientov postúpil francúzskym daňovým úradom. Zároveň odmietol, že by za to od francúzskej vlády zinkasoval nejakú finančnú odmenu. Ukradnuté informácie odštartovali vyšetrovanie finančného domu nielen v Európe, ale aj Južnej Amerike, na blízkom východe a v Spojených štátoch amerických.
S americkým Senátom sa banka HSBC už v roku 2012 dohodla na zaplatení pokuty vo výške 1,92 miliardy eur. „Prijímame zodpovednosť za chyby z minulosti. Už sme povedali, že to veľmi ľutujeme, a teraz to hovoríme znova,“ uviedol v roku 2012 vo vyhlásení pre médiá vtedajší generálny riaditeľ skupiny Stuart Gulliver.
„Dnešná HSBC je úplne iná organizácia ako tá, ktorá urobila tieto chyby,“ dodal Gulliver. Následne už v roku 2013 argentínske úrady banku HSBC obvinili, že použila falošné príjmové doklady, aby uľahčila pranie špinavých peňazí a daňové úniky, pričom preprala 77 miliónov amerických dolárov. Najnovšie čelí banka HSBC rovnakým podozreniam vo Veľkej Británii.