Viaceré európske krajiny sa len nedávno dohodli, že zavádzanie dane bude pokračovať. Kritici však upozorňujú, že ak sa nezapoja všetky krajiny, daň nebude fungovať.
Problémom tiež je, že predmetom dane budú aj také transakcie, ktoré sa dotknú bežných ľudí a výsledkom dane tak bude aj zdražovanie. Napriek tomu sa ministri financií Rakúska, Belgicka, Estónska, Nemecka, Talianska, Portugalska, Slovinska, Španielska a Slovenska pred pár dňami dohodli na pokračovaní procesu zavedenia dane. Napríklad Británia však s daňou nesúhlasí, a to aj preto, že Londýn by mohol stratiť pozíciu finančného centra.
Prečítajte si aj článok Pranie peňazí a daňové úniky sú aj na Slovensku.
Británia však zavedeniu dane nezabráni. Súdny dvor EÚ vlani v máji zamietol námietku Veľkej Británie proti navrhovanej európskej dani z finančných transakcií. Daň má obmedziť špekulácie finančných inštitúcií pri obchodovaní s cennými papiermi, pri ktorých ročne unikajú miliardy eur a končia v sivej ekonomike.
Na druhej strane sa daň do výšky 0,1 percenta nepriamo dotkne dlžníkov, sporiteľov či poistencov. Banky totiž dávajú ľuďom hypotéky a následne obchodujú s hypotekárnymi záložnými listami. Tieto transakcie sa zdania, čo banky môžu preniesť na ľudí. Ročne to splátku hypotéky môže zdvihnúť o 0,2 percenta, čo znamená, že ak teraz niekto dá na splátky bežnej hypotéky na byt ročne 3 600 eur, po novom by platil o 7 eur viac.
Transakčná daň môže zvýšiť aj bankové poplatky, aj keď na druhej strane tento rok klesla slovenská banková daň, a tak by sa to mohlo vykompenzovať.
Správcovia podielových fondov, kde majú Slováci tiež svoje úspory, hovoria, že pre novú daň môžu sporitelia prísť z ročných výnosov až o 0,6 percenta a pre novú daň avizujú zdražovanie aj poisťovne.
EÚ zo zavedenia dane očakáva prínos 35 miliárd eur ročne. Slovenská štátna kasa by mohla získať od 30 do 50 miliónov eur.
Kažimír: Dosahy na finančný trh budú minimálne
Ministerstvo financií SR pod vedením Petra Kažimíra tvrdí, že pri novej dani presadzuje zúženie základu a minimálne sadzby s cieľom minimalizovať dosahy na slovenský finančný trh.
„Daň z finančných transakcií by mala byť založená na princípe na čo najširšej možnej báze s malou sadzbou dane. To celé z dôvodu plného zohľadnenia možných dosahov na reálnu ekonomiku a rizika možnej realokácie finančných inštitúcií,“ uvádza slovenské ministerstvo financií.
Banková asociácia spolu s ďalšími asociáciami zastupujúcimi sto percent európskeho bankového sektora však upozorňuje na dôsledky zavedenia. Za ne považuje najmä ohrozenie finančnej stability nielen v eurozóne.
Diskusia o dani z finančných transakcií sa začala ešte pred piatimi rokmi. Mala byť jedným z najdôležitejších nástrojov v boji proti kríze, obmedziť špekulácie na trhu a vyššími príjmami pomôcť napätým rozpočtom krajín Európskej únie. Opatrenie si však získalo aj množstvo nesympatizantov.
„Daň z finančných transakcií je tým najhorším nápadom posledných troch storočí,“ skonštatoval Wim Mijs, výkonný riaditeľ Európskej bankovej federácie.
„Je potrebné zdôrazniť, že rokovania o tejto téme pokračujú a nie je dnes možné presne predpovedať detailnú architektúru finančnej transakčnej dane,“ dodáva slovenský rezort financií.
Banková asociácia napriek tomu zdôrazňuje potenciálne nebezpečenstvo, ktoré zo zavedenia dane môže vyplynúť.
Banky: Daň bude kontraproduktívna
„Tak ako ukázal aj nedávny výskum realizovaný pre Európsku komisiu, významným otáznikom je výber tejto dane a jeho nákladnosť. Zavedenie finančnej transakčnej dane môže pôsobiť kontraproduktívne dôsledkom nízkych daňových príjmov z nej a súčasne vysokým nákladom na jej zavedenie a udržanie systému jej výberu,“ zhodujú sa v správe štyri bankové federácie reprezentujúce takmer sto percent európskeho bankového sektora.
Asociácie upozorňujú aj na znevýhodnenie finančných inštitúcií práve z menších krajín, čo nemá zostať bez následkov aj na nefinančné sektory ekonomík týchto krajín.
„Pokiaľ dôjde k zavedeniu dane z finančných transakcií, bude to mať negatívny dosah na všetkých zúčastnených. Klientom sa predražia bankové služby, tie sa stanú rizikovejšie. Ceny budú viac kolísať, bankám klesne zisk a tak zostanú menej zdravé a poklesnú príjmy štátu,“ konštatuje riaditeľka Next finance Markéta Šichtařová.
„Bojím sa, že snaha, aby sa vlk najedol a koza zostala celá, v tomto prípade nebude fungovať,“ dodáva Šichtařová.
Daň z finančných transakcií plánujú spomínané krajiny zaviesť od januára budúceho roku. Kým odporcovia kritizujú dosahy na bankový sektor, druhou stranou mince je, že slovenské banky len vlani zarobili 560 miliónov eur a zisk im neklesol ani po zavedení viacerých daní.
„Finančné domy zo ziskov sanujú svoje zahraničné matky. Tie majú nedostatok kapitálu, a tak sa ho snažia rôznymi spôsobmi dostať z našich bánk. Vyššie dane preto nebudú znamenať nedostatok úverov, keďže tieto peniaze by tak či tak odišli zo Slovenska,“ povedal k daniam pre banky ešte v roku 2012 slovenský premiér Robert Fico.