Európska komisia predpokladá v tomto roku spomalenie hospodárskeho rastu Ruska na jedno percento hrubého domáceho produktu. Napriek zrýchleniu výkonu ruskej ekonomiky v druhej polovici minulého roka na konečných 1,3 percenta HDP očakáva komisia v tomto roku slabší výsledok okrem iného pre dôsledky geopolitického napätia okolo Ukrajiny. Komisia to uvádza v jarnej makroekonomickej prognóze.
Európska únia už zmrazila majetok a zakázala vstup na svoje územie zhruba piatim desiatkam osôb z Ruska aj z Krymu, predovšetkým politikom, vojakom či pracovníkom tajných služieb. Na rozdiel od Spojených štátov, ktorých opatrenia cielia tiež na niektoré ruské firmy či banky, právny základ európskych sankcií zatiaľ neumožňuje postihovať spoločnosti.
O spôsobe ako to urobiť sa podľa informácií ČTK v pondelok popoludní začali radiť veľvyslanci únijných krajín, ich odporúčania by mohli potvrdiť ministri zahraničia na svojej schôdzke plánovanej na budúci pondelok.
Európska komisia tiež pripravuje analýzy možných podôb a vplyvov širších hospodárskych sankcií, ktoré by postihli napríklad celé odvetvia ruskej ekonomiky. O ich spustení by v prípade ďalšej eskalácie konfliktu musel zrejme rozhodnúť únijný summit (čítajte tiež Sankcie proti Rusku by skosili slovenský rast na polovicu).
Tri scenáre sankcií
Európsky komisár Siim Kallas, ktorý zodpovedá za hospodárske a menové otázky, v pondelok novinárom prípravu plošných sankcií potvrdil. Uviedol, že sa zvažujú tri scenáre, z ktorých ten najvýraznejší by ovplyvnil aj rast európskeho hospodárstva. To má podľa jarnej prognózy v celej EÚ tento rok vzrásť o 1,6 percenta a v krajinách eurozóny o 1,2 percenta. V budúcom roku by únia mala potvrdiť, že sa jej darí vysporiadať sa s dôsledkami krízy a rast zrýchliť na dve percentá v celej EÚ a na 1,7 percenta v krajinách platiacich eurom.
Odborníci pripravujúci možnú tretiu fázu sankcií sa podľa diplomatov snažia nájsť vyvážený model, ktorý by vplyv rovnomerne rozdelil medzi členské krajiny.
„Niektoré krajiny sú dôsledkom vystavené viac, niektoré menej. Samozrejme, pobaltské krajiny a štáty ako Fínsko alebo Cyprus, ktoré majú väčšie ekonomické väzby s Ruskom, môžu byť postihnuté viac,“ poznamenal Kallas. Pripomenul tiež, že v súčasnosti veľmi silná európska diskusia o znížení energetickej závislosti na Rusku a súvisiacej problematike sa vedie už od roku 2006.
" Je tiež jasné, že táto kríza má vážny dopad na ruskú ekonomiku," zdôraznil eurokomisár. Polovicu príjmov ruskej centrálnej vlády podľa neho tvoria práve peniaze z predaja ropy a zemného plynu. Prerušenie dodávok by tak podľa neho znamenalo aj pre Rusko značné finančné straty.
Ruské hospodárstvo cíti krízu
Medzinárodný menový fond na konci apríla znížil svoj odhad tohtoročného rastu ruskej ekonomiky na 0,2 percenta z predtým očakávaných 1,3 percenta. MMF zároveň očakáva, že odliv kapitálu z Ruska tento rok dosiahne 100 miliárd dolárov. Kallas pripomenul, že iné odhady hovoria o ešte vyšších sumách a že ruská centrálna banka už minula veľké peniaze v snahe stabilizovať rubeľ, ktorý zasiahol vývojom situácie.
Európska makroekonomická predpoveď okrem iného uvádza, že objem súkromných investícií vlani v Rusku klesol o 0,1 percenta. O rok skôr pritom rástol o 6,3 percenta. Dôvodom je podľa komisie predovšetkým dokončenie obrích infraštruktúrnych projektov spojených s nedávnou zimnou olympiádou v Soči. Tento rok sa očakáva ďalší pokles investícií, v súvislosti so zhoršujúcou sa investičnou klímou, rastúcou neistotou, odchodom kapitálu do zahraničia a vyššími nákladmi na financovanie projektov.
„Ďalšie sankcie môžu mať pre Rusko ďalekosiahle dôsledky a viesť k ďalšiemu zhoršeniu ekonomického výhľadu na roky 2014 a 2015,“ píše sa v prognóze. Ak by sa politické napätie do konca tohto roka upokojilo, v roku 2015 by Rusko podľa údajov komisie rástlo dvojpercentným tempom.