Začiatkom marca ovalila mäsiarov Jóbova zvesť z nemeckej burzy, ktorá je vodidlom aj pre slovenský trh s mäsom. Kilogram tzv. jatočne upravených tiel ošípaných začali Nemci predávať po 2,28 eura. Také drahé bravčové mäso v Európe nebolo najmenej posledných desať rokov.
Keďže celé tri štvrtiny bravčového mäsa, ktoré Slováci skonzumujú, pochádzajú z dovozu, rast cien mäsa na burze prináša ďalšie zdraženie výsekového mäsa a výrobkov z neho.
Čítajte viac Reťazce sa bijú o zákazníka, maslo ponúkajú aj pod 1 euro. Prečo vedia cenu stlačiť tak nízko?
Riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai zatiaľ odhadla zdraženie na 15 až 18 percent. O túto hodnotu by malo mäso zdražieť obchodníkom, otázka je, za koľko ho budú predávať reťazce svojim zákazníkom.
Až doteraz sa obchodníkom darilo predávať rôzne druhy bravčového mäsa v akciách. Pokračovanie v zľavách v prvej reakcii na novú situáciu nevylúčila z hry Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje nadnárodné obchodné reťazce, ako sú Tesco, Kaufland, Lidl, Billa či Metro.
Najmenej o tretinu vyšší účet za hostinu
Tri týždne pred Veľkou nocou predseda SAMO Martin Krajčovič pre Pravdu spresnil, že obchodné reťazce majú záujem poskytnúť spotrebiteľom bravčové mäso a rôzne údené výrobky – klobásy, šunky, rolky za čo najlepšie ceny, ale tie budú závisieť od individuálnych možností jednotlivých sietí.
"To, o koľko porastú spotrebiteľské ceny, závisí od toho, ako obchodné reťazce vstrebú rast cien suroviny. Tá medziročne zdražela o celé euro, z 1,20 na 2,28 eura, čo najlepšie hovorí tom, že tlaky na zvýšenie cien sú veľké,“ konštatoval Krajčovič.
Ľudia teda musia rátať s tým, že účet za veľkonočnú hostinu bude vyšší ako vlani, aj keď nakúpia mäso v tom či onom reťazci so zľavou.
Realitou roku 2023 je, že v Európe sa stáda ošípaných zmenšujú, čo je dôsledok stále vyčíňajúceho afrického moru ošípaných, ale aj novej situácie v podobe už viac ako rok trvajúcej vojny na Ukrajine. Vlaňajšok priniesol tiež sucho, zdražovanie krmív, energií a to všetko vyústilo do vysokých cien potravín. Slovensko ich má jedny z najdrahších v Európe, keď potravinová inflácia sa vyšplhala k 30 percentám. Zhruba o toľko zdraželo aj mäso.
Čítajte viac Cibuľová kríza zachvátila celý svet a neobišla ani Slovensko. Prečo je cibule nedostatok a prečo citeľne zdražela
Rekordné cenové prírastky malo nielen hovädzie mäso, ktoré medziročne zdraželo o 50 percent, ale aj bravčové mäso. To je medzi jedákmi mäsa najobľúbenejšie. Ročne ho Slováci ešte pred dvoma rokmi zjedli priemerne na jedného takmer rovných 40 kilogramov. Vlani sa však ceny výsekového bravčového mäsa vzopäli ako vlna cunami, čo dokumentuje aj graf vychádzajúci z údajov ŠÚ SR.
Prázdne farmy a koniec krátených dotácií
Dokáže Slovensko eliminovať rast cien svojou produkciou bravčového mäsa? Len minimálne, pretože sebestačnosť vo výrobe bravčoviny upadla k 25 percentám, taká nízka ešte nebola. Eva Forrai oznámila, že stavy ošípaných na Slovensku klesli k 400-tisíc zvieratám. Tak málo ich ešte na farmách za posledných tridsať rokov nebolo. Ešte v roku 1990 pritom v družstvách, rôznych špecializovaných štátnych podnikoch spolu so "záhumienkovými“ chovateľmi vykŕmili ročne 2,5 milióna prasiat, krajina bola v bravčovine sebestačná a prebytky posielala do Českej republiky.
Šance na to, že sa v dohľadnom čase, reálne aspoň do konca desaťročia, podarí konsolidovať domácu výrobu bravčoviny, sú neveľké. Tento týždeň síce Samuel Vlčan, poverený minister pôdohospodárstva, informoval, že predsa len svitá na lepšie časy. Európska komisia totiž upúšťa od 25-percentných korekcií europodpôr, teda ich štvrtinového krátenia za chyby a podvody s agrodotáciami z minulosti. V praktickej agrárnej politike to znamená, že projektové výzvy v hodnote za viac ako 700 miliónov eur budú plne financované z európskych zdrojov a nebude nimi treba zaťažovať štátny rozpočet.
Ako to môže pomôcť oživeniu chovu ošípaných a zvýšeniu ponuky slovenského bravčového mäsa? Dopyt po ňom je skutočne veľký.
Domáce mäsko je čoraz vzácnejšie
Jeden z posledných chovateľov ošípaných František Uhliarik z Rastislavíc v okrese Nové Zámky nestačí uspokojovať záujemcov. Na farme, kde ročne dochová tritisíc prasiat, má aj bitúnok. Od októbra minulého roka do Vianoc k nemu prichádzalo týždenne 60 až 70 záujemcov z celého Slovenska, ktorí si kupovali polovice ošípaných. Tie teraz pred druhou veľkonočnou vlnou záujmu o ošípané predáva kilogram po 2,65 eura bez DPH. Ak treba na tvári miesta šikovní mäsiari polovicu prasaťa rozporciujú na menšie diely.
"Sto eur minutých za bravčové mäso z našej farmy je dobrou investíciou, lebo to isté množstvo mäsa by v obchode vyšlo na dvojnásobok,“ porovnáva Uhliarik predaj priamo z farmy oproti ponuke mäsa ponúkaného za súčasné ceny v obchodoch. Možno aj preto ľudia neváhajú do Rastislavíc cestovať za čerstvým mäsom z veľkej diaľky. Keď sa zložia na cestu, výlet za mäsom sa oplatí. Tak napríklad za bravčovinkou pricestovali až z Utekáča, ktorý leží v okrese Poltár, alebo zo Sebechlieb z okresu Krupina, nehovoriac o Bratislavčanoch alebo cezpoľných z iných kútov Slovenska.
Zákazníci oceňujú nielen čerstvosť a kvalitu mäsa, ale aj to, že farmár je ochotný dochovať ošípané aj do vyššej hmotnosti, 150 až 160 kilogramov, ako je štandardná jatočná hmotnosť prasiat 110 kilogramov. Rastie totiž dopyt nielen po krehkom šťavnatom mäse z dobre "osvaleného“ prasaťa, ale aj po ošípaných s patričnou hrúbkou slaniny.
Čítajte viac Získať 15-tisíc na obnovu domu bude jednoduchšie. Najväčšiu prekážku odstránili (odpovede)
Uhliarik má teda perspektívu. Pokúšal sa už tri razy o modernizáciu farmy, ktorá bola vybudovaná v roku 1968. Nepochodil však. Ale nebol jediný, kto čaká dlho na vyhodnotenie projektov. Otáľanie s ním sa dotklo chovateľov nosníc, ktorí by potrebovali postúpiť v rekonštrukcii klietkových fariem na podstielkové. Netrpezliví sú aj potravinári, ktorí vyčísľujú investičný dlh svojich závodov na jednu miliardu eur.
Čisté víno do pohára
Štát sa po audite, ktorý si urobil Brusel v platobnej agentúre aj na žiadosť dosluhujúcej koalície, príliš neponáhľal s vyhodnocovaním výziev. Musel by totiž štvrtinovú pokutu, ktorú Európska komisia naparila Slovensku za čachre-machle v Pôdohospodárskej platobnej agentúre v minulom desaťročí, doplácať zo štátneho rozpočtu. Vlčan priznal, že sankcie spomalili oživenie agroodvetvia.
Treba dodať, že ministerstvo financií za éry premiéra a potom ministra financií Igora Matoviča síce agroodvetviu pomohlo, ale súčasne rozdávalo počas pandémie a po nej nasledujúcej a doteraz trvajúcej hospodárskej kríze peniaze pod zámienkou pomoci ľuďom, ako sa kedy minister vyspal. Aj preto mu nezostávali financie na to, aby cielene sanoval oživenie výroby potravín, zdravotníctvo či školstvo.
Jeden z posledných mohykánov v chove ošípaných je František Valášek. Farma Tekro v regióne Nitry ročne odchová takmer 50-tisíc prasiat. Na otázku, či sa ešte podarí postaviť na nohy výrobu bravčoviny, Valášek odpovedal, že realisticky vidí oživenie tak na 30 v lepšom prípade na 50 percent z celkových potrieb Slovenska. Aby nám bolo jasné, o čom hovoríme, tak v ére sebestačnosti sa na Slovensku vyrobilo 220-tisíc ton bravčového mäsa, vlani upadla jeho výroba podľa odhadov pod hranicu 60-tisíc ton.
Valášek neskrýva pesimizmus. "Posledných 20 rokov som zažil vlády a ministrov, ktorí sa zaklínali sebestačnosťou, ale na konci ich ,snažení‘ bol úpadok výroby. Uvidíme, čoho sa dočkáme teraz, ale verejnosť treba upozorniť, že reťazce sa nemôžu donekonečna spoliehať na španielske, nemecké či belgické prebytkové more,“ konštatoval Valášek. Dodal, že vo všetkých krajinách EÚ chovajú menej ošípaných a ich cena rastie. Vývoj cien na nemeckej burze to potvrdil.
Mladí žijú inak ako rodičia
Na Slovensku v posledných rokoch rastie dopyt po domácom čerstvom mäse, ale dediny sa bránia rekonštrukciám fariem či výstavbe nových. Zreteľne sa ukazuje, že ide nielen o ekonomický, ale aj veľký spoločenský problém. Na vidiek sa prisťahovali tisícky ľudí z mesta a zároveň tu vyrástla generácia mileniálov, ktorú obťažujú farmy živočíšnej výroby.
V dedinách už málokto chová ošípanú. Pokolenie posledných aktívnych drobnochovateľov grupujúcich sa z radov družstevníkov zostarlo a fyzicky nevládze prasiatka chovať. Nehovoriac o tom, že susedom, neraz ich vlastným deťom a vnukom, zápach z dvorov prekáža. O to vzácnejšie sú farmy, ktoré ponúkajú čerstvé mäso.
V ostatných rokoch sú populárne tzv. čisté zabíjačky. Organizujú ich obce alebo sa dá dovedna niekoľko rodín. Kúpia si potrebné množstvo polovičiek prasiat a pustia sa do výroby špecialít. Ak pochádzajú z chovu, aký má František Uhliarik, ľudia majú istotu, že zvieratá sú zdravé, prehliadnuté veterinármi. Stretnutie rodiny, priateľov alebo celej dediny pri "zabíjačke“ sa totiž nedá nahradiť ani najlepšou jaternicou, klobásou či tlačenkou hoci aj od toho či onoho vychyteného mäsiara.
Slovensko podobne ako celá Európa vstúpilo do novej éry tak chovu zvierat, ako aj spôsobu života nielen v mestách, ale aj na vidieku. Nič však nie je zadarmo a za dobroty sa platí. Všetko nasvedčuje tomu, že poctivé bravčové bude drahšie.