Dominancia malokarpatských vinárstiev bola jednoznačná – zo siedmich titulov putovalo šesť do Pezinka, Vinosadov, Šenkvíc, Trnavy, Tomášova a len jeden, zato v najsilnejšie obsadenej kategórii bielych suchých vín získalo vinárstvo z inej oblasti – Terra Wylak Winery, ktoré vedú Roman Holec a Dušan Bajan.
Čítajte viac Prehľad našich najlepších vín: Slováci uspeli medzi svetovou elitou na výstave vo Francúzsku
Wylak je starý názov Veľkého Zálužia, odkiaľ sa odkrýva pohľad na nitriansky Zobor. Veľkozálužianské vinárstvo, ako je to už na Slovensku zvykom, spracúva hrozno zo širšieho operačného priestoru. Na prestížnom VTP uspelo Terra Wylak Winery s Rizlingom rýnskym z ročníka 2019, ktorý bol dopestovaný v Jasovej na južnom Slovensku.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Vynikajúca poloha z Jasovej, ktorú obrába rodina Borošovcov, dala o sebe vedieť prostredníctvom bravúry malokarpatských vinárov viac razy. Presadila sa aj prostredníctvom Vladimíra Mrvu a Petra Stanku z Trnavy, ktorí získal dvoch šampiónov v ružových vínach za suchý aj polosuchý Cabernet Sauvignon. Aj Vinárstvo Miro Fondrk z Tomášova čerpalo z južnoslovenskej vinohradníckej studne. Víťazná Frankovka modrá v suchých červených vínach pochádza z Rúbane, odkiaľ je do Jasovej na skok.
Renesancia starej školy
Potenciál malokarpatských vinohradov reprezentoval v tradične najsilnejšie obsadenej kategórii bielych suchých vín Vinovin Peter Ščepán z Vinosadov. Ščepán sa stal šampiónom s Rizlingom vlašským 2022, ktorý pozbieral v modranských a pezinských vinohradoch. Ide o typické malokarpatské vínko, ktoré sa ocitlo v rokoch po revolúcii v tieni vtedy mimoriadne populárneho Chardonnay.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Ako však plynul čas a vinári zdokonaľovali svoje majstrovstvo, prišla renesancia vlašáčika, čo potvrdil Peter Ščepán. Jeho víno je krásnym návratom ku koreňom a odkazom milovníkom vína, aby ochutnali novú ľahkú sviežu podobu odrody, ktorá spolu s Müllerom Thurgau a Velltínskym zeleným tvorila v minulom storočí kostru slovenských vinohradov.
Ak spomíname Veltlínnske zelené, potom poukážme na jeho široké možnosti spracovania. Ladislav a Margita Šebovci ich demonštrovali ľadovým víno , ktoré pozberali na šenkvickej Kozare v roku 2015, keď ešte nebola núdza o silné mrazy. Tie vytiahli z bobúľ vodu, zvýšili v nich koncentráciu prírodného cukru a vďaka dostatku kyselín a, pravdaže, majstrovskému spracovaniu vzniklo víno s nevídaným zrecím potenciálom. Pri víne platí, že čas je majster krásy.
Mimochodom, keď hovoríme o životnosti vín, práve na ňu poukázal pri Rizlingu rýnskom z Terra Wylak Winery profesor Fedor Malík predseda hodnotiteľských komisií. Odhadol ju na celé ďalšie desaťročie. Jeho ústami prešli vína všetkých 26. ročníkov – bolo ich teda neúrekom.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Malík povedal, že v Rizlingu rýnskom vidno jednoznačne historickú stopu nemeckých kolonistov, ktorí zhruba pred 800 rokmi začali vysádzať vinič na Slovensku. K osemdesiatke sa blížiaci profesor vína dal do pozornosti jednotu práce vo vinohrade a pivnici, ktorá bola narušená v časoch socializmu, keď sa družstvá špecializovali na pestovanie a štátne vinárske závody zasa na spracovanie vína.
Súzvuk polohy a umu človeka
Historický vývoj vrátane poslednýc troch rozporuplných desaťročí nepochybne zanechali hlbokú stopu vo vinohradníckej krajine ako aj v možnostiach ďalšieho rozvoja vinohradníctva a vinárstva. Dnes vinohradnícku výrobu rozvíjajú vynikajúci pestovatelia, akým je napríklad Richard Soják. Ním dopestovaný Pinot blanc a Chardonnay na hone Šomoď v Hlohovci sa stal základom pre sekt Matyšák.
Vyrobil ho Pezinčan Peter Matyšák, ktorý začal podnikať s vínom ešte pred rokom 1989. Jeho sekt zrel štyri roky na kvasniciach vo fľaši. Ide teda o typickú metódu, akou pripravujú svoje znamenité vína v slávnej Champagni. Sekt Matyšák bol vlani šampiónom Národného salónu vín, odmenili ho striebornou medailou na Vinalies Internationales a teraz potvrdil svoje kvality aj doma v Pezinku.
Foto: Eva Amzlerová
Vraví sa, že doma nikto nie je prorokom. Vinárstvo Mrva &Stanko získalo na tohtoročnom Vinalies Internationales, ktoré sa konalo nie ako býva zvykom v Paríži, ale v Cannes, veľkú zlatú medailu za polosuchý ružový kabernet a zlatú medailu za suché rosé. To, že na poli ružových nemajú Mrva so Stankom doma konkurentov, potvrdila aj slovenská porota. Oba ich kabernety ukazujú na genius loci takých polôh, akými sú Vinodol a Mojmírovce v Nitrianskej vinohradníckej oblasti a Jasová s Kamenným Mostom v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti.
No nebolo by vína bez človeka. Terroir a ľudská tvorivosť sú základom vinárskeho umenia. Víno je skrátka súzvukom prírody a človeka. V oboch ružových vínach objavujeme množstvo aromatických a chuťových vrstiev bobuľového ovocia, tvoria pozoruhodnú jednotu, ale ešte krajšie je, ako ich ľudskými zmyslami možno identifikovať. Kto vína ochutná, zistí čo je čaro z opojenia.
Miluj a pracuj. Úspech príde
Vzrušujúci zážitok prináša aj šampión suchých červených vín Frankovka modrá od Mira Fondrka. Profesor Malík ho označil za vinárskeho intelektuála. Muž s dvoma vysokými školami, ovládajúci tri jazyky miluje nadovšetko víno. Taká frankovka, akú ponúkol v súboji červených vín Miro Fondrk, sa neurodí v hociktorom roku. Na Malom vrchu v Rúbani sa tak stalo v roku 2017 a po sedemročnom zrení (antikorový tank, dubový sud a fľaša) máme pred sebou nádherný červený mok.
Foto: Eva Amzlerová
Víťazom z roka na rok sa lepšiacich slovenských červených vín sa stala stará dobrá frankovka. Vinár Fondrk ju maceroval, školil nie bežnými postupmi a zámer stvoriť očarujúce víno s kvetinovo-ovocnou vôňou ba aj so stopou škorice, sa vydaril.
Verejnosť môže moky, ktoré sa predstaviuli na Pezinských vínnych trhoch ochutnať 26. a 27. apríla v Pezinku v Krušičovej kúrii, ktorú nájdu na Radničnom námestí.