Do povedomia verejnosti sa dostala táto križovatka najmä tým, že v minulosti plánovači nespojili úseky D1 a D4, čím sa v podstate nenaplnila funkcia nového bratislavského obchvatu s najväčšou diaľnicou ako spojnice mnohých osobných, ale aj nákladných áut, ktoré putujú do Rakúska či Maďarska.
Dokonca kolovali na internete aj vtipy o nemohúcnosti Národnej diaľničnej spoločnosti a stavbárov spojiť taký kľúčový úsek. V ľudovej reči tak dostala križovatka prívlastok „spackaná“. Po nevydarenom spojení nakoniec zákazku dostala najväčšia poľská stavebná firma Budimex. Jej hodnota sa pohybuje vo výške 111 miliónov eur a dokončená má byť na konci roka 2025.
Už o necelý týždeň, teda od 12. marca, križovatka vstupuje do novej fázy. „Nie len motoristická verejnosť dlhodobo a plným právom požaduje dokončenie tejto kľúčovej investície. Preto križovatka D1/D4 patrí medzi naše najväčšie priority. V najbližších dňoch sa tak posúvame do ďalšej etapy,“ povedal Július Mihálik, investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti.
Akých obmedzení sa teda vodiči dočkajú? Prvé obmedzenie spôsobí od 12. marca uzatvorenie mosta nad D1, ktorý spája cestu I/61 s Čiernou Vodou, miestnou časťou Chorvátskeho Grobu. Pôvodnú vozovku mosta vyfrézujú. Následne od 16. do 17. marca most zdemolujú. Demolačné práce preto počas tohto víkendu uzatvoria úsek na D1 v okolí križovatky D1/D4.
Čítajte viac Vedúci najväčšej poľskej stavebnej firmy: Kopce nemôžu za to, že nemáte diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami„Samotné uzatvorenie úseku diaľnice je naplánované dominantne počas nočných hodín, zo soboty na nedeľu. Úsek D1 sa uzatvorí 16. marca 2024 o 22:00. No už hodinu pred uzatvorením budú na diaľnici prebiehať prípravné práce, ktoré môžu skomplikovať dopravu, preto motoristom odporúčame sa úseku vyhnúť už od 21:00,“ hovorí Mihálik. Ak všetko prebehne podľa plánu, demolačné práce skončia v nedeľu na poludnie.
Zúžia sa pruhy, autá spomalia
Druhé obmedzenie bude spočívať v zúžení pruhov na D1 smerom do a z Bratislavy. Rovnako sa aj obmedzí rýchlosť. „Počet jazdných pruhov v danom úseku D1 zostane zachovaný, no dôjde k ich zúženiu a zároveň sa zníži povolená rýchlosť. Úprava jazdných pruhov je plánovaná hneď po demolácii mosta z Čiernej Vody, ak to počasie umožní,“ informujú diaľničiari. Táto nová situácia bude trvať zrejme niekoľko mesiacov.
So zdržaním, ktoré môže trvať pár minút, no aj niekoľko desiatok minút, treba počítať najmä v dopravnej špičke. Práce budú prebiehať v smere Bratislava – Žilina medzi 13,6 a 16,25 kilometrom. V opačnom smere medzi 17,2 a 13,9 kilometrom.
„Pri takom vyťaženom úseku je určite potrebné rátať s významnými zdržaniami. Práve vďaka tomuto nevyhnutnému a dočasnému dopravnému diskomfortu získajú motoristi dlhodobo kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a rýchlejšiu cestu. Ľuďom, ktorí cestu využívajú na dennej báze, sa aktuálne zdržania vynahradia omnoho plynulejšou dopravou definitívne po skončení prác,“ dodáva Mihálik.
Aké sú možnosti obchádzky
Ak niekto uvažuje nad obchádzkovou trasou, tak v hre sú minimálne dve možnosti. Vodič, ktorý prichádza od Trnavy po diaľnici do Bratislavy od polovice marca môže zísť z autostrády na križovatke Triblavina pri Bernolákove a ďalej pokračovať po starej Seneckej ceste smerom do mesta. Ak niekto pôjde po diaľnici D1 od Trnavy smerom na juh, opäť musí zísť z autostrády na križovatke Triblavina a pokračovať po starej Seneckej ceste a za Ivankou pri Dunaji sa napojiť na bratislavský obchvat, teda cestu D4 a pokračovať ďalej na juh. Ak vodiči pôjdu z Bratislavy smerom na Trnavu, využijú prakticky rovnaké trasy ako do mesta.
Poliaci: Na takéto stavby sme špecialisti
Poľská firma Budimex u našich severných susedov stavia každý štvrtý kilometer diaľnic. V rozhovore pre denník Pravda koncom novembra povedal Cezary Łysenko, člen vedenia Budimexu, že táto veľká zákazka je pre nich zisková asi tak, ako každá iná v Poľsku. „Je podobná tým, ktoré máme v Poľsku. No nie je až taká zisková, ako si mnoho ľudí myslí. Priemerné marže, s ktorými pracujeme v Poľsku, sa pohybujú medzi 2 a 4 %,“ povedal Łysenko. „My vieme robiť inžiniersky náročné operácie. Také stavby robíme najlepšie,“ povedal.
Poliaci na križovatke zamestnávajú 6 z 10 pracovníkov zo Slovenska. „65 percent zo všetkých pracovníkov sú Slováci. Všetci dodávatelia materiálov sú zo Slovenska. Snažíme sa zaangažovať čo najviac Slovákov a slovenských firiem. Samozrejme, že využívame na niečo poľských špecialistov, ale čo vieme urobiť so slovenskými zdrojmi, s nimi robíme,“ povedal Łysenko.