Na Slovensku možno panuje povedomie, že nám dlho trvá výstavba diaľnic. V Poľsku je to zrejme naopak. Prečo myslíte, že je to tak?
V Poľsku máme inú legislatívu. A práve ňou by sa mohli Slováci inšpirovať. Mám na mysli špeciálny zákon, ktorý sa týka výstavby rýchlostných ciest a diaľnic. Podľa neho sa v momente vydania rozhodnutia o povolení realizovať stavbu investor stáva vlastníkom nehnuteľnosti pod cestou, samozrejme, za trhovú finančnú kompenzáciu. To rozhodne urýchľuje začiatok stavebných prác.
O koľko takýto zákon vie zrýchliť výstavbu?
Kým na Slovensku prevzatie nehnuteľnosti investorom trvá roky, v Poľsku to trvá prakticky toľko, koľko obdobie projektovania a získania stavebného povolenia. Teda rozhodne kratšie, aj o niekoľko rokov. Tento zákon v Poľsku funguje už viac než desať rokov.
Často si ľudia môžu myslieť, že Poľsko je krajina s rovinatým terénom, pričom Slovensko má kopce, a preto to ide ťažšie.
Je jasné, že na rovine sa ľahšie stavia. No máme oveľa komplikovanejšie geologické zloženie pôdy. Máme veľa usadenín, rašelinísk, ílovitej hliny, to v takej miere na Slovensku nemáte.
Čiže kopce nemôžu za pomalú výstavbu. A zrejme nemôžu ani za to, že nemáme diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami.
Nie, nemôžu. Najdôležitejšie je investície naplánovať v dlhoročnom horizonte. Keď tí, ktorí vládnu, takýto plán prijmú, správca ciest musí urobiť všetko pre to, aby sa plán napĺňal. V Poľsku je platný plán výstavby štátnych ciest do roku 2033. Ten sa dôsledne realizuje a dopĺňa o nové potreby.
Vaša firma stavia nedokončenú križovatku pri Bratislave D1/D4. V akej fáze sú v súčasnosti práce?
Práve kladieme inžinierske siete pod zem. Začali sme budovať základy pre mosty. Zvážame dokopy materiály, z ktorých vybudujeme mostné podpery.
Diaľnica D1 sa bude dvíhať. Je toto prepojenie ciest veľmi náročná operácia?
My vieme robiť inžiniersky náročné operácie. Také stavby robíme najlepšie.
Môžu slovenskí vodiči očakávať nejaké zdržanie na tejto ceste?
Vplyv budovania by pre vodičov nemal byť nijako extra veľký. Vybudujeme dočasné obchádzky, ktoré by mali zabezpečiť plynulosť premávky. Čiže ak budú nejaké zdržania, tak minimálne.
Výstavba pokračuje podľa plánu, nemáte, respektíve neočakávate nejaké meškania?
Zatiaľ nemáme žiadne zásadné. Samozrejme, na nejaké prekážky sme narazili pod zemou, no nebolo to nič vážne.
Kedy bude križovatka definitívne hotová?
Robíme všetko pre to, aby sme všetky práce realizovali v zmluvnej lehote, teda do konca roka 2025. Momentálne tento termín nie je ohrozený.
Je táto zákazka pre vás veľmi zisková?
Je podobná tým, ktoré máme v Poľsku. No nie je až taká zisková, ako si mnoho ľudí myslí. Priemerné marže, s ktorými pracujeme v Poľsku, sa pohybujú medzi 2 a 4 %.
Koľko zamestnávate na stavbe Slovákov?
65 percent zo všetkých pracovníkov sú Slováci. Všetci dodávatelia materiálov sú zo Slovenska. Snažíme sa zaangažovať čo najviac Slovákov a slovenských firiem. Samozrejme, že využívame na niečo poľských špecialistov, ale čo vieme urobiť so slovenskými zdrojmi, s nimi robíme.
Čo je najťažšie na dokončení tejto križovatky?
Najťažšie je to, čo nevidíme. Pod zemou možno naraziť na všeličo, či sú to káble navyše, telekomunikačné vedenia, alebo podobné veci.
Koľko zarábajú robotníci na stavbe?
Platíme im viac, ako je priemerná mzda na Slovensku.
Keďže ide o prvú veľkú zákazku na Slovensku, chystáte sa stavať aj niečo ďalšie?
Áno, čakáme na rozhodnutie v súvislosti s mestom Šaľa, kde chceme vybudovať obchvat mesta. Na nové vypísanie tendrov čakáme.
Chcete stavať aj byty či domy?
Zatiaľ nie. Našou hlavnou náplňou je výstavba infraštruktúry ako budovanie ciest, diaľnic či železníc. Ak by bol pre nás nejaký projekt v rezidenčných nehnuteľnostiach zaujímavý, zvážili by sme ho.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila váš biznis?
Na začiatku vojny sme mali problémy s ukrajinskými dodávateľmi materiálov. Dobrým príkladom je oceľ do mostných konštrukcií. No teraz je to už vyriešené.
Očakávate od poľskej vlády viac zákaziek v oblasti armády, trebárs budovania nových plotov či kasární alebo iných vojenských objektov?
Samozrejme, s príchodom vojny každá európska vláda začala viac investovať do obrany. Sme v kontakte s našou vládou a komunikujeme s ňou o nejakých projektoch.
O aké projekty ide?
Nemôžem o tom hovoriť, pretože veľa projektov spadá do kategórie tajných.
Cezary Łysenko
Foto: Archív spoločnosti
je členom predstavenstva zodpovedným za infraštruktúrne stavby. Budimex je najväčšia stavebná firma v Poľsku. Zamestnáva vyše 7-tisíc ľudí a postavila zhruba každý štvrtý kilometer poľských diaľnic alebo rýchlostných ciest.