Marhule pestoval už za socializmu, no takto teplý február ešte nezažil. Skúsený ovocinár hovorí, čo to spraví s úrodou

Pamätáte sa na taký teplý február, aký sme zažili tohto roku?

Myslím, že február 2024 prepíše historické teplotné rekordy. Predbežne sa hovorí o oteplení oproti normálu až o 3 stupne Celzia. Vidno to aj na vegetácii, príroda prebudila stromy predčasne k životu. Náskok vegetácie v porovnaní s obvyklým vývojom je s istou regionálnou odchýlkou okolo troch týždňov od juhu až po Tatry. V okolí Duloviec v okrese Komárno napríklad rozkvitli marhule.

Čo by sa stalo, keby príroda pokračovala v nastúpenom teplotnom režime?

Potom marhule dozrejú možno o tri týždne skôr. Tie najskoršie bývajú zrelé v polovici júna, dulovský ovocinár Dušan Szabó odhadol, že by to mohlo byť dokonca už okolo 15. mája. Lenže čo všetko sa dovtedy môže prihodiť?! Posledných desať rokov bolo veľa neskorých zimných alebo priskorých jarných mrazov. Nevedno, kam sa vývoj uberie po 7. marci, dokedy má trvať vlna teplého počasia.

Končí sa zima, ktorá svojím charakterom pripomína juhoeurópsku zimu. Dopriala vôbec stromom rastúcim a prispôsobeným severnému miernemu podnebiu dosť času na odpočinok? Naozaj sa k nám presúva subtropické klimatické pásmo?

To je na dlhšiu debatu. V normálnej slovenskej zime, akú som prežil po väčšinu života, sú stromy vo fáze dormancie – genetického spánku. Tá trvá od opadu listov. Počas tejto zimy stromy akoby sa málo vyspali, pripomínajú včelstvá. Tie v nedobrej zime spotrebujú veľa zásob. Keď sa stromom ako včelám minú zásoby, tiež to nie je dobré. Pravda, situácia od sadu k sadu je rozdielna. Kondícia stromov je taká, ako ich ovocinári živili v predchádzajúcej sezóne, ak o ne nedbali, spotrebujú potrebnú záchovnú časť energie tak či tak. Pripomína to vzťah bábätka a matky – dieťa si vytiahne z matkinho prsníka svoju dávku mliečka, hoci jej samej už nezostala žiadna výživa. Pravda, situácia nie je čierno-biela, aj keď to na prvý pohľad môže tak vyzerať. V hre je naozaj priveľa možností.

Čítajte viac Farmárske protesty dorazili na Slovensko. Hrozí generálny štrajk?

Akých?

Za istých okolností máme šancu až na rekordnú úrodu, lebo na dobre ošetrovaných stromoch je bohatá násada kvetných púčikov. Sú tu, samozrejme, riziká plynúce z končiacej sa teplej zimy. Prezimovalo veľa škodcov, veď iba v januári trochu viac primrzlo a dokonca sa dalo pár dní aj korčuľovať. Na druhej strane spolu so škodcami lepšie prezimovali aj ich prirodzení predátori. No keď hovoríme o „za“ a „proti“ , veľkým rizikom je to, že ešte nelietajú včely, najmä včely samotárky. Tie sa prebúdzajú okolo 15. marca, vyletelo ich zatiaľ menej.

Čo nás a vegetáciu čaká v najbližších dňoch? Prinesie začiatok marca výraznú zmenu? Spýtali sme sa priamo na Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave (SHMÚ) meteorológa Pavla Beránka.

Môže sa stať, že marhuľové sady krásne rozkvitnú, ale bude tam málo včiel?

Áno aj nie. Stačí jeden pekný deň a včely stromy opelia. Marhuľový strom kvitne štyri dni, ak sa neopelí, kvet sa udrží na strome ešte ďalšie dva až tri dni. Preto vravím, že stačí jeden pekný deň a včely dobehnú zameškanú prácu. Je fascinujúce, ako sa v prírode sústreďuje všetka energia na zachovanie potomstva. Stromy, samozrejme, nerodia pre oplodie – ovocie, ktoré nám chutí, ale aby zachovali potomstvo, vytvárajú semienka, kôstky. Strom neregistruje, že ho človek vegetatívne rozmnožuje. Vytvoríme identického jedinca, ktorému ide o prežitie v podobe zachovania potomstva. My túžime po ovocí, strom nám ho dá, ale nechutí nám marhuľová či čerešňová kôstka alebo semienka ukryté v jablku.

Francúzi hovoria, že hlavným režisérom úrody je príroda. Človek zhromaždil toľko poznatkov o prírode samej aj o pestovaní ovocných druhov, že by mal vedieť pomôcť stromom dostať sa zo slepej uličky. Do akej miery si s nebezpečenstvom poradíme?

Jedno platí bez ohľadu na naše rýchlo sa rozvíjajúce poznanie: je to príroda, ktorá zakaždým neopakovateľným spôsobom napíše scenár úrody, aj tej tohtoročnej. Mnohému vieme pomôcť, ale mnohé aj nedbanlivosťou poškodiť. Je nešťastím, keď stromy po zbere úrody neboli prihnojené. Už dlhšie zdôrazňujeme dôležitosť pozberovej výživy a zavlažovania stromov. Keď v jeseni vydali úrodu, treba im pomôcť zregenerovať výživou aj závlahou.

Možno v tejto chvíli hendikep zanedbanej jesennej výživy nejako dohnať?

Nie, lebo korene stromu rastú, nehľadiac na spomínaný genetický zimný spánok, už v decembri. Keď je teplá pôda, ťahajú si z nej to, čo potrebujú, ide o to, aby tam našli, čo hľadajú.

Čo môžu záhradkári urobiť, aby prežili možný agresívny vpád arktického vzduchu v marci či v apríli?

Februárové oteplenie bolo mimoriadne vysoké. Za normálneho priebehu počasia by stromy na konci februára zniesli aj mínus osemstupňové nočné mrazy, po aktuálnom extempore, keď denné teploty sa šplhajú k 18 stupňom, môžu byť pre stromy škodlivé mrazy už mínus jeden, dva stupne. Obávam sa, že ak máme odchýlku zhruba o plus tri stupne viac, potom by mrazy mínus šesť stupňov mohli v sadoch narobiť obrovské škody. S najväčšou pravdepodobnosťou sa treba pripraviť na to, ako vyhnať mráz zo záhrady a sadu. Od pálenia slamy, dreva cez piecky až po sofistikované protimrazové závlahy.

Čo ak kvety zmrznú?

Prišli sme o úrodu, ale nie o stromy. O stromy poškodené mrazmi sa treba veľmi intenzívne starať. Všetka energia ide do rastu stromu. K životu sa prebudia spiace púčiky, v reakcii na to treba zaštipovať – spomaľovať rast nových výhonkov a zredukovať listovú plochu. Napríklad pri marhuli je výhonok schopný narásť až o 1,5 metra, ale keď jeho vrchol v máji zaštipneme, minimálne na 2 až 3 týždne spomalíme rast. Ak potom to isté urobíme v júli, dosiahneme namiesto jedného dlhého výhonu viac krátkych, ktoré potom v auguste pri Šittovom reze môžeme zredukovať. Pri kôstkovinách môžeme obvyklý zimný rez presunúť na neskorú jar alebo skoré leto. Vtedy už vyrastené výhony zredukujeme, čím trochu spomalíme veľkú energiu, ktorou strom hýri, pretože nie je zaťažený úrodou.

Teraz sa mnohí chystajú na jarnú výsadbu stromov. Odložiť ju? Nájde sa neskôr v škôlkach dosť výpestkov v požadovanom sortimente?

Nebude ich dosť, pretože záhradkári sa správajú úplne inak ako profesionálni komerční pestovatelia. Pre záhradkárov treba mať v ponuke okolo 50 odrôd, lenže držať takýto sortiment v sklade nie je jednoduché. Záhradkári totiž končia s výsadbou obvykle medzi 1. až 15. aprílom, po tomto termíne už prestávajú vysádzať. Nepoznajú termín neskorá výsadba ako profesionálni komerční pestovatelia. Keby škôlky mali istotu, že si ľudia kúpia stromčeky aj v máji, preskladnia ich, ale bolo by to drahšie, pretože by museli ísť naplno chladiarne, kde sa skladujú výpestky. Teší ma však, že po pandémii ľudia začali viac vysádzať ovocné stromy ako pred 5 až 7 rokmi. Očividná je chuť vrátiť sa do záhrad, obnoviť ich. Novému pokoleniu pestovateľov chýbajú znalosti, zručnosti, pretože vypadlo generačné odovzdanie skúseností. Veľmi pomáha obohacovať poznanie cez internet, videá, ale prax nič nenahradí. Stále však platí, postav dom, zasaď strom, pestuj stromy, budú to robiť aj tvoje deti.

Máte polstoročnú ovocinársku skúsenosť. Zostávate optimistom napriek veľkému riziku, ktorému ovocinárstvo čelí?

Príroda je mocná, čo pokazí, to aj napraví. Zažil som situácie, že na stromoch sme po mrazoch nevideli žiadne kvetné puky a odrazu, kde sa vzali, tu sa vzali, stromy ich odkiaľsi vytlačili. To vravím na margo jedného, dvoch mrazov. No boli aj situácie, keď mráz bol silnejší ako ľudská vôľa. Faktom je, že podnebie na Slovensku sa mení. Kedysi jablko starej odrody Granny Smith na Slovensku nikdy nedozrelo, ale v ostatných rokoch áno. Nuž vznikajú nové veci, javy a nezostáva nič iné, len ich rešpektovať a patrične na ne reagovať.