Nezobral som ani euro od štátu, všetko ma naučil otec. Prečítajte si príbeh muža, ktorý sa „prelúskal“ až na vrchol

Hoci ste vyštudovali manažment na SPU v Nitre, roky sa venujete s otcom aj bratom úplne inému biznisu – výrobe rôznych doplnkov pre hroby a cintoríny. Čo vás priviedlo k pestovaniu orechov?

Možno dobré využívanie času, neviem. Človek sa nesmie asi báť, keď sa už do niečoho pustí. A bol som zrejme aj dosť „orechovo“ nevedomý, aby som sa nebál. Začalo sa to malým orechovým sadom. Myslel som si, že jednou ranou zabijem dve muchy: v sadíku si vyvetrám hlavu, urobím psychohygienu, pozbieram orechy do big bagu (obrieho vreca) a predám. Koniec.

Čítajte viac Ukrajinec, ktorý podniká s kuracinou: Ukrajina ju má najlepšiu, dám za ňu ruku do ohňa, nikdy nám nič nenašli

Urobili ste prvý krok a všetko bolo odrazu inak?

Keď po troch rokoch prišla prvá úroda, čelil som otázke, ako ich pozbierať. Iné je striasť plody z jedného či dvoch stromov a iné zohýbať sa za orechmi pod stovkami stromov. Musel som sa pozrieť na sad inými očami.

Akými?

Očami ovocinárov profesionálov, ľudí, ktorí orechom rozumejú a živia sa nimi. V Budapešti sme navštívili s mojím svokrom, zanieteným poľnohospodárom Ladislavom Maďarom, známeho šľachtiteľa p. Szentiványiho. Na rovinu nám povedal, že ak mienime v sade dosiahnuť návratnosť investícií, treba od založenia až po zber všetky práce v ňom robiť na úrovni 21. storočia – zmechanizovať a zautomatizovať. To sa týkalo aj pozberovej úpravy a balenia orechov.

Neodradilo vás to?

Nie, naopak, vyburcovalo ma to tento oriešok rozlúsknuť. Začal som hľadať najlepších odborníkov a študovať skúsenosti svetových lídrov v pestovaní orechov. Spojil som sa s docentom Olegom Paulenom z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a preskúmali sme ovocinárske škôlky na Slovensku, v Srbsku, Maďarsku a Taliansku. Napokon som sa vybral na študijný pobyt do Spojených štátov. Ovocinári v Kalifornii sú jednotkou v intenzívnom pestovaní orechov. Učili sme sa krok za krokom. Dva roky sme vyberali správne odrody. Nie je totiž orech ako orech.

Ktoré boli napokon tie pravé?

Rozhodli sme sa pre francúzsku odrodu Lara a kalifornský Chandler. Sú výborné po pestovateľskej stránke a príťažlivé vzhľadom. Ľudia majú radi pekné a chutné ovocie, také, čo prináša pôžitok a úžitok. Vybrali sme dobre, lebo už prví zákazníci si všimli, že sme ponúkli oveľa kvalitnejšie orechy, ako bežne konzumovali.

Čítajte viac Zo železničiara sa stal ovocinár roka. Príbeh človeka zo Smoleníc, ktorého sledujú vášniví záhradkári

Na akých orechoch sme si doteraz prevažne pochutnávali či pochutnávame?

Na tom, čo sa urodilo na prevažne starých orechoch v rodičovských záhradách, v záhradkárskych osadách alebo v dožívajúcich alejach. Dlhé desaťročia fungovalo samozásobovanie orechmi, každý mal kohosi na dedine. Niekto z rodiny doniesol orechy, vždy bolo z čoho upiecť orechové záviny aj torty. Aj mne kolegyňa nosievala vylúskané orechy od svojich známych. Všimol som si, že zakaždým boli iné. Šlo o orechy z klasických semenáčov, ktoré vyrástli pod materskými stromami v záhrade či za dedinou.

Čím si vás získali odrody Lara a Chandler?

V Taliansku som zistil, že väčšina sadov je vysadená Larou. Je to veľmi chutný orech, dobre uzavretý, s minimom horčín, veľmi dobre sa skladuje. Aj Chandler je chutný vlašský orech, má veľmi krehkú škrupinu a ľahko sa lúska.

V priebehu posledných ôsmich rokov ste vysadili orechy v troch sadoch na 60 hektároch. Ako sa vám pri rozdrobenom vlastníctve pôdy podarilo posceľovať pozemky?

Mali sme šťastie, lebo keď sme začali nakupovať pôdu pre sady, dala sa ešte relatívne dobre nakúpiť, dokonca v jednom celku sme kúpili 14 hektárov práve na mieste budúceho sadu. To po prvé. A po druhé, s akciovou spoločnosťou Poľnohospodár Nové Zámky, najväčším poľnohospodárskym podnikom v blízkom okolí, sme sa vedeli dohodnúť na sceľovaní a zámene pozemkov. A do tretice v Nesvadoch bol majiteľom družstva akcionár z Poľnohospodára. To uľahčilo rokovanie o starom zanedbanom nesvadskom sade. Navzájom sme si vyšli v ústrety výmenou pozemkov. Starý jabloňový sad sme vyklčovali, pôdu zrekultivovali a vysadili orechy.

Sami? Alebo ste si najali nejakú profesionálnu firmu, ako to teraz robia vinohradníci?

Sami. Na založenie sadov sme nezobrali ani euro dotácie, snažili sme sa urobiť čo najviac prác vo vlastnej réžii. Tak nás to naučil náš otec.

Otec však nie je ovocinár, ale človek, ktorý rozumie kovu.

Otec pred revolúciou robil v Elektrosvite, kde bol šéfom povrchových úprav svietidiel. Je remeselne zručný a hneď po novembri 1989 sa pustil do podnikania. Keď sme spúšťali galvanizačnú prevádzku, naučil som sa robiť chemické analýzy. Pri budovaní zlievarne zasa veci súvisiace s metalurgiou. Nie je to zasa až také ťažké. Keď človek chce, má chuť a baví ho to, veci idú ľahšie. Keď vás to nebaví, nejde to.

A vás orechy bavili. Kedy vás chytili za srdce?

Spomínam si, že nás ešte ako študentov zobral profesor Ivan Hričovský, legenda slovenského ovocinárstva, na exkurziu do sadov v okrese Levice. Tam mi orechy prvý raz padli do oka. Nebol to žiaden extra sad, rástli úplne na jeho okraji. Zaujalo ma, ako družstevníci dokonale využili priestor. Potom prešiel nejaký čas a už ako zrelý tridsiatnik som prepadol orechom po druhý raz.

Sad ste zamýšľali ako očistu ducha, ale stala sa z neho ďalšia podnikateľská výzva. Kto ide po neprešliapanom chodníku, občas sa zrejme popáli.

Zaplatil som ako každý začiatočník a nadšenec patričné školné. Kúpili sme traktor, nebol dobrý. Zadovážili sme si závlahy, ktoré sme videli v Taliansku, zabudovali ich na 40 hektároch a o rok nato som celú závlahu zrušil a nahradil iným spoľahlivejším systémom. Vidím, čo robím zle, nie som typ, ktorý sa vie učičíkať, že to robí dobre a dáko sa to utrasie. Nie, ak je niečo zlé, usilujem sa to napraviť. Čím skôr, tým lepšie. Keď neviete zavlažovať vtedy, keď treba, vystavujete stromy stresu, sad nezarodí. Výmena závlahy sa oplatila, pretože orechy začali rodiť o rok skôr. Zvažujem teda nielen to, čo som prerobil, ale aj to, čo nápravou získam.

Stali ste sa profesionálnym ovocinárom, ani ste nevedeli ako.

S odstupom času si, samozrejme, uvedomujem, že na začiatku bolo aj dosť naivity. Považujem sa za pomerne činorodého človeka, bavia ma výzvy. Orechový sad priniesol iný typ roboty, niekto ide na poľovačku, ja som prvý rok ostrihal sám celý dvojhektárový sad.

Niekto si myslí, že orech narastie sám. Možno práve tam robia chybu nielen začínajúci záhradkári, ale aj tí, čo skúšali založiť orechové sady na desiatkach hektárov.

V prvých štyroch rokoch po výsadbe je dôležité formovanie stromov. Existujú rôzne techniky a technológie správneho rezu orechov, závisia od toho, či pestujete orechy s terminálnou rodivosťou, alebo orechy s tzv. laterálnou (bočnou) rodivosťou. Jednoducho musíte poznať know-how, ako sa majú dané druhy orechov strihať – rezať.

Skrátka ide o fortieľ a pestovanie orechov je svojho druhu umenie.

To áno. Orechy, ktoré pestujeme, vyžadujú opeľovača. Orechy sú síce samoopelivé, ale Chandler kvitne o trochu skôr, ako začnú jahňady prášiť peľ. Pri horšom počasí sa neopelí, preto pestujeme inú odrodu, ktorá presne v čase kvitnutia Chandlera dodá potrebný peľ. Do prvého sadu sme kúpili opeľovacie orechy, ale keď podrástli, zistili sme, že sme sa napáliĺi a potrebujeme iné. Po tejto skúsenosti sme si začali sami škôlkovať orechy. Stromy nám zaštepil Martin Ďuračka od Piešťan, zobrali sme mu prúty z našich stromov, on ich zaštepil a následne sme si to sami celé zaškôlkovali a dopestovali.

Je pozoruhodné, ako sa usilujete osvojiť si každú pestovateľskú zručnosť. Čo vás k tomu vedie?

Keď budujete sad bez dotácií, musíte pohnúť rozumom. Aj s inými podnikateľskými činnosťami sme si vedeli poradiť, prečo potom nie pri orechoch. Pri ich výsadbe sme do traktora namontovali GPS, so softvérom kúpili poľský sadiaci pluh a takto úplne presne na riadok vysadili celý 43-hektárový sad v Nesvadoch. Vymerať sad s veľkou plochou nie je maličkosť, ale družicový systém to zvládol s pozoruhodnou presnosťou, keď do hektára rozmiestnil 320 stromov.

Kde ste zobrali základný kapitál na rozvoj orechového biznisu?

Máme rodinnú firmu, založenú otcom ešte v roku 1989, ktorá odštartovala výrobou náhrobných doplnkov, lámp, váz. Dnes ponúka cez 2 500 rôznych položiek, podnikateľská činnosť sa odvtedy značne diverzifikovala. S bratom a otcom máme prácu dobre rozdelenú. Každý sa venuje tomu, čo mu ide najlepšie.

Stali ste sa špecialistom na orechy?

No ako sa to vezme, ešte stále to nie je môj hlavný biznis, ale pustil som sa doň a robím ho s veľkou chuťou – ako všetko, čo ma zaujme. Usilujeme sa nič nerobiť naslepo.

Kde ste sa najviac zdokonalili v pestovateľských technológiách?

V Kalifornii. Majú tam 70-tisíc sadov s mandľami aj vlašskými orechmi. Nečudo, že tam nepretržite zdokonaľujú pestovateľské aj spracovateľské technológie. University of California ponúka z času načas kurzy starostlivosti o sad, ochrany proti chorobám a škodcom, zberu, závlah a ukážky najnovších technológií na špičkových farmách. Využil som ponuku a získal cenné poznatky.

Ktorý z nich je najdôležitejší?

Nič nerobiť naslepo. Napríklad pravidelne odoberáme listy a kontrolujeme vodný režim stromov. Nekontrolujeme vlhkosť pôdy, ale to, či je strom v strese, alebo nie je a na základe toho presne zavlažujeme. Všetky sady sú veľmi moderné, závlahy sú riadené počítačom, dajú sa spustiť on-line cez mobil. Strom nesmie byť v strese a zároveň mu treba dodať toľko výživy, koľko potrebuje, to je jediný spôsob ako dosiahnuť dobrú úrodu.

Postrachom pestovateľov je vrtivka orechová. Ako ste ju premohli?

Pomocou žltých lepových pascí sledujeme nálet vrtivky. Sotva sa objaví, o 10 dní striekame a následne tak často, ako ich nachádzame v lepových pasciach. Tohto roku sme striekali iba tri razy, kým vlani osemkrát. Dobrá diagnostika minimalizuje postreky, znižuje náklady. Proti vrtivke používame ekologický insekticíd Spintor, návnadou je cukrová voda doplnená o bielkoviny. Nič nebezpečné, všetko naozaj prírodného pôvodu.

Orechy zberáte kombajnami. Ako vlastne funguje tento stroj a koľko stojí kombajn?

Najprv na mašinu namontujete striasač, ktorý obopne strom a strasie z neho zrelé plody. Potom pripnete na stroj zberový adaptér, ktorá pripomína zametač ulíc. Ešte pred koronou stál kombajn 100-tisíc eur, dnes je to 150-tisíc eur. Ja som ho kúpil za 120-tisíc eur. Ceny rastú v závislosti od vybavenosti, kvality značky. Pri 60 hektároch už musíme mať dva kombajny. Ďalší, ktorý ideme kupovať, bude stáť 220-tisíc eur.

Čo sa robí po zbere?

Plody operieme a vysušíme. Sušiareň orechov postavil celú brat. Ako som vravel, čo sa dá, urobíme sami, vzhľadom na technické zázemie a zručnosti našich ľudí si vieme veľa vecí zlacniť.

Aká je budúcnosť pestovania orechov?

Minimalizovať všetky ručné práce. Prežijeme, len ak zautomatizujeme – zrobotizujeme všetky pestovateľské činnosti. Vyrátal som, že ak chceme byť efektívni, musíme zvládnuť v sadoch všetko za 2 000 hodín ročne na jedného pracovníka. Teda na práce spojené s vypestovaním orechov vo všetkých sadoch na cca 60 hektároch. Mali by to stihnúť dvaja ľudia.

Na Slovensku sú populárne samozbery jabĺk. Ako sa však predávajú orechy?

Stále viac si uvedomujem, že potrebujeme mať veľa zákazníkov, nebyť závislí od zopár hoci aj veľkých odberateľov. Rozvíjame e-shop. Je tam silné konkurenčné prostredie, musíme sa usilovať, aby nás na trhu bolo vidieť. Práce sme sa však nikdy nebáli. Snažíme sa predávať orechy v škrupine. Naučiť ľudí vylúskať si každý deň toľko, koľko skonzumujú. Lúskanie je vďaka nášmu luskáčiku naozaj jednoduché. Pravda, orechy musia byť suché, nie čerstvé, mokré.

Koľko orechov zjete denne?

Za malú hrsť, aby bol človek zdravý, mal sviežu myseľ, mal by si dať aspoň 25 gramov. Orechy majú veľa omega 3 mastných kyselín, po ľanových semiačkach sú druhým najvýdatnejším zdrojom mimoriadne cennej alfa linolenovej kyseliny. Obsahujú obrovské množstvo polyfenolov, o ktorých je známe, že vychytávajú tzv. voľné radikály. Sú skrátka prírodným liekom. V spolupráci s Agrobiotechom SPU Nitra chceme skúmať, koľko a akých polyfenolov je v orechoch, aká by mala byť denná dávka antioxidantov. Požiadali sme spoločne o grant Európskej únie.

Dokázali by ste z orechov vyrobiť aj paštétu ako Francúzi?

Už vyrábame nátierky na sladko a s Výskumným ústavom potravinárskym sme tohto roku vyvinuli aj orechovú paštétu. Teraz plánujeme pracovať na pečených orechoch. Som presvedčený, že orechy majú budúcnosť.