Role s najúrodnejšou černozemou sú prevŕtané tisíckami nôr, v ktorých žijú milióny hrabošov poľných. Denne zožerie jeden hraboš navonok zanedbateľné množstvo obilia – takmer nemerateľných 4,5 gramu, lenže v súčte napríklad stotisíc hrabošov to môže byť aj 500 kilogramov zrna za deň. Svoje o tom vedia družstevníci z Cífera.
Ešte v máji, teda viac ako mesiac pred žatvou, museli vyorať porast pšenice na 35 hektároch. Myši, ako sa ľudovo hovorí hrabošom, vyžrali pšenicu do tla. A potom sa pustili do jačmeňa. Z porastu, ktorý podľa predžatevnej inventarizácie mal dať priemerne po hektári osem ton kvalitného sladovníckeho jačmeňa, hraboše odjedli po tri tony z každého hektára, a to na ploche 62 hektárov. Škoda dosiahla vyše 60-tisíc eur. Viac než citeľná strata pre 800-hektárové družstvo.
Čítajte viac Slovensko zažíva vinohradnícku sezónu, aká tu ešte nebola. V pivniciach je veľa nepredaného vína, ceny nepokrývajú náklady
V čase, keď sa na Slovensku pozornosť verejnosti sústreďuje na to, ako si vznikajúca vláda poradí s nahromadenými ekonomickými megaprekážkami, sú nejaké hraboše na okraji záujmu. Sú tu iné ľudské tragédie, na východnom Slovensku sa nevedia spamätať zo zemetrasenia, a tu sa ktosi ozýva kvôli myšiam.
Sto pascí, sto myší
Lenže hraboše naozaj podkopávajú potravinovú stabilitu krajiny. Posledné odchyty myší, ktoré urobil tím profesora Ivana Baláža z Univerzity Konštantína Filozofa v okolí Veľkých Kostolian a Blatného, upozorňujú, že na budúci rok môže juhozápadné Slovensko čakať doslova explóziu hrabošov. Do sto pascí chytili sto myší. Informácia, že jeden pár môže mať do roka až 2 500 potomkov, je šokujúca.
Tomáš Antal, riaditeľ cíferského družstva, zdvihne na poli neďaleko diaľnice Trnava – Bratislava k oblohe dron. Družstvo neváhalo investovať päťtisíc eur do kúpy tejto pomôcky a rovnako si platí za snímky z európskeho satelitu, aby agronómovia získali prehľad, ako sa im preskupujú rastúce populácie myší. Dron sníma z výšky 120 metrov 30-hektárové pole obsiate horčicou. Na obrazovke operátora dronu vidno obrovské kolesá vyžratého zeleného porastu medziplodiny. Horčica mala poslúžiť na obohatenie pôdy zelenou organickou hmotou, lenže ju vyžrali hraboše. Čo sa dá s nimi robiť? Ako sa ich zbaviť?
„Hraboše boli, sú a budú a aj v minulosti útočili na úrodu. Teraz im hrá do karát viacero priaznivých okolností,“ vysvetľuje profesor Baláž a vymenuje to, čo si všimli aj nepoľnohospodári. Klíma sa otepľuje. Zažili sme najteplejší september v histórii a teplotné rekordy prepíše zrejme aj október.
Leto akoby nemalo konca. Jesene poslednej dekády sú málo daždivé a mierne zimy bez silných mrazov. K tomu sa pridali minimalizačné techniky obrábania pôdy, ktoré mali priniesť úsporu energie a šetrenie s čoraz vzácnejšou vlahou. Chotárom chýba plodinová rozmanitosť, obrábané bloky polí sú veľké, čo umožňujú vznik obrovských myších kolónií. Prirodzené predátory – sokoly, sovy atď. na Slovensku ich je 75 druhov – si s nimi nevedia poradiť. Lovcom hrabošov treba v ovládnutí chotárov pomôcť napríklad osádzaním T stĺpikov a rôznych búdok.
Tento program sa už rozbieha v spolupráci ochranárov, energetikov a poľnohospodárov. Súčasťou agrotechniky sa opäť stáva hlboká orba alebo hĺbkové prekyprovanie pôdy, aby sa zničili nory. Orba spoľahlivo fungovala vždy v kombinácii s tuhou zimou. Také zimy sú však minulosťou.
Hrabošom chutí aj durman
A tak dynamiku zápasu stále určujú kolónie premnožených hrabošov. Sú ako dobre zorganizovaní zločinci nie že o krok, ale o kilometre dopredu pred svojimi prenasledovateľmi. Pesimizmus sa zmocňuje aj mladých inžinierov, ktorí už vyskúšali všetko, čo sa len dalo. Michal Kopecký, vnuk známeho cíferského agronóma, neskôr rodinného farmára Štefana Mariotha, vraví, že v Podielnickom družstve v Hrnčiarovciach vyskúšali už celý arzenál opatrení. Tohto roku im myši zničili celú jednu tretinu slnečnice. Škody sú obrovské.
„Náš chotár podobne ako cíferský je súčasťou chráneného vtáčieho územia. Prilietavajú sem volavky. Na pole zletí kŕdeľ 300 vtákov, nakŕmi sa, ale hrabošov neubudne,“ konštatuje realitu agronóm Kopecký. Jeho kolega z Cífera pridá zážitok, ktorý poznajú miestni šoféri jazdiaci po starej ceste z Trnavy na Bratislavu. V noci sa po nej špacírujú hraboše ako po promenáde.
Tohto roku zatiaľ škody z hrabošov vyčíslila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na vyše desať miliónov eur, ale nie je v tom zarátaná ujma z úrody kukurice, slnečnice, cukrovej repy, zemiakov. „Hraboše žerú všetko, v norách sme našli aj durman. Keď už sa pustili do tejto nechutnej buriny, ide do tuhého,“ súdi agronóm Benkovský.
Ako vyhrať vojnu s hrabošmi? Poľnohospodárska krajina by mala byť pestovateľsky druhovo pestrejšia, viac členená do menších blokov polí, obohatená o remízky a aleje. To však naráža na problém nedokončených pozemkových úprav, ktoré by posceľovali roztrieštené parcely drobných vlastníkov a jasne určili, kde sa urobia tzv. spoločné zariadenia, ako sú povedzme vodu zachytávajúce nádrže, aleje, remízky. Pozemkové úpravy si žiadajú peniaze, ale kde ich zobrať, keď sa vždy dostanú na samý koniec najnevyhnutnejších opatrení? Pesimisti hovoria, že komasácie nebudú hotové ani v roku 2050.
Vyhrať boj s hrabošmi znamená okrem iného urobiť si poriadok v chotároch, dohodnúť si pravidlá hry, ktoré uspokoja vlastníkov pôdy aj aktívnych hospodárov, čo si od nich prenajímajú pôdy. Okrem toho sú tu ochranári, ktorí sa usilujú o nastolenie rovnováhy v prírodnom prostredí. Prvý rok skúseností s biopásmi a úhormi, ktoré sa stali rajom pre myši, skôr zvýšil, ako znížil napätie medzi poľnohospodármi a ochranármi. Do pohára si treba naliať čisté víno a konať s nadhľadom. Hraboše chystajú medzitým ofenzívu, ktorá môže prekonať škodami katastrofu z roku 2014 aj 2019.