Osemnásty ročník salónu sa stáva predelom vo vývoji moderného slovenského vína. Na policiach salónu sa už neobjavujú ako v minulosti len vína z predchádzajúceho roku, ale aj fľašovo vyzreté moky. Práve ony poukazujú na osudovo výnimočný vplyv toho či onoho ročníka na kvalitu vína.
Tento moment dal po skončení jesenného kola Národného salónu vín do pozornosti prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Vladimír Mrva. Už to teda nie je iba sviežosť, ovocnosť, výbušná energia mladosti, ale komplexný prejav, ktorý víno získava nielen školením v nádobe a kvalitnom sude, ale aj zrením vo fľaši.
Čítajte viac Kto si namastil vrecká na zdražovaní potravín? Nové čísla rozvírili diskusiu o ziskoch
Mrva túto zmenu dokumentoval skutočnosťou, že z viac 200 prihlásených vín, väčšina vzoriek pochádzala z iného ročníka ako 2022. Ten tvoril 40 percent vín, kým napríklad ročník 2022 ďalších 30 percent a zvyšok pripadlo na ešte staršie vína, najmä ročníky 2018, 2019 a 2020. Celkove však esprit mladosti mal ešte navrch, pretože z desiatich šampiónov titul získalo šesť minuloročných vín. No štyria šampióni so starším dátumom narodenia predstavujú silnejúci prúd vín, ktoré poukazujú na to, čím bol ten či onen rok ich zrodu výnimočný.
Skúsenosť aj mladosť
Pri pohľade na víťazov či už jarného alebo jesenného kola zistíme, že navrch mali vinári, ktorí začali kariéru začiatkom deväťdesiatych rokov. Rok čo rok sa však objavujú nové vinárstva, ako povedzme tentoraz Juran z Modry, ktorý ziskom titulu šampióna (Muškát moravský) hovorí o tom, že slovenské víno sa nemusí báť ani o kontinuitu, ani o nový pohľad na víno.
Z hľadiska počtu získaných titulov dominovali v 18. ročníku svorne dvoma titulmi vinárstva Víno Mrva&Stanko Trnava (suchý biely Sauvignon a Cabernet Sauvignon ružový) a Víno Matyšák Pezinok (Sekt Matyšák a Rizling rýnsky prírodne sladký). Po jednom získali Zámocké vinárstvo Pezinok (Rizling rýnsky polosuchý), Chateau Rúbaň (Cabernet Sauvignon polosuchý), Víno Nichta (suché červené Cuvée 2018), Jaroslav a Jaroslava Ostrožovičovci za tokajské trojputňové. Úplne novou po prvý raz samostatne hodnotenou kategóriou vín boli vína vyrobené z biohrozna. Prihlásilo sa desať vín a titul šampióna vybojovala Karpatská perla zo Šenkvíc.
Pokiaľ ide o počet umiestnení, v prvej trojke sa ocitli Víno Mrva&Stanko Trnava (14 vín) a celkove najúspešnejšie vinárstvo v histórii salónu, Zámocké vinárstvo Pezinok (9) a o tretiu priečku sa delia Chateau Topoľčianky s Movinom Veľký Krtíš – zhodne po 6 vín. Päť vín malo Vinum Nobile z Malých Ripnian, po 4 vína Villa Vino Rača a Shebo Winery z Modry. Z nováčikov sa presadilo Predium Vráble troma vínami a ViaJur dvoma.
S vínom naprieč časom aj priestorom
Takmer 70 percent zo všetkých prihlásených vzoriek v 2. kole bolo suchých vín, 12 percent bolo sladkých vín a zvyšných 18 percent bolo polosuchých a polosladkých vín, upresnila riaditeľka Národného salónu vín Jaroslava-Kaňuchová Pátková. Aj ona upozornila na trend posunu k vyzretým vínam, zo starších ročníkov. Tie prinášajú stabilné a vysokokvalitné vína, ktoré môžu ešte ďalej vyzrievať a zlepšovať svoju kvalitu, oplatí sa ich ochutnať teraz aj o niekoľko mesiacov.
Národný salón vín pozýva na prehliadku jedinečných slovenských vín v čase, keď začína klesať spotreba vín – od prvého covidového roku po súčasnosť klesla o 15 percent. Práve vína zo salónu však ukazujú na originalitu slovenských vín.
Prehliadka a ochutnávka vín sa odohráva v historických pivniciach Vinohradníckeho múzea Apponyiho paláca v Bratislave. Už to navodzuje atmosféru výnimočnosti, ktorú podčiarkuje možnosť ochutnať na jednom mieste najlepšie vína naprieč všetkými slovenskými vinohradníckymi oblasťami a porovnať pri tých istých odrodách, čo vínu jednej a tej istej odrody dáva ročník, terroir a čo nenapodobiteľný rukopis vinohradníka a vinára. Stojí za to využiť babie leto na ochutnávku najlepších slovenských vín.