V prípade výhier z verejných súťaží, výhier z reklamných súťaží či žrebovaní alebo cien zo športových súťaží a podobne by sa oslobodenie od dane z príjmu vzťahovalo iba na výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur. „Keďže hazard je vo všeobecnosti považovaný za negatívny spoločenský jav, zavedenie nižšej miery oslobodenia od dane z príjmov plynúcich z hazardu môže mať aj pozitívne spoločenské dosahy na zníženie motivácie zapojenia sa do hazardných hier,“ uvádza poslanec v dôvodovej správe.
Čítajte viac Alkohol, hazard a Slovnaft. Matovič by zdaňoval, ale kto to nakoniec všetko zaplatí?
Čepček nevyčíslil ani vplyv na podnikateľské prostredie. Napriek tomu v dôvodovej správe tvrdí, že by mal byť pozitívny pre rozpočet verejnej správy, tak ako by mal mať aj pozitívny sociálny vplyv, napríklad na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. „Hazard predstavuje jeden z rizikových faktorov pre ohrozenie chudobou, ako aj pre narušenie rodinných väzieb vrátane rozpadu manželstva,“ pokračuje sa v dôvodovej správe.
Odchod hráčov do zahraničia
Ministerstvo financií Slovenskej republiky však má na vec iný pohľad. „V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom nie je uvedená kvantifikácia tohto vplyvu,“ uviedol Alexander Cirák, generálny riaditeľ rozpočtovej politiky. Ďalej upozorňuje, že skôr môže mať návrh negatívny vplyv na rozpočet, keďže v súvislosti so zavedením nižšej miery oslobodenia od dane z príjmov plynúcich z hazardu sa okrem možných pozitívnych spoločenských dopadov v súvislosti so zníženou mierou zapojenia sa do hier súčasne znížia príjmy štátneho rozpočtu. Znížený počet hráčov tiež podľa Ciráka môže ovplyvniť aj celý segment hazardných hier, a teda môže spôsobiť vyšší odliv hráčov do zahraničia.
Na vyjadrenie ministerstva financií nadväzuje aj spoločnosť Tipos. „Národná lotériová spoločnosť sa stotožňuje so stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré predložilo k návrhu pána poslanca Čepčeka,“ uviedla pre Pravdu Adriana Podobová, hovorkyňa spoločnosti Tipos. V parlamentných kuloároch sa dokonca povráva, že by Čepček mohol svoj návrh zobchodovať – ak by nehlasoval za pád vlády, koalícia by mu jeho návrh mohla schváliť ako odmenu za jeho podporu. Jeho návrh je predložený na aktuálnej decembrovej schôdzi parlamentu. Či tento návrh svojho bývalého poslanca podporí najväčšia koaličná strana OĽaNO, je nejasné. Na otázky denníka Pravda do uzávierky strana neodpovedala.
Poslanec reaguje tým, že sa nikdy nikomu nedá vyhovieť na 100 percent. „Vždy je niekto nespokojný. Je to aj vecou pohľadu. Hráč keď chce hrať bude a je mu jedno kde. Preto navrhujem ako podmienku k podpore rozpočtu, aby bola financovaná prevencia formou intervenčných centier pre obete domáceho násilia a nonstop linka pomoci,“ uviedol poslanec Martin Čepček.
Nekompetentný a škodlivý návrh
Asociácia zábavy a hier (AZAH) označila návrh ako nekompetentný a škodlivý. „V tomto prípade hovoríme už o tretej dani, ktorú by štát prijatím takéhoto zákona voči nám zaviedol. Prestali by sme byť konkurencieschopní voči zahraničným, a najmä nelegálnym prevádzkovateľom, keďže hráči budú prirodzene vyhľadávať hranie, kde im nikto nebude na výhry siahať. Nikto neskúša šťastie v lotériách, tipovaní či v herniach s vidinou, že ho takmer o pätinu výhry oberie štát,“ povedala Dominika Hlobenová, hovorkyňa AZAH.
Asociácia upozorňuje, že všetci jej členovia podnikajú na základe individuálnych licencií, za ktoré zaplatili miliónové sumy, a zavedením takéhoto závažného zdanenia by sa zásadne zmenili aj podmienky podnikania.
Čítajte viac Na vláde bude opäť rušno: Matovič prichádza s novými daňami, koho zdaní a koľko vyberie?
„Poslanec Čepček si zjavne neuvedomuje, čo v praxi znamená jeho návrh od stola. Vykonávanie tejto zrážkovej dane vrátane kompletnej daňovej evidencie je nevykonateľné, pokiaľ nerátame so softvérovým zásahom do našich hracích systémov a rovnako do softvéru výherných tiketov," uviedla Hlobenová. Ďalej by bolo nutné navýšiť stavy zamestnancov z dôvodu zvýšenia administratívnej činnosti, ktorá bude nevyhnutne súvisieť so správou zrážkovej dane. Nehovoriac aj o zmarenej investícii do takzvaných cashomatov, ktoré sú v prevádzkach s cieľom vyplácania výhier bez nutnosti obsluhy, ktoré sa stanú nepoužiteľné.
Prevádzkovatelia hazardných hier sa zhodujú najmä v tom, že návrh ide predovšetkým proti samotným ľuďom. „Cynicky pre nás vyznieva konštatovanie, že návrh má pozitívny vplyv na rodinu, rodičovstvo a manželstvo, pričom výsledkom bude presný opak,“ konštatuje Hlobenová. Dodáva, že z dennodennej skúsenosti vedia, že zákazy hazardu podporili bujnenie čierneho trhu, ktorý ešte pár rokov dozadu na Slovensku neexistoval. „Teraz ideme zdaniť hráčov a tým ich doslova podstrkujeme ilegálnemu prostrediu, kde nefungujú žiadne regulácie, ochrana rizikových hráčov či kontrola zo strany štátu. O miliónoch eur, ktoré z daní a odvodov štát nikdy neuvidí, nehovoriac,“ uzatvára Hlobenová.
Slováci sa hazardným hrám nevyhýbajú. Vyše polovice však neminie viac než 20 eur mesačne, uvádza sa v prieskume od agentúry Focus pre Inštitút pre zodpovedné hranie, ktorý združuje napríklad spoločnosti ako Tipsport či Niké. Len štvrtine stačí minúť do 50 eur. Až štyri percentá vedia minúť na hry vyše 200 eur. V prieskume sa tiež uvádza, že Slováci hrajú väčšinou pre zábavu a len tri percentá z respondentov sú závislí hráči.
Takisto si viac než 90 percent nepožičiava peniaze na hranie a hrá výlučne len so svojimi peniazmi. Z prieskumu však tiež vychádza, že pri 12 percentách respondentov vzniká vysoké riziko vzniku problémového hráčstva. A pri ďalších 10 percentách hráčov tiež vzniká 50-percentné riziko závislosti, pretože pri odpovediach zdôraznili, že si radi zahrajú aj na ilegálnych miestach.