Prorodinné opatrenia majú negatívny vplyv na verejný rozpočet, neovplyvňujú ani dlhodobú udržateľnosť, hovorí RRZ

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa rozhodla z vlastného podnetu kvantifikovať vplyv takzvaný protiinflačných a prorodinných opatrení vlády, a to predovšetkým ich vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. RRZ dnes zverejnila kvantifikácie oboch skupín opatrení.

15.06.2022 14:43
deti, matka, rozhovor, debata, lavička, debata,... Foto:
Ilustračná fotka
debata

Protiinflačné opatrenia spočívajú v poskytnutí jednorazových príspevkov za máj 2022 vybraným skupinám osôb (najmä zvýšenie prídavku na dieťa a navýšenie pomoci v hmotnej núdzi). Tieto opatrenia majú negatívny vplyv na verejné financie v roku 2022 na úrovni 0,1 percenta HDP. Keďže ide o jednorazové opatrenia, nemajú vplyv na saldo verejnej správy v rokoch 2023 až 2025 a neovplyvňujú ani dlhodobú udržateľnosť, opisuje dopad jednorazových príspevkov na verejné financie RRZ.

Rada ďalej opisuje príspevok z pohľadu vybraných skupín obyvateľstva, v percentuálnom vyjadrení tieto jednorazové opatrenia najviac zvyšujú príjem rodín s najnižším priemerným disponibilným príjmom – rodín v hmotnej núdzi (zvýšenie o 2,8 percenta), náhradným rodičov (o 1,9 percenta), rodín bez pracovného príjmu (o 1,4 percenta) a rodín poberajúcich príspevok na opatrovanie (o 1,3 percenta). V absolútnom vyjadrení najviac benefitujú tie rodiny, u ktorých sa kumuluje pomoc z viacerých jednorazových príspevkov a tie, ktoré majú viac nezaopatrených detí. Z celkových výdavkov na jednorazové opatrenia sa použije 21 percent (23 mil. €) pre 10 percenta najchudobnejších ro­dín.

Branislav Bleha Čítajte viac Demograf Bleha o Matovičovom balíčku: Chudobnejší premýšľajú nad každým rožkom, im rozdáme krúžkovné?

Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti je podľa RZZ významná druhá skupina opatrení, tzv. prorodinný balíček, keďže v tomto prípade ide o trvalé zmeny vo výdavkoch sociálneho systému len pre rodiny s deťmi. Vzhľadom na veľkosť balíčka, miera rizika chudoby domácností s deťmi by mohla významne klesnúť (o 2,6 až 5,2 p.b.).

Naopak RRZ hovorí, že miera rizika chudoby domácností bez detí stúpne o 1,2 až 1,6 p.b., hoci príjmy domácností bez detí ostanú nominálne nezmenené.

„Keďže časť pomoci je rovnaká bez ohľadu na príjem rodičov, vplyv navrhovaných opatrení je v percentuálnom vyjadrení najvyšší v rodinách s nižšími príjmami. V roku 2022 prinesú navrhované opatrenia nízkopríjmovým rodinám na Slovensku, v prvom príjmovom decile, priemerné zvýšenie príjmu o 1,2 percenta, rodinám v najvyššej príjmovej kategórii sa príjmy zvýšia priemerne o 0,2 percenta,“ opisuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, s tým, že v roku 2023 sa príjmy rodinám v prvom príjmovom decile zvýšia o 9 percent (z čoho 6 p.b. tvorí nepeňažný benefit – príspevok na krúžky) a rodinám v najvyššej príjmovej kategórii o 1,4 percenta. S výnimkou najnižšieho decilu (kvôli nižšiemu daňovému bonusu) sú výdavky rozdelené približne rovnomerne medzi rodinami s deťmi.

rodina, starí rodičia Čítajte viac Mihál prepočítal nový daňový bonus na dieťa z dielne Matoviča. Koľko dostane rodina s 1, 2, 3 či 4 deťmi?

V dlhodobom horizonte by sa mohlo podľa RRZ prijatie týchto legislatívnych zmien prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,7 percenta HDP. V roku 2023, ktorý bude prvým rokom, v ktorom sa v prípade ich opätovného schválenia všetky opatrenia začnú uplatňovať v plnej miere, by vzrástli výdavky verejnej správy o 1 percento HDP (1 120 mil. eur) s vplyvom na saldo o 0,8 percenta HDP (1 001 mil.eur).

Prorodinný balíček negatívne zasahuje do hospodárenia samospráv, keďže v dôsledku zvýšenia daňového bousu na dieťa sa zníži výška transferu podielových daní obciam a VÚC. Dopad tohto opatrenia na bilanciu samospráv sa výrazne líši v závislosti od finančnej situácie konkrétnej obce. Okrem aktuálne vypracovanej kvantifikácie vplyvu opatrení zverejnila RRZ 7. júna 2022 aj vlastné stanovisko k balíčku opatrení na žiadosť Kancelárie prezidenta SR. RRZ v ňom zvýraznila požiadavku plného prefinancovania, keďže slovenské verejné financie stále nie sú dlhodobo udržateľné. V rámci krajín EÚ patrilo Slovensko medzi krajiny s najhorším dlhodobým zdravím verejných financií (EK, jeseň 2021). Ďalším dôvodom pre požiadavky plného prefinancovanie je aj súčasná vysoká úroveň dlhu, ktorý prekročil horný limit ústavný limit o viac ako 7,1 percenta HDP, uzavrela Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #RRZ #protiinflačná pomoc #prorodinná politika