Prezidentka včera vrátila do parlamentu najkontroverznejší zákon posledných týždňov, týkajúci sa takzvaného prorodinného balíčka. Ide o návrh z dielne Igora Matoviča podporený časťou koalície a opozície, ktorým chcel rozdeliť vyše miliardu eur rodinám s nezaopatrenými deťmi. Opäť tak o ňom budú hlasovať v Národnej rade. Ak bude prezidentkino veto prelomené ústavnou väčšinou, ohlásila, že materiál posunie na Ústavný súd.
Balíček totiž vo veľkom kritizovali nielen politici, ale i ekonómovia, zástupcovia samospráv, podnikov, či seniorov. Dôvodom bola jednak neadresnosť návrhu, ale aj expresne rýchly spôsob, ktorým prešiel z Matovičovho stola až do prezidentského paláca.
Čítajte viac Čaputová vracia Matovičov balíček do parlamentu a je pripravená obrátiť sa na súd
„S návrhom, ako bol prezentovaný, kategoricky nesúhlasím. Stávam sa tak asi ďalším nepriateľom rodín, hoci 20 rokov na prednáškach a v médiách komunikujem potrebu populačnej politiky,” hovorí. Tvrdí, že jednak nesúhlasí s formou, akou bol prijatý, navyše však podľa neho ani nenaplní sľubované demografické ciele.
„Prezentované to ale miestami bolo tak, že od zajtra na Slovensku nebudú stíhať pôrodnice. Ale aj z pohľadu demografie je to niečo, čo je extrémne drahé, ak sa bavíme o vplyvoch na zvýšenie pôrodnosti. Pomoc rodinám ako sociálna záležitosť je jedna vec, ale pronatalitná rovina je o inom,” upozorňuje Bleha.
Pozrite si prvú časť rozhovoru:
Odborník pritom potvrdzuje, že demografická kríza je problém, ktorému Slovensko čelí a ktorý treba riešiť. V roku 2060 má mať totiž každý tretí obyvateľ Slovenska najmenej 65 rokov.
Podľa Blehu existuje množstvo návrhov a opatrení, ktoré by situáciu mohli riešiť efektívnejšie a vieme sa inšpirovať aj zahraničím. „V prípade pôrodnosti sa ako pozitívne príklady uvádzajú Francúzsko či škandinávske krajiny, ale aj Estónsko. Na druhej strane, Južná Kórea začala pumpovať do rodinnej politiky veľké peniaze, a v roku 2021 už počet detí narodenej jednej žene bol iba 0,8. To je až zarážajúco nízka hodnota,” hovorí.
Ak chce štát podporiť pôrodnosť a motivovať ľudí rozhodnúť sa mať viac detí, základom by mala byť flexibilita, možnosť voľby a lepšie podmienky pre matky, ktoré chcú pracovať, zdôrazňuje. „Niekto chce byť s dieťaťom na rodičovskej dlhšie, niekto kratšie. Možnosť zosúladiť rodinný a pracovný život je kľúčová popri priamej podpore a bonusoch,” hovorí.
Prof. RNDr. Branislav Bleha, PhD. má na konte viac ako 50 publikácií v oblasti demografie. Pôsobí ako profesor na Katedre ekonomickej a sociálnej geografie a demografie PriF UK, od roku 2006 je vedúcim Oddelenia demografie a demogeografie. Od roku 2011 je tiež prodekanom pre rozvoj fakulty a informačné technológie a vedúci Geografickej sekcie Prírodovedeckej fakulty.
Celý rozhovor nájdete čoskoro v Denníku Pravda a na našom webe.