Sankcie a odchod mnohých nadnárodných spoločností spôsobili podľa Borisa Tomčiaka, analytika Finlord, že v krajine nefungujú mnohé služby. Napríklad Instagram či Netflix. „Taktiež sa znížila ponuka mobilných telefónov, televízorov, áut či iného spotrebného tovaru. Tiež majú Rusi veľmi obmedzené možnosti cestovania,“ tvrdí Tomčiak.
Konflikt a rozsiahle sankcie trvajú zatiaľ len dva mesiace, takže sa problémy ešte nestihli prejaviť vo výraznej miere, no onedlho sa problémy prehĺbia. Ako hovorí Tomčiak v najbližších mesiacoch sa bude nedostatok tovarov a služieb prehlbovať. „Zároveň je možné očakávať rast miery nezamestnanosti a pokles reálnych príjmov domácností, keďže nadnárodné spoločnosti kompletne rušia svoje ruské pobočky,“ dodáva.
Čítajte viac Rubeľ je silný ako pred vojnou. Aj po piatom balíku sankcií. Ako je to možné?
Tomčiak však situáciu hodnotí tak, že ruské domácností dokážu žiť bez tovarov a služieb spomínaných firiem, ale kvalita životnej úrovne bude zaostávať za Západom. V krajine z toho dôvodu výrazne vzrastie čierny trh s pašovanými tovarmi.
Zelenina aj elektronika
Rovnaký názor zastáva aj Stanislav Pánis, analytik J&T banky. „Sankcie budú znamenať pre bežného Rusa dramatický pokles životnej úrovne,“ pokračuje ekonóm. Ceny podľa neho aj tých najzákladnejších tovarov a služieb výrazne porastú dvojciferným tempom. Mnohé západné tovary a služby sa už stali neprístupnými, keď firmy prerušili a prerušujú akékoľvek biznis vzťahy s Ruskom. „Mnohí ľudia pocítia závan sovietskych čias v podobe nedostatkovej ekonomiky a prázdnych regálov,“ hovorí Pánis.
Ďalej dodáva, že ekonomika spadne do hlbokej recesie a prospekty jej rastu v najbližších rokoch budú pochmúrne.
Za pravdu mu dávajú aj oficiálne čísla. Tempo rastu spotrebiteľských cien v Rusku sa opäť zrýchlilo a za prvý aprílový týždeň dosiahla inflácia najvyššiu úroveň za viac než 20 rokov. Medziročná miera inflácie v Rusku k 8. aprílu 17,49 %, zatiaľ čo týždeň predtým to bolo 16,7 percenta. Najnovší údaj predstavuje najvyšší rast spotrebiteľských cien od februára 2002. Vývoj cien ovplyvňuje najmä nestabilný rubeľ, ktorého kurz reaguje na sankcie západných štátov voči Rusku za vojnu na Ukrajine.
Ceny v Rusku prudko rastú prakticky pri všetkých tovaroch, od zeleniny a cukru cez oblečenie až po elektroniku a autá. Ruská centrálna banka upozornila, že inflácia bude pokračovať v zrýchľovaní, čiastočne však aj v dôsledku nízkeho porovnávacieho základu.
Ekonomická vojna
Mnohí Moskovčania pocítili uhryznutie sankcií na vlastnej koži. Už pred mesiacom sa na sociálnych sieťach šírili rôzne správy a videá o panickom nakupovaní v supermarketoch a dlhých radoch pred bankomatmi.
Niekoľko dní po tom, čo Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie na Lukoil (druhá najväčšia ropná spoločnosť v Rusku) a pár týždňov potom ako sa spoločnosť dištancovala od Vladimira Putina, skončil vo funkcii generálneho riaditeľa Vagit Alekperov, jeden z najbohatších ľudí v Rusku. Referuje o tom spravodajský web CNN. Lukoil produkuje viac ako dve percentá svetovej ropy a zamestnáva viac ako 100-tisíc ľudí. Čo môže pre zamestnancov v Rusku znamenať rôzne zmeny a dokonca aj stratu zamestnania.
Čítajte viac Rusko sa zrejme dostalo do platobnej neschopnosti, uviedla Moody's
Veľkým postihom bolo aj zastavenie činnosti spoločností s platiacimi kartami ako MasterCard a Visa, ktoré prestali poskytovať služby ruským bankám. Rusi v tom momente vytvárali obrovské rady pred bankomatmi a vyťahovali svoje životné úspory.
Čítajte viac Veľká ruská banka VTB stratila kontrolu nad európskou dcérskou spoločnosťou
Keď Youtuberi chodia nakupovať
O tom, aká situácia panuje v regáloch ruských obchodov čo-to môžu napovedať videá mladých ruských influencerov, ktorí chodia nakupovať.
Tak napríklad ruský Youtuber Niki Prošin na svojom kanály zverejnil návštevu nákupného centra v Petrohrade. „Minulý mesiac sme mali niekoľko nových nariadení. Už tu nie je možné fyzicky nakupovať doláre v bankách, čo môže byť problém pre niekoho, kto v týchto dňoch odchádza z Ruska,“ tvrdí.
Prošin opisuje ako Rusi pred mesiacom stáli vo veľkých radoch pred bankomatmi a vyťahovali hotovosť s účtov. Youtuber už viac krát sa vydal na nákup do ruských potravín a porovnával ceny jednotlivých druhov pred vojnou a počas nej. „Väčšina potravín, ktoré si bežne kupujem pre seba, zdražela od 15 do 40 percent. Príjem ľudí medzitým nerástol, ba dokonca je nižší ako predtým,“ uvádza.
Cena mlieka v Rusku podľa jeho informácií narástla o 35 percent, ceny rýb o 20 percent. „Pre ruské spoločnosti je bežnou (a veľmi neobľúbenou) praxou, že časom zmenšujú balíčky. Máme 870 ml mlieka, 0,47 ml piva a 120 gramov rýb,“ hovorí na videu.
Ďalej sa Prošin prechádza po ruskom nákupnom centre a ukazuje zavreté predajne. Ako napríklad Iqos alebo Starbucks. Napriek tomu, že ceny vyskočili hore a mnoho obchodov prevádzky drží zavreté, sa v centre stále nachádza veľa Rusov, ktorí tam utrácajú svoje úspory.
Daria, ktorá žije v centre hlavného ruského mesta, tvrdí pre bbc.com, že ešte nevidela prázdne regály. „Jedlo nemizne, ale bude drahšie. O koľko drahšie, neviem si predstaviť a bojím sa čo i len pomyslieť,“ povedala.
Už aj Vladimir Putin priznal, že v Rusku prudko vzrástli spotrebiteľské ceny. K aprílu podľa jeho slov medziročne vzrástli o 17,5 percenta. Ako Putin povedal, vláde nariadil indexovať mzdy a iné platby, aby sa zmiernil vplyv inflácie na príjmy ľudí.
Aký vplyv majú sankcie na bežných Rusov a či sa ich názory menia na Putinov režim, je v tejto chvíli neznáme. Stále sú to len domnienky, pretože ako tvrdí CNN, drakonické nové zákony v podstate ukončili nezávislú tlač v Rusku a západné spravodajské ukončili činnosť svojich reportérov z krajiny. Po internete však kolujú videá ako ruské influencerky ničia svoje Chanel kabelky, alebo obyčajní ľudia pribíjajú klince do telefónov značky Apple a podobne. Poslali tak odkaz Západu, že sankcie vydržia a že sa dokážu zaobísť bez dovážaných luxusnejších tovarov.
Korešpondentka z New York Times Valerie Hopkinsonová, ktorá sídlila v Moskve, no počas invázie krajinu opustila, sa vyjadrila pre CNN, že „je ťažké odhadnúť verejnú mienku, hoci fakt, že ľudia sú ochotní riskovať zatknutie, aby protestovali, je pozoruhodný“.
Existuje, ale určitá obava, že sankcie nakoniec nebudú viesť ku kapitulácii. Vyslovil ju Nicholas Mulder, profesor Cornell University v rozhovore pre The Atlantic Mulder uviedol, že sankcie potrebujú konkrétnejší cieľ. „Ak je vo svete alebo zo strany Ruska predstava, že budú trvalé a budú tam bez ohľadu na to, čo Rusko urobí, budú len zbraňou na zničenie ruskej spoločnosti. Nemyslím si, že to povedie k takej dlhodobej medzinárodnej situácii, o ktorú by sme sa chceli usilovať.“
„Ak sa pustíme do politiky založenej na myšlienke, že zlé vlády a ich ľudia sú jedno a to isté, potom sme si osvojili spôsob myslenia, ktorý sa nebezpečne približuje tomu, ako svet vidia ultranacionalisti a fašisti,“ povedal Mulder.