No potom nastal obrat. Masívna strata kúpyschopnosti rubľa sa vrátila na úrovne spred vojny, keď deň pred inváziou malo 1 euro hodnotu takmer 88 rubľov. V polovici marca euro vyskočilo až na hodnotu 144 rubľov, v pondelok 18. apríla to bolo už iba takmer 88 rubľov.
Podobne je to s americkým dolárom. Pred inváziou ste si mohli vymeniť 1 dolár za vyše 81 rubľov. V priebehu marca sa jeho hodnota vyšplhala až na 139 rubľov za dolár, aby sa vrátila na 82,5 rubľa. Tento vývoj ruskej meny vyvoláva otázky, či ekonomické sankcie vôbec fungujú.
Čítajte rozhovor Šéf zväzu stavebníkov: Dochádzajú všetky materiály. Berie ten, kto viac zaplatí
Kurz nezodpovedá trhovej realite
Na prvý pohľad by sa teda mohlo zdať, že Rusko ustálo makroekonomické turbulencie a upevnilo si svoju menu. Ponechajme teraz bokom dopady na bežných ľudí pre rastúce ceny a zákazy dovozov rôznych tovarov a služieb.
V skutočnosti výmenný kurz rubľa oproti ostatným svetovým menám nezodpovedá trhovej realite. Inými slovami: dopyt po cudzích menách je veľmi obmedzený, zatiaľ čo dopyt po rubli je umelo zvyšovaný. Je to dôsledok silne direktívnych krokov, ktoré urobili Kremeľ či ruská centrálna banka, aby podopreli svoju menu.
Ruskí občania majú zakázané zbaviť sa rubľa nákupom devíz. Cudzinci zase majú zakázané zbaviť sa rubľa predajom ruských akcií. Ruská centrálna banka navyše zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent, čím motivuje Rusov, aby držali ruble na svojich účtoch a nevymieňali ich za doláre či eurá.
A tiež ruskí vývozcovia vrátane exportérov plynu a ropy majú nakázané za 80 percent devíz povinne kúpiť práve ruble. To znamená, že ak ruská firma zobchoduje nejaký tovar alebo službu v zahraničí, musí ju previesť doma na ruble, čím posilní dopyt po ňom, a tým zvýši jeho hodnotu.