Bratislava s novými bytmi nepočíta. V pláne má stavať nákupné centrá

V Bratislave chýbajú desiatky tisíc nových bytov, riešeniu tohto deficitu však bráni územný plán mesta, tvrdí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR).

16.04.2022 16:01
Eurovea city, Eurovea Tower, mrakodrap, Bratislava Foto:
Budúca najvyššia dominanta Bratislavy - Eurovea Tower.
debata (18)

„V rozvojových parcelách niektorých mestských častí totiž nepočíta prakticky so žiadnou viacpodlažnou rezidenčnou výstavbou. Naopak, vo veľkom by sa mohli stavať ďalšie nákupné centrá, ktorých je vzhľadom na počet obyvateľov už nadbytok," uvádza IUR. Podľa neho je otázne, či sa v najbližších rokoch podarí tento nepomer zvrátiť, a s ním aj rastúce ceny novostavieb, ktoré sa čoraz viac stávajú cenovo nedostupné.

Inštitút konštatuje, že na celom území mesta je pre viacpodlažnú bytovú zástavbu v rozvojových územiach určených necelých sto hektárov plôch. „Nízkopodlažná bytová výstavba môže počítať s takmer 1 150 hektármi, čo je viac ako desaťnásobok," uvádza IUR.

„Tento typ budov je pritom vhodný predovšetkým na predmestia či pre vzdialenejšie bratislavské štvrte ako Devínska Nová Ves, Vajnory alebo Dúbravka. Územný plán Bratislavy ju však presadzuje aj priamo v centre či v takzvanom vnútornom meste,“ myslí si výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

BRATISLAVA, SLOVAKIA - SEPTEMBER 23, 2015: tourists walk on Michalska street in Bratislava. In Middle Ages this street was part of a busy trade route linking the Baltic Sea with the Danube Čítajte viac Sme v bode ako pred krízou v roku 2008? NBS varuje pred pádom cien bývania

Najvypuklejšie je to podľa IUR v Novom Meste, ktoré má v rozvojových územiach pre viacpodlažnú rezidenčnú výstavbu nula hektárov pozemkov a až 133 hektárov je určených na nízkopodlažnú výstavbu. „Ďalších takmer 60 hektárov je vyčlenených pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského významu, ako sú kancelárske komplexy a nákupné centrá. Na lokálnu vybavenosť sa ušiel necelý hektár," poznamenal inštitút s tým, že nula hektárov svieti v kolónke viacpodlažná rezidenčná výstavba aj v rozvojových územiach Starého Mesta. „V Karlovej Vsi je to necelých 1,4 hektára, v Ružinove 16,76 hektára a v Petržalke 60,56 hektára," dodáva.

V rámci stabilizovaných území, v ktorých je však povoľovanie výrazne zložitejšie, je na tom z pohľadu územného plánu viacpodlažná rezidenčná výstavba lepšie, tvrdí IUR. „V Novom Meste je pre ňu vyčlenených takmer 100 hektárov, v Ružinove cez 200 a v Petržalke necelých 280 hektárov. Kým však rozvojové územia počítajú aj s novou výstavbou na doteraz nezastavaných plochách, alebo s projektmi väčšieho rozsahu, v stabilizovanom území ide skôr o dostavby, prístavby či nadstavby existujúcich budov. Novostavby sú povolené, len ak nemenia charakter lokality," vysvetľuje inštitút. Riešením je podľa neho zmena územného plánu Bratislavy a preklasifikovanie aktuálnych stavebných pozemkov na funkcie, po ktorých je dopyt.

18 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #byty #výstavba #nájomné byty
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy