„Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré sú opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty," zdôvodňuje ministerstvo životného prostredia.
Ako to bude vyzerať v praxi? Ak si napríklad cestou do práce každý deň kúpite v obľúbenej kaviarni jednu kávu a beriete si ju so sebou, dostanete od predajcu na výber. Prvou možnosťou je, že vám predajca jednorazový plastový pohárik zaúčtuje. Cenu neurčuje zákon, je na každom predajcovi. Pri vzorovom poplatku vo výške 0,50 eura za kus pri 250 pracovných dňoch „doplatíte" okrem ceny za kávu 125 eur ročne.
Druhou možnosťou je, že investujete do opakovane použiteľného hrnčeka na kávu. Zaplatíte zaň možno desať eur, no ostane vám kvalitnejší a krajší hrnček, ktorý budete používať roky a ušetríte tak peniaze aj životné prostredie.
Čítajte rozhovor Náhrada plastov za eko alternatívy nezníži našu produkciu odpadu, tvrdí expert na cirkulárnu ekonomiku
Podniky sú pripravené
Zákaz používania jednorazových plastov sa bude týkať aj barov, podujatí či festivalov. Envirorezort to odôvodňuje tým, že v súčasnosti v 90 percentách prípadov neprichádza k správnemu triedeniu. Organizátor verejného podujatia, ktorý poskytne biologicky rozložiteľné výrobky, by mal preto po novom následne zabezpečiť aj ich triedený zber.
Viaceré slovenské prevádzky a organizácie, ktoré denník Pravda oslovil, sa zhodli, že na zmeny sú dávno pripravené. „V tomto smere sme našich legislatívcov v aktivite predbehli. Triedenie odpadu máme na festivale zavedené od prvého ročníka a každým rokom sa snažíme tento systém zefektívniť," priblížil Ján Trstenský, riaditeľ piešťanského festivalu Grape s tým, že vratné zálohované poháre zaviedli už v roku 2014. Rovnako už niekoľko rokov používajú výlučne ekologický riad a príbory či zálohované PET fľaše na víno.
Systém si už odskúšali aj v Žiline. Kultúrne centrá Stanica Žilina-Záriečie aj Nová synagóga, ktoré sa podieľajú na festivaloch Fest Anča, Kiosk festival, Žilinský literárny festival alebo Salón piva Žilina, uviedli, že jednorazové plastové obaly nepoužívajú už niekoľko rokov. „So zákazom nemáme žiadny problém a plne ho podporujeme. Najmä sa snažíme o umývateľné obaly použiteľné viacnásobne, vyskúšali sme si aj servis špecializovanej firmy na veľkej akcii, kde sme ich nemali ako umývať a muselo ich teda byť niekoľko tisíc, keďže sa umývali až po akcii, a fungovalo to, cena bola akceptovateľná a návštevníci ju uhradili vo vstupnom," opísal Marek Adamov, riaditeľ centier.
Podobne aj Simona Papšová, PR manažérka bratislavského kultúrno-kreatívneho centra Novej Cvernovky tvrdí, že zavádzané zmeny sú pre nich štandardom, ktorý už dlho funguje v iných krajinách EÚ alebo vo svete. „U nás v Novej Cvernovke sa už dlhodobo venujeme aj odpadovej politike. Snažíme sa všetok náš odpad využiť na maximum a nevytvárať zbytočný, preto sme si založili náš komunitný kompost, kde zbierame všetok biologický odpad, ktorý vznikne v budove,” opisuje. Jednorazové plastové nádoby či poháre sú podľa Papšovej tabu. „Aj prevádzky, ktoré sídlia v našich priestoroch, ako Skrytý bar, Dvanásť Duší či Giraffe bakery, využívajú biologicky rozložiteľné či umývateľné obaly," doplnila. „Jednorazové plasty nepoužívame už dlhodobo a odpad triedime," pridáva sa Daniel Vadas z kultúrneho centra A4.