Ekonomických analytikov sme sa pýtali kto sú víťazi a kto porazení budúcoročného návrhu rozpočtu, či je v niečom budúcoročný rozpočet výnimočný v porovnaní s tvorbou rozpočtov v minulosti,o čom svedčí, že je v návrhu deficit na úrovni 4,94 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a či existujú záväzky voči EÚ čo sa týka limitov deficitu, prečo zrazu neplatia?
Čítajte viac Hody sa skončili a Matovič ukázal svoj prvý rozpočet. Komu sa ušlo najviac?
Michal Lehuta, makroekonóm VÚB Banky
Z prvého pozorovania návrhu rozpočtu sa mi ako porazení javia napríklad učitelia, ktorým sa v budúcom ani ďalších rokoch vôbec nevalorizujú platy. Slovenským cieľom pritom dlhodobo bolo zatraktívňovať toto dôležité povolanie, keďže miestne platy pedagógov patrili v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými pracovníkmi medzi najnižšie v OECD.
Rozpočet je výnimočný tým, že znižuje deficit aj bez takzvanej štrukturálnej konsolidácie. Vyplýva to najmä z ukončenia dočasných pandemických rozpočtových opatrení podporujúcich ekonomiku. Samo o sebe bude mať pre hospodárstvo negatívny fiškálny impulz (firmy a ľudia prestanú dostávať určité financie), aj keď nejde o takzvanú štrukturálnu konsolidáciu (znižovanie štrukturálneho salda verejných financií). Ale ekonomika by to mala zvládnuť, keďže v budúcom roku očakávame jej svižný rast. Dôležité bude potom pokračovať v znižovaní deficitu smerom k nule aj v ďalších rokoch, k čomu by významne pomohli takzvané výdavkové stropy.
Deficit vo výške 4,3% bol avizovaný pre návrh rozpočtu bez akýchkoľvek dodatočných opatrení, čiže mierne zvýšenie schodku pred predložením národnej rade bolo možné očakávať. Dobrá správa je, že 4,9% je to stále menej, ako očakával pre rok 2022 aprílový Program stability (5,1%) – odvtedy sa krajine zlepšili očakávania daňových a odvodových príjmov (júnový a septembrový výbor pre daňové prognózy).
Čo sa týka súladu s európskymi pravidlami, tie sú pre rok 2022 zatiaľ vypnuté a tak sa Slovensko má riadiť aspoň odporúčaniami, ktoré dostalo k Programu stability a Reforiem. Tie hovoria o podpornej rozpočtovej pozícii v roku 2022, ale v krajinách s vysokou dlhodobou neudržateľnosťou verejných financií tiež o nezvyšovaní štrukturálneho schodku, čo by mohlo byť aktuálnym návrhom dodržané (podrobnosti k štrukturálnemu saldu budú až v dokumente Draft Budgetary Plan).
Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne
Budúcoročný rozpočet počíta s deficitom na úrovni 4,94%, čo predstavuje zníženie asi o 3 percentuálne body oproti očakávanej skutočnosti ministerstvom financií pre tento rok. Predpokladáme, že výdavky v roku 2021 nedosiahnu očakávanú úroveň a deficit by tak mohol dosiahnuť úroveň 6%. V budúcoročnom rozpočte je vidieť posun v štruktúre výdavkov smerom ku kapitálovým výdavkom súvisiacich s Plánom obnovy, čo je pozitívnou správou. Pozitívnym krokom tiež je pokračovanie konceptu zero-based budgetingu, ktorý prináša efektívnejšie využívanie zdrojov na pripravené projekty. Práve to spôsobuje významný nárast kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá bola v minulosti využívaná na presúvanie prostriedkov aj mimo schváleného rozpočtu. V súčasnosti sa tu nachádza väčšia položka výdavkov na vybrané investície (nad 1 mil.), ktoré musia prejsť hodnotením a presunuté budú až po ukončení tohto procesu.
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu sa európske pravidlá pre rozpočet neuplatňujú, národné pravidlá sú voľnejšie aj kvôli výnimke platiacej dva roky po schválení programového vyhlásenia vlády. Vláda preto posúva „upratovanie“ vo verejných financiách až na rok 2023, resp. 2024, na ktorý avizuje vyrovnaný rozpočet (čo vyplýva z národných pravidiel). Výrazný očakávaný rast príjmov v roku 2022 (+8% oproti očakávanej skutočnosti roka 2021) pri relatívne nízkom raste výdavkov (+2%) však poskytuje priestor na o niečo väčšie znižovanie deficitu.
Z dlhodobejšieho pohľadu je dôležité nájdenie dostatočnej politickej podpory pre reformy pripravované v Pláne obnovy, kde vidíme niekoľko riešení pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, napríklad vo forme reformy dôchodkového systému.
Tibor Lörincz, ekonomický analytik Tatra Banky
Čo sa týka tempa konsolidácie, tempo zníženia deficitu z 8% na 5% je v poriadku. Problém je, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje deficit za 2021 okolo 7%, v takom prípade je 5% deficit na rok 2022 možno príliš málo ambiciózny cieľ.
Najväčší problém deficitu verejných financií ale nie je v jeho výške, ale v jeho zložení: z 8% v roku 2020 tvoril až 5,5% tzv. štrukturálny deficit, teda deficit, ktorý nie je spôsobený ani pandémiou, ani ekonomickým spomalením, ale sú to bežné výdavky krajiny za rok. Takýto deficit vieme skresať buď radikálnymi škrtmi v súčasných výdavkoch, ktoré budú zákonite niekoho bolieť, alebo aspoň nastavením pravidiel tak, aby daňové príjmy rástli rýchlejšie ako výdavky, čím sa časom deficit sám opraví. Preto je naozaj kľúčové zaviesť výdavkové limity, aby vláda vedela predstaviť dlhodobý a dôveryhodný plán konsolidácie.