Hovorí, že veľa spoločností bolo nútených vyskúšať si prácu z domu a na základe toho aj veľa firiem zistilo, že sa dá takto fungovať. Hlavatý tvrdí, že ak zoberú do úvahy možnosť čiastočného home officeu, tak každá piata u nich evidovaná ponuka umožňuje záujemcom zostať pracovať doma. Jeho slová potvrdzuje aj Nikola Richterová z Profesia.sk. Najväčší pracovný portál eviduje celkovo pri personálnych agentúrach dve percentá ponúk práce, kde sa dá robiť pomocou takzvanej telepráce. „Napriek tomu, že remote work nie je stále až taký rozšírený, oproti obdobiu spred pandémie ide o výrazný nárast. Dovtedy tento podiel tvoril zhruba pol percenta z celkového počtu ponúk,“ porovnáva zmenu Richterová.
Prakticky každý pracovný portál alebo pracovná agentúra, ktorú denník Pravda oslovil, potvrdzuje trend, že zamestnávatelia ponúkajú pozície, pri ktorých sa dá pracovať aj z domu. Súhlasia s tým aj z pracovného portálu Pretlak. „Celkovo takzvaných remote ponúk za posledný rok narástlo o 500 percent, ale za to môže fakt, že bol aj zákaz vychádzania a podobne. No dôležitejšie je, že aj dnes, rok po pandémii, 90 percent ponúk ponúka možnosť home officeu ako akýsi štandard. To, čo bolo pred vyše rokom ako benefit, dnes je samozrejmosť,“ hovorí Tomáš Nagy – spoluzakladateľ stránky.
Nový trend
„Definitívne áno“ odpovedá na otázku, či zaznamenali nárast ponúkanej práce z domu v Graftone aj Miroslav Garaj, konateľ spoločnosti. Firmy podľa neho väčšinou ponúkajú takzvaný „Smart Working model“, ktorý kombinuje prácu z domu a z kancelárie. „Takýto model si firmy vedia predstaviť dlhodobejšie a aj v prípade, ak by prišlo k ďalšiemu lockdownu,“ dodáva.
Čítajte viac ANKETA: Aké zmeny spôsobila pandémia na trhu práce? Radšej koniec v práci ako byť bez „home officeu“ a pohroma pre gastro
Celkové percento ponúkanej práce z domu však veľmi závisí od povolania, pretože nie každý môže vykonávať zamestnanie zo svojej obývačky. Najviac ponúk na teleprácu evidujú v Profesii v sektore informačných technológií. „Keď sa pozrieme na to, v akých odvetviach vidíme remote work od personálnych agentúr, najčastejšie, v drvivej väčšine, sú to IT ponuky. Z 95 pracovných inzerátov je až 74 zo sektora informačné technológie,“ dodáva Richterová. Najviac uverejnených ponúk majú u nich firmy vo výrobe (35 percent), ďalej v doprave, logistike (15 percent) či strojárstve (14 percent). „Najviac ponúk od personálnych agentúr vidíme na pozície operátor výroby, robotník, montážnik a skladník,“ tvrdí Richterová.
Martin Hlavatý z Adecca ponúka aj zaujímavý postreh. Podľa neho priemerne desaťnásobne viac kandidátov zareaguje na pracovnú ponuku, kde je uvedená možnosť využitia telepráce.
Nie každý môže robiť z domu
Pracovať z domu však nemôže každý. Je veľký rozdiel, či pracovník sedí za počítačom, alebo ukladá tehly na stavbe. Kým ten prvý môže využívať teleprácu takmer nonstop, ten druhý takmer nikdy. Ukazujú to aj čísla Národnej banky Slovenska (NBS). Napríklad iba takmer tri percentá ľudí zamestnaných v odvetviach ako poľnohospodárstvo či lesníctvo môžu pracovať z domu. V oblastiach ubytovacie a stravovacie služby alebo zdravotníctvo a sociálna pomoc sa možnosť využívať teleprácu pohybuje od 11 takmer do 15 percent. Naopak, najvyšší podiel je v sektore informačných technológií.
O tom, či niekto môže využívať teleprácu, rozhoduje podľa analytikov aj vzdelanie. „Tí, čo majú možnosť pracovať z domu vo väčšej miere, majú zvyčajne aj vyššie vzdelanie a tým aj vyššie príjmy a väčšie finančné rezervy,“ konštatujú ekonómovia NBS. Rovnako sú rozdiely aj medzi regiónmi. V tom bratislavskom odhadujú, že až vyše polovice pozícií môže pracovať z domu, kým celoslovenský priemer je niekde na úrovni 35 percent.
Home office bude pravdepodobne aj naďalej využívanou formou, a to najmä u zamestnancov s vyšším príjmom. Zvyčajne aj dlhšie cestujú za prácou a časová úspora tak v ich prípade znamená aj vyššiu produktivitu, pripomínajú odborníci z centrálnej banky.
Za Európou zaostávame
Celkovo na Slovensku podľa analýzy Európskej komisie pracovalo aspoň čiastočne z domu v roku 2019 asi 9,5 percenta ľudí. Pred desiatimi rokmi to bolo približne o dva percentuálne body menej. „Európsky priemer v roku 2019 dosiahol 14,5 percenta a 30 percent prekročili iba niektoré prevažne severské krajiny, vďaka väčšiemu podielu zamestnanosti v sektoroch, ktoré vyžadujú vyššie vzdelanie a vyššiu mieru využitia informačných a komunikačných technológií,“ tvrdia odborníci.
Oslovení odborníci, ale aj analytici očakávajú, že po pandémii rozšírenejšia práca z domu pretrvá. „Práca z domu sa bude viac využívať pravdepodobne aj po odznení pandémie. Pracovníci, podobne ako aj firmy, majú dobré skúsenosti, ich negatívne vnímanie sa zmenilo k lepšiemu,“ predpovedajú ekonómovia z NBS.
Nástrahy práce z domu
Aj keď sa podiel pracujúcich z domu zväčšuje, po úplnom prekonaní pandémie sa zrejme mnoho ľudí vráti do kancelárií za svojimi kolegami. Otázkou zostáva, ako sa s tým vyrovnajú po psychickej stránke. Psychologička Michaela Miechová hovorí, že zamestnávatelia majú, pochopiteľne, najväčší strach z toho, či zamestnanci budú na diaľku pracovať efektívne a či budú úlohy plniť plnohodnotne. Ďalej sa tiež obávajú, ako ich firma dlhodobý home office ustojí a v neposlednom rade, ako zaistiť čo najideálnejší a najkomfortnejší chod firmy. Podobne to vidí aj psychológ Martin Daňovský. „Predpokladám že majú zamestnávatelia obavy z toho, že zamestnanec bude mať doma viac priestoru na rozptýlenie od práce, a teda môže dochádzať k vyššiemu riziku, že si zamestnanec nebude dostatočne plniť svoje pracovné úlohy,“ hovorí pre denník Pravda. „S home officeom sa každý zamestnanec vyrovnáva po svojom. Obecne môžem povedať, že rýchlejšie sa do kancelárie budú vracať extroverti, ktorí okolo seba potrebujú mať kolektív ľudí a chýba im sociálny kontakt.” tvrdí psychologička. Ďalej to môžu byť problémy ako neschopnosť zladiť rodinné a pracovné povinnosti.
Práca z domu môže podľa psychologičky prinášať pre ľudí aj nečakané riziká. Zamestnanci často pracujú s pocitom, že ich snaha pri práci na diaľku nie je dostatočne ohodnotená, prípadne v nej nevidia žiadny väčší zmysel. To všetko vedie k frustráciám, depresiám a úzkostiam. „Takto demotivovaný zamestnanec stráca svoju výkonnosť, je unavený, nedokáže sa sústrediť na prácu a je oveľa viac ohrozený tým, že sa u neho objaví syndróm vyhorenia. Problémy sa prejavia nielen v pracovnej, ale aj v osobnej rovine,“ dodáva Miechová.