Priamo a bez súťaže nakupoval štát väčšinu zdravotníckych pomôcok a tovarov, ktoré súviseli s pandémiou COVID-19. A to nielen v prvej vlne, na ktorú nebol pripravený, ale aj v druhej, kedy sa dali nákupy očakávať. Konštatuje to Nadácia Zastavme korupciu.
Nadácia analyzovala v spolupráci s portálom Transparex dáta z verejných obstarávaní Správy štátnych hmotných rezerv. Z analýzy vyplýva, že bez otvorenej súťaže sa nakupovalo viac, ako bolo nutné. Vyššiu transparentnosť neprinieslo ani nové vedenie Správy štátnych hmotných rezerv.
Hmotné rezervy za rok 2020 nakúpili zdravotnícky materiál v celkovej hodnote bez dane takmer 128 miliónov eur. Z toho 91 percent šlo na nákupy bez akejkoľvek súťaže. „V prvej vlne pandémie sa to dalo pochopiť. Neboli sme na ňu pripravení a potrebovali sme rýchle zásobiť zdravotnícke zariadenia. Problém je, že táto prax pokračovala aj ďalej,” konštatuje Zuzana Petková z nadácie.
Čítajte viac Zatvorenie ekonomiky si už nemôžeme dovoliť. Firmy reagujú na zmeny pre zaočkovaných
Najviac peňazí rezervy minuli cez takzvané priame rokovacie konanie, teda oslovili jednu alebo viac firiem a o nákupe rokovali iba s nimi. Z celkového objemu zhruba 128 milióna eur, ktoré boli minuté na testy, respirátory či iné ochranné a zdravotnícke pomôcky, sa minulo prostredníctvom priamych zadaní až 116,5 miliónov eur. Za prvé štyri mesiace Správa štátnych hmotných rezerv nakupovala zdravotnícky materiál výhradne prostredníctvom priamych rokovaní. Bolo to ešte počas bývalého vedenia.
Prvá vlna ustala koncom apríla a na druhú vlnu mal štát dostatok času na prípravu. Hmotné rezervy však aj po prvej vlne nakúpili podľa analytika Nadácie Zastavme korupciu Martina Suchého za takmer 60 miliónov eur bez súťaže. Objem nákupov, ktoré neboli zadané priamo, po prvej vlne stúpol.
V obstarávaniach bez otvorenej súťaže pokračovali hmotné rezervy aj v roku 2021. Podľa portálu Transparex boli obstarané tovary a služby až za 44 miliónov eur. Zo 72 zákaziek sa otvorene súťažila len jedna, a to na strážne služby, kde bolo predložených päť ponúk. Zvyšných 71 sa uskutočnilo dynamickým nákupným systémom, priamym rokovacím konaním alebo priamym zadaním.
Nadácia si od hmotných rezerv vyžiadala viaceré informácie k zákazke s firmou Labo SK, ktorú chcela preveriť. Hmotné rezervy ich odmietli sprístupniť s tým, že po dobu dvoch rokov trvania dynamického nákupného systému nemôžu zverejňovať názvy súťažiacich firiem. Nadácia hmotné rezervy žalovala a súd vyhrala. Hmotné rezervy napriek tomu informácie opäť odmietli sprístupniť, pričom prišli s novou argumentáciou. Verejné obstarávanie vždy musí podľa nadácie podliehať verejnej kontrole, a preto sa nadácia odvolala a ak neuspeje, opäť sa bude o informácie súdiť.