Vstane zemiakarstvo z popola? Každé druhé kilo, ktoré zjeme, pochádza z dovozu

Čo vláda, to pokus o oživenie odvetvia. Krajina úplne zmeškala zemiakarský rýchlik a je úplne odkázaná na dovozy.

, 10.07.2021 00:01
pôda, úroda, zemiaky, záhrada Foto:
Ilustračné foto.
52

Necelých 50 kíl zemiakov na hlavu, taká je priemerná ročná spotreba zemiakov, o ktorých sme zvykli hovoriť, že sú druhým chlebíkom. Už dávno ním nie sú a ak sú slovenským, tak len spolovice, pretože každé druhé kilo, ktoré zjeme, pochádza z dovozu zo západnej Európy. Nič tak zjavne nepoukazuje na úpadok slovenského poľnohospodárstva ako zemiaky.

Čo vláda, to pokus o oživenie odvetvia. Merané konkrétnymi výsledkami: boli doteraz mizerné. Krajina úplne zmeškala zemiakarský rýchlik a je úplne odkázaná na dovozy. V časoch socializmu sme sebestačnosť dosahovali vyložene extenzívnym spôsobom. Pestovateľská plocha sa v roku 1989 vyšplhala k 55-tisícom hektárom a úrodu, bolo to ani nie 14 ton na hektár, pomáhali zbierať študenti. Zemiakov sa dorobilo vyše 700-tisíc ton.

zemiaky Čítajte viac Ako sa (z)rodia zemiakoví profesionáli

Zemiakov bolo viac než dosť, ale veľa ich pohnilo počas skladovania, či už pestovateľom, obchodníkom, alebo aj ľuďom v panelákoch. Očakávalo sa, že prechod na trhovú ekonomiku oddelí zrno od pliev, teda že pestovaniu sa budú venovať len tí, čo zemiakom rozumejú, zainvestujú do skladovania, pozberovej úpravy a ponúknu ľuďom zemiaky v malospotrebi­teľskom balení, tak ako to bolo bežné v Nemecku či v Holandsku.

Transformácia poľnohospodárstva, ale aj obchodu priniesla to, čo málokto očakával – totálny rozpad pôvodnej pestovateľskej infraštruktúry v klasických zemiakarskych oblastiach, akými boli Liptov, Turiec, Spiš a Šariš. Zemiakarske oázy dávajúce nádej na prežitie zemiakarstva vznikli tam, kde sa udržalo najviac závlah – na okraji Podunajskej nížiny, najmä v okrese Senec.

Nesúrodé spoločenstvo

Rekapitulácia aktuálneho stavu, ako ju podala správa Zväzu zemiakarov a zeleninárov, hovorí o tom, že na Slovensku sa profesionálne, teda komerčné, na trh orientované pestovanie zemiakov udržalo už len na ploche 5 900 hektárov.

Všimnime si, v akej štruktúre. Máme tu desať pestovateľov, ktorí vysádzajú zemiaky na ploche viac ako 100 hektárov, nad 50 hektárov ich je pätnásť a od 5 do 50 hektárov je sto farmárov. Zvyšok sú drobní pestovatelia.

Slovenská trhová produkcia zemiakov je nedostatočná. Ročne sa musí doviezť 270 tisíc ton. Na dosiahnutie 80-percentnej sebestačnosti by bolo teba zvýšiť domácu výrobu na zhruba štvrť milióna ton.

titulka-prieskum Čítajte viac Ponuka „Made in Slovakia“ na pultoch pomaly stúpa. Pozrite sa, kde ich je najviac (+grafy)

Je či nie je to reálne? Najlepší pestovatelia ukazujú, že by to nemal byť žiaden veľký problém. V skutočnosti to však problém je, pretože zemiakarstvo je roztrieštené, chýba mu istota rozvoja, pozornosť vlád a peniaze. Na jednej strane tu je síce zopár podnikov, ktoré sú veľmi dobre vybavené modernými strojmi na pestovanie, a čo je nemenej dôležité, majú moderné sklady a linky na pozberovú úpravu zemiakov.

Tieto podniky vytvorili odbytové združenia a ich zemiaky sa predávajú aj vo veľkých obchodných reťazcoch. Možno ich však spočítať na prstoch dvoch rúk. Na druhej strane je veľká skupina producentov, ktorým chýba práve technologické zázemie, ako pestovateľské, tak aj na finalizáciu produkcie. Sú rozdrobení, robia so zastaranými strojmi.

Výrobkové vertikály

Keď pred mesiacom nastúpil do funkcie nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan, rýchlo pochopil, aké sú reálne možnosti oživenia sebestačnosti. Závisia od zdrojov jednak Európskej únie, jednak od podpôr, ktoré dá do produkcie vlastných potravín národná vláda. Na celoplošnú obnovu sebestačnosti vo všetkých produktoch nemá Slovensko peniaze a Brusel nemá zasa vôľu dávať peniaze tam, kde je európskej produkcie nadostač.

Treba sa teda sústrediť na to, kde je celkom reálne rýchlo dosiahnuť zmenu. Keď nový šéf zemiakarskeho a zeleninárskeho zväzu Jozef Šumichrast analyzoval aktuálny stav, upozornil na to, že ročne dovezieme zeleninu a zemiaky za 230 miliónov eur, čo tvorí takmer 12 percent záporného salda v obchode s agrokomoditami. Jednou z mála položiek, kde sa darí naprávať veci, je produkcia rajčín. Tu Slovensko využilo svoju pestovateľskú skúsenosť aj moderné skleníkové hospodárstvo opierajúce sa o geotermálne pramene.

Vlčan vidí možnosti obnovenia sebestačnosti tam, kde sa dajú formovať ucelené výrobkové vertikály. K takým patria rajčiny s dobre fungujúcimi odbytovými združeniami a mohli by patriť aj zemiaky. Pravda, na rozbeh potrebujú zdroje. Poľnohospodárom by sa ľahšie dýchalo, keby napríklad zemiaky boli zaradené medzi komodity s tzv. viazanou podporou.

Jedným z prvých krokov ministra bolo, že na rokovaní rady Agrifish otvorene vyjadril nespokojnosť s vyňatím konzumných zemiakov z viazanej podpory. Našiel spojencov medzi Bulharmi a Rumunmi. Európska komisia prisľúbila, že nájde prijateľné riešenie.

Uvidíme.

vlcan Čítajte viac Rezort preberá v hroznom stave. Čo čaká bankového manažéra na pôdohospodárstve?

Spolčovanie cez organizácie výrobcov

To kľúčové a hlavné musí urobiť Slovensko samo, jeho ministerstvo, samospráva a profesionálne zväzy. Mimoriadne dôležité je nielen to, ako sa dorieši otázka pôdy pre malých, mladých a začínajúcich farmárov, ale najmä, či sami poľnohospodári budú mať vôľu vytvárať organizácie výrobcov, ktoré umožňujú sústreďovať a efektívnejšie vynakladať zdroje na budovanie skladov, pozberových liniek, ale aj nákup strojov.

„Musíme viac spolupracovať a koordinovať svoju činnosť,“ povedal v tejto súvislosti predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. „Bez peňazí obrat nedosiahneme, ale súčasne, ak chceme mať vrstvu malých a stredných producentov, práve tí musia dostať väčšie podpory prostredníctvom pozitívnej diskriminácie.“

Chlieb sa bude lámať na konkrétnych riešeniach. Šéf zväzu Jozef Šumichrast vidí priestor ako pre malých, tak aj pre veľkých producentov zemiakov. Kým veľkí by sa mali sústrediť na obsluhu obchodných reťazcov, malí pestovatelia s výmerou od 1 do 5 či 10 hektárov by mali dodávať produkciu na lokálne trhy.

Ich partnermi môžu byť hoci aj školy, nemocnice, domovy dôchodcov, reštaurácie. Pravda, na to, aby so svojou produkciou obstáli, potrebujú mať vytvorené združenia uľahčujúce aj skladovanie, finalizáciu a vôbec obchodovanie so zemiakmi.

Kde sú najlepší a kde Slovensko

  • Priemerná hektárová úroda zemiakov v SR 20,73 tony/ha (2016 – 2019)
  • Priemerná úroda piatich najlepších zemiakarských krajín – Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Belgicko, Veľká Británia – 45,38 tony/ha (2015 – 2019)

Zdroj: Zväz zemiakarov a zeleninárov Slovenska, ahdb.org.uk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
52 debata chyba
Viac na túto tému: #dovoz #Potraviny #úroda #zemiaky