Pred tridsiatimi rokmi ich okolie nepoznalo, dnes sú známi producenti zemiakov, ale aj mrkvy, cibule. Michal Szalay začínal v roku 1992 na 3,5 hektára pôdy, ktorú získal v reštitúcii. Dnes hospodári na ploche 1 000 hektárov, je členom organizácie výrobcov Plody zeme a zásobuje obchodné siete. Vypracoval sa na zemiakara, s ktorým spolupracujú dodávatelia sadiva, aby ostatným ukázali, ako vyzerá moderné hospodárenie.
Ján Komár bol učiteľom deskriptívy na stavebnej priemyslovke v Prešove. Obaja dedovia boli roľníci, on ako učiteľ rád záhradkárčil. Keď starým rodičom vrátili pár hektárov pôdy, skúšal rozbehnúť záhradníctvo. To, ktoré sprivatizovali v Prešove, sa dostalo do problémov a ponúkli mu na prenájom 25 hektárov pôdy. Dnes hospodári na 800 hektároch, zemiaky pestuje na 240 hektároch, čo je polovica z výmery v okrese Prešov. Kedysi v okrese tamojšie družstvá a štátne majetky bežne pestovali zemiaky na 4 000 až 5 000 hektároch pôdy.
Čítajte viac Ponuka „Made in Slovakia“ na pultoch pomaly stúpa. Pozrite sa, kde ich je najviac (+grafy)
Prečo vlastne odišli od zemiakov? Komár dáva zaujímavé vysvetlenie. „Bola to plodina náročná na ľudskú prácu, najmä pri pozberovej úprave. Keď sa rozpadli v dôsledku privatizácie obchodu tradičné odberateľské siete, sústredili sa v družstvách na pestovanie obilnín, repky. S výkonnými traktormi, sejačkami a kombajnmi to bolo najjednoduchšie a veľmi efektívne východisko,“ myslí si Ján Komár.
Vraví, že k modernému pestovaniu zemiakov ho vlastne nakriatli obchodníci. „Žiadali, aby som investoval do balenia zemiakov. Na východe, kde ľudia kvôli nižším zárobkom hľadeli na cenu, sa mi to zdalo predčasné, lenže práve finalizácia a prechod na čoraz menšie spotrebiteľské balenie a prané zemiaky sa ukázali ako perspektíva zemiakarského biznisu.“ Komárova farma dnes zamestnáva podobne ako Szalayova do 50 ľudí. Komár dáva prácu aj Rómom. „Je s nimi zo začiatku viac práce i nervov, ale časom sa vypracujú.“
Ak sa má zemiakarstvo stať moderným odvetvím poľnohospodárstva, potom je dôležité nerozdeľovať podpory plošne na pôdu, ale investovať peniaze do vertikály, teda do triedenia, prania, balenia zemiakov. Tam je podľa Komára ukrytá pridaná hodnota. „Keď sa postarám o finalizáciu zemiakov, dostanem sa k tržbám, ktoré pokryjú aj pestovanie. Pri dotáciách len na pestovanie nepodporíme finalizáciu, a o tú ide, ľudia chcú zemiaky čisté, kvalitné.“
Komár dodáva, že malí farmári nemajú peniaze na drahú triediacu, praciu či baliacu techniku. Práve preto sa musia združovať. Sám je členom Zemiakarského odbytového družstva. „Z princípu sa musíme spolčovať, musíme sa naučiť znášať a gazdovať efektívnejšie prostredníctvom organizácií výrobcov,“ uzavrel Ján Komár.