Pellegrini dal pred voľbami verejný záväzok, že rozbehne Slovalco. Aká je situácia dnes?

Pár mesiacov po skončení výroby v hlinikárni prišla strana Hlas pred fabriku, aby ubezpečila verejnosť, že keď sa dostanú do vlády, urobia všetko preto, aby sa výroba znova reštartovala. Bol to práve predseda Hlasu Peter Pellegrini, ktorý vlani na jar dal verejný záväzok, že výrobu v hlinikárni Slovalco obnoví.

Verejný záväzok vyslovil predseda parlamentu Pellegrini na tlačovej konferencii v areáli podniku symbolicky na Sviatok práce. „Fabrika dostala tvrdú ranu od vlády Eduarda Hegera. Je to pomník neschopnosti a arogancie vlády,“ povedal v tom čase pred fabrikou s tým, že jej bývalá vláda nedokázala pomôcť.

Čítajte viac V Japonsku sa rozhoduje o osude košickej huty s 9 000 zamestnancami. Trump môže zvrátiť megaobchod

Ceny elektriny sa pomaly dostávajú na predkrízovú úroveň, cena emisných povoleniek klesá a vláda avizovala, že jej ambíciou je výrobu primárneho hliníka v Žiari nad Hronom znovu naštartovať. Denník Pravda zisťoval, aké opatrenia vláda urobila, aby výrobu v hlinikárni rozbehla, a aké sú najväčšie prekážky pri opätovnom spustení pecí.

Výroba je stále utlmená

Hlinikáreň Slovalco pôvodne prevádzkovala 226 pecí, výrobu utlmila predvlani v auguste. Rozhodnutie odstaviť aj posledné pece na výrobu primárneho hliníka odsúhlasili začiatkom januára 2023 akcionári spoločnosti. Toto rozhodnutie vysvetľovali tým, že cena elektriny je príliš vysoká a zo strany štátu prichádzajú nízke kompenzácie. Situácia sa za viac ako rok prakticky nezmenila.

„Výroba primárneho hliníka je utlmená. 10. januára uplynul rok odvtedy, čo sme odstavili poslednú elektrolýznu pec z celkového počtu 226, ktoré primárny hliník vyrábali,“ tvrdí pre Pravdu Milan Veselý, generálny riaditeľ hlinikárne Slovalco. Vysvetľuje, že aktuálne sa v Slovalcu vyrábajú anódy pre externého zákazníka a v prevádzke je taktiež aj pretavovacia linka na recykláciu odpadového hliníka od finálnych spracovateľov hliníka.

Fabrika sa nemôže spoliehať ani na to, že klesajúce ceny elektriny jej umožnia obnoviť výrobu. Pripomeňme, že v časoch vrcholiacej energetickej krízy sa vyšplhala cena elektriny až na úroveň tisíc eur za megawatthodinu. Cena odvtedy kontinuálne klesá a dnes už je na úrovni zhruba 70 eur za megawatthodinu. Podľa Veselého je tento vývoj síce pozitívny, no na obnovenie výroby je cena stále vysoká. „Pre reštart výroby je potrebné mať stabilné podnikateľské podmienky a predvídateľnú cenu elektrickej energie a surovín na približne 10 rokov,“ vysvetľuje.

Šéf hlinikárne taktiež upozorňuje na to, že vypnutie pecí prišlo aj pre nízke kompenzácie zo stranu štátu. „Od minulej vlády sme pred pár rokmi žiadali schválenie novely zákona o emisných kvótach, vďaka čomu by sa kompenzácie zvýšili na úroveň ostatných krajín EÚ,“ hovorí. Ak by podľa neho v tom čase k zmene prišlo, Slovalco by si vedelo zakontrahovať elektrickú energiu na roky dopredu a dnes by týmto problémom nečelilo.

Riaditeľ hlinikárne Veselý oceňuje konštruktívny dialóg s novou vládou. S kabinetom diskutujú a hľadajú riešenia, ktoré by boli výhodné pre priemysel. „Takýmto riešením by mohli byť podporné mechanizmy, ktoré sú v súlade s európskymi pravidlami. Čas ukáže, kam sa debata posunie a aké riešenia budú priechodné,“ dodáva.

Denník Pravda sa obrátil na rezort hospodárstva s otázkami, akým spôsobom by mohol štát pomôcť hlinikárni s naštartovaním výroby. Do uzávierky nám odpovede neprišli. O niečo konkrétnejšie kroky pred časom oznámil rezort životného prostredia.

Fond s dvoma miliardami eur

Priemyselníci už dlhodobo upozorňujú na skutočnosť, že by mali z takzvaného envirofondu dostávať späť viac peňazí. Vo fonde sa zhromažďujú peniaze z poplatkov, ktoré platia znečisťovatelia, a mal by sa využívať na podporu nových ekologických technológií a tzv. zelených riešení. Zjednodušene – firmy posielajú do fondu poplatky za znečisťovanie prostredia. Keďže cena emisných povoleniek v minulosti stúpla výrazne nahor, nazhromaždilo sa vo fonde aj veľa peňazí. Momentálne sú v ňom asi dve miliardy eur.

V minulosti sa často stávalo, že peniaze sa používali skôr na znižovanie deficitu a fabrikám sa posielalo len veľmi málo z vyzbieraných peňazí. Napríklad v roku 2023 smerovalo fabrikám z envirofondu len 7,5 percenta. Inde v zahraničí je to oveľa viac. Kapitáni priemyslu sa tak dostali do situácie, že sa v envirofonde hromadili výnosy z predaja emisných kvót, ale na druhej strane tieto peniaze už neboli dostatočne vracané späť priemyslu vo forme finančnej podpory jeho dekarbonizačných opatrení.

Minulá vláda ešte priemyslu zdvihla vratky z emisných platieb na 14 percent v tomto roku a od roku 2025 by to malo byť 17,5 percenta. Minister životného prostredia Tomáš Taraba avizuje zmeny, ktoré by mali podľa neho zabezpečiť pre priemysel ešte viac peňazí. Podľa plánov by malo po novom smerovať z envirofondu až 20 percent zdrojov priamo do priemyslu. Okrem toho by mali všetky zdroje z emisných povoleniek skončiť len na rezorte životného prostredia.

„Ja už som o tom rokoval s ministrom financií, aj som mu oznámil, že či sa im to páči, alebo nie, toto je nová realita, ktorú budeme musieť adoptovať,“ povedal v rozhovore pre Hospodárske noviny. Upozornil tiež na to, že sa počas energetickej krízy nedalo dotovať na rok či dva vysoké ceny elektriny pre hlinikáreň, lebo by to pre jej vysokú spotrebu elektriny stálo štátny rozpočet približne 500 miliónov eur.