Analytik 365.bank Tomáš Boháček uviedol, že napríklad okres Liptovský Mikuláš, kam stredisko Jasná patrí, mal vlani priebežný podiel 10 % na príjmoch z ubytovania na celom Slovensku. Pri regionálnom pohľade má podľa neho cestovný ruch ešte stále plne nepokrytý potenciál.
„Potenciál vyťažiť z koncepcie cestovného ruchu čo najviac by však mal byť realizovaný ekologicky udržateľným spôsobom. A to je priestor pre poučenie sa práve aj z dejiska víkendového Svetového pohára, kde je kritika rozvoja a zisku konfrontovaná s perspektívou šetrnosti k prírode,“ uviedol Boháček. Podujatia ako Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v rokoch 2011 a 2019 na Slovensku, alebo práve nadchádzajúca lyžiarska súťaž v Jasnej, podľa neho navyše prispievajú k národnej hrdosti, čo je jeden zo základných parametrov indexu vnímaného šťastia obyvateľstva krajiny, kde vedú najčastejšie severské národy.
Čítajte viac Máte navyše tisícky eur a chcete ich zhodnotiť? Pozrite sa, na čom môžete zarobiť
„Slovensko má potenciál zvýšiť podiel cestovného ruchu na svojej ekonomike, čo by mohlo stimulovať zníženie regionálnych disproporcií,“ tvrdí analytik. Ako poznamenal, aj to je jeden z dôvodov, prečo by pripravované samostatné ministerstvo cestovného ruchu a športu mohlo byť v tom nápomocné. Samotný cestovný ruch tvorí na Slovensku podľa neho v súčasnosti približne 1,4 %, teda polovicu toho, čo v rekordnom roku 2019 pred pandémiou. V roku 2021 priamy hrubý domáci produkt tohto odvetvia dosiahol 1,3 mld. eur, pričom vyprodukovalo v súhrne v rovnakom roku hodnotu takmer 8,6 mld. eur.
Podľa Svetovej rady cestovného ruchu (WTTC) sa v roku 2023 Slovensko umiestnilo na 118. mieste na svete zo 185 krajín z hľadiska podielu cestovného ruchu na HDP. „V porovnaní s okolitými krajinami V4 má Slovensko najnižší podiel cestovného ruchu na HDP. Česká republika má podiel 4 %, Poľsko 5,2 % a Maďarsko 6,3 %,“ upozornil Boháček.
V hotelierstve a cestovnom ruchu v SR je približne 170-tisíc pracovníkov, čo je 6,5 % zo všetkých zamestnancov, pričom podľa odhadov v tomto sektore chýba približne 20-tisíc zamestnancov. Vlani v novembri najvýraznejší medziročný úbytok zamestnancov o 7,2 % evidovali reštaurácie a pohostinstvá. Mzdy v cestovnom ruchu sú na Slovensku tretie najvyššie z krajín V4, zamestnanci si môžu zarobiť v nominálnej hrubej mzde v priemere 730 eur v pohostinstvách a približne 1 250 eur za mesiac v ubytovacích službách. „Na najžiadanejších pozíciách, ako napríklad kuchár, čašník si na Slovensku dokáže zamestnanec zarobiť o takmer 5 % viac ako napríklad v Česku. Rast platov bol podporený najmä zavedením zníženej sadzby DPH v sektore,“ dodal Boháček. Motivácia ľudí pracovať v tomto odvetví je podľa prieskumov stále potláčaná neistotou z čias pandémie a v priemere nižšou mzdou ako na iných pozíciách.
Analytik upozorňuje tiež na to, že tohtoročná organizácia SP si podľa organizátorov vyžiada približne 3,8 mil. EUR, z čoho štátna dotácia tvorí 20 % a viac ako 2/3 tvoria sponzorské zdroje a tržby z predaja vstupeniek, ktorých cena sa tento rok pohybovala od 55 EUR až po 2500 EUR za tie s privilegovaným vstupom.