Za obzvlášť sporné považujú aktuálne snahy o zavedenie dane zo sladených nápojov, ktorá podľa nich môže v praxi spôsobiť opätovné zvyšovanie inflácie a negatívne zasiahnuť najmä nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.
Ministerstvo financií (MF) SR minulý týždeň zverejnilo predbežnú informáciu o príprave zákona, ktorým by sa na Slovensku zaviedla daň zo sladených nealkoholických nápojov. Argumentuje aj tým, že ide o efektívny nástroj na motiváciu spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. Zamestnávatelia združení v RÚZ však s týmto návrhom nesúhlasia.
Čítajte viac S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)
Ide podľa nich o diskriminačné zdanenie jednej špecifickej kategórie potravín bez priamych zdravotných benefitov, čo potvrdzujú aj skúsenosti zo zahraničia, kde sa zavedenie tejto dane ukázalo ako neefektívne. „Ako príklad možno uviesť Maďarsko, Belgicko, Francúzsko či Fínsko, kde nie je možné vyvodiť záver, či zavedenie dane prispelo k zdravšiemu spôsobu života spotrebiteľov, nakoľko miera nadváhy klesla len v jednej z týchto krajín. V Mexiku, paradoxne, miera obezity po zavedení dane ešte viac stúpla,“ priblížila RÚZ. Zdôraznila, že konzumácia sladených nápojov v Európe aj na Slovensku v uplynulých rokoch kontinuálne klesala.
Výsledkom zavedenia tejto dane bude podľa zamestnávateľov opätovný nárast inflácie. Priemerné ceny nealkoholických nápojov na Slovensku sú pritom už dnes nad priemerom Európskej únie (EÚ) a výrazne drahšie ako v okolitých krajinách. „Daň zo sladených nápojov je regresívnou daňou – výrazne viac postihuje obyvateľov z nižších sociálno-ekonomických skupín, ktorí na tejto dani zaplatia väčšiu časť svojich príjmov v porovnaní s lepšie ekonomicky situovanými skupinami obyvateľstva,“ argumentovala RÚZ.
Zamestnávatelia pripustili, že obezita je vážnym celosvetovým zdravotným problémom. Aj z tohto dôvodu výrobcovia sladených nápojov na Slovensku reagovali na výzvu EÚ na zníženie objemu pridaného cukru v ich sladených nápojoch. Argumenty pre zavedenie novej dane preto považujú za nepodložené a žiadajú o vecnú diskusiu s kompetentnými.
„Spoločným cieľom by malo byť zavádzanie skutočne systémových opatrení. Jedine relevantné informácie o vývoji obezity, nadmernej spotrebe sladených nápojov, spotrebe cukru na Slovensku a ich vzájomnej súvislosti by mali byť kľúčovým zdrojom a podkladom na diskusiu ohľadom prípadného zavedenia podobnej dane, z ktorej by zamestnávateľský sektor jednoznačne nemal byť vyňatý,“ dodala v stanovisku RÚZ.
Ako uviedlo MF vo svojom návrhu, daň zo sladených nealkoholických nápojov je efektívny nástroj overený praxou viacerých krajín OECD, s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života. Redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie, a tým aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Trend zavádzania daní z nezdravých potravín a nápojov je v posledných rokoch viditeľný v krajinách EÚ aj v celosvetovom meradle.