Boli rokovania počas zdražovania medzi výrobcami a obchodnými reťazcami tvrdšie? V čom to bolo odlišné v tomto roku oproti minulým rokom?
Rokovania o úprave cenových podmienok majú svoj štandardný priebeh a nezriedka je to ťažký proces. Máme ľahšiu pozíciu v tom, že na slovenskom trhu sme jednotka v oblátkach. Keby sme boli trojka či štvorka na trhu, tak rokovania by boli náročnejšie. Jednou z konkurenčných výhod je vysoká miera rozoznateľnosti medzi zákazníkmi. Tým pádom aj obchodní partneri a odberatelia sú si vedomí, že je dôležité, aby naše produkty predávali, lebo im tiež generujú zisk. Zásadne sa proces rokovania ako taký nezmenil, ale bolo ich veľa, lebo na niektorých trhoch sme počas roka zdražovali aj dvakrát.
Ako vyzerá proces, keď oznámite reťazcom, že dvíhate cenu?
V rámci uzatvorených obchodných kontraktov máme definovanú oznamovaciu povinnosť o zmene ceny. Ide o obdobie minimálne troch mesiacov, kým sa ukončia aj obchodné rokovania a dospejeme spoločne k vzájomnej dohode. Pre nás je cieľom stabilita. Tá sa prejavuje jednak smerom k našim obchodným partnerom a tiež k zamestnancom. Naši obchodní partneri vedia, že keď sa dohodneme na podmienkach, tak to dodržíme na cent. Zamestnanci vedia, že majú u nás istotu práce a mzdy.
Povedali ste, že na nejakom trhu ste museli dvíhať ceny dvakrát za rok. Ktorý to bol trh a aký produkt to bol?
Nie je to len o jednom produkte. Je to celé portfólio produktov, kde sa upravuje cena a naprieč všetkými trhmi.
Koľko teda stáli najviac predávané Horalky pred zdražovaním a koľko stoja v súčasnosti?
Priemerná cena pred zdražovaním bola 49 centov – začiatkom roka 2022. Na konci roka 2022 bola na úrovni 69 centov a taká je zrejme až doteraz. To je pultová cena napríklad v Bille, Tescu či Kauflande. Počas akcií môžu byť ceny iné, nižšie. Výsledná ceny vždy závisí od obchodnej politiky reťazca, ale my sa snažíme mať vo vzťahu k našim zákazníkom rovnaké ceny. Je dobré mať z tohto pohľadu stabilnú cenovú politiku ku svojim obchodným partnerom, aby medzi nimi nevznikali pnutia a nevyzeralo to, že niekoho zvýhodňujeme.
Vlani spoločnosti I.D.C. Holding vystrelil zisk na vyše 26 miliónov z predvlaňajších vyše piatich miliónov eur. Čo bolo za zvýšením zisku?
Primárne súvisel zvýšený zisk s fúziou s materskou spoločnosťou Merge Plan. Zisk nebol vygenerovaný z nášho primárneho podnikania, teda výroby a predaja cukroviniek, ale hodnota, ktorá vyšla z fúzie. Je to účtovno-daňová záležitosť. Pre relevantné porovnanie hospodárenia spoločnosti na individuálnej báze medzi rokmi 2022 a 2021 je preto vhodné porovnať hospodársky výsledok pred zdanením, ktorý medziročne klesol z hodnoty 6,88 milióna eur v roku 2021 na 4,43 milióna eur v roku 2022.
Čiže keď to zjednodušíme, tak vyšší zisk nebol spôsobený lepším predajom vašich produktov, ale bol spôsobený obchodnou transakciou?
Presne tak. Zo samotného podnikania bol zisk za rok 2022 približne na úrovni predchádzajúcich rokov. To isté platí aj pre objem predaja, ktorý bol zhruba na rovnakej úrovni. Ak si zoberieme čisto primárne podnikanie, tak za rok 2022 sme boli mierne menej ziskoví ako v roku 2021. Nedokázali sme tak rýchlo preniesť zvýšené ceny vstupov.
Aké náklady vám stúpli, boli to hlavne účty za energie?
Boli drahšie suroviny, obaly aj energie a upravovali sme aj mzdy pre zamestnancov.
Viacerí svetoví výrobcovia zvolili taktiku, že zmenšia balenie a ponechajú cenu. Pristúpili ste k takzvanému downsizingu u niektorého zo svojich výrobkov?
Trend, ktorý naša spoločnosť pozoruje a reaguje naň, je ten, že konzument sa stále viac pozerá na príjem kalórií a chce ho mať pod kontrolou. Z toho vyplynul náš zámer znížiť gramáž u obľúbených výrobkov a vytvoriť z nich novú, snackovú verziu napríklad ku káve či na desiatu. Ide o produkty Mini Mila pre slovenský a český trh a Góralki snack v praktickom trojbalení pre poľský trh.
Ide teda o zmenšený produkt a zákazníci môžu vidieť aj na obale nižšiu gramáž?
Áno, ide o nový druh balenia a gramáž je tiež deklarovaná na obale.
I.D.C. Holding má do tisíc pracovníkov. Ako firma pomáhala zamestnancom v časoch zdražovania?
Najpodstatnejšie je poskytnúť zamestnancom pocit istoty. Zamestnávame približne tisícku zamestnancov. Ani v čase covidu sme nepristúpili k plošnému prepúšťaniu alebo znižovaniu pracovných miest, výplata vždy „cinkne“ načas. To je istota, ktorú dávame zamestnancom. Darí sa nám udržať objem predaja a tým pádom aj ľudí, ktorí u nás pracujú.
O koľko išli mzdy hore?
Mzdy sme upravovali a navyšovali v roku 2022 a 2023. V tomto roku išla v priemere mzda nahor do desať percent. Závisí od pracovného miesta, nebolo to plošné navyšovanie.
Viaceré firmy avizujú, že majú problém zohnať pracovníkov. Máte rovnaký problém a ako sa dá rozvíjať firma, keď nie sú ľudia, ktorí by v nej pracovali?
Časť problému s nedostatkom zamestnancov dokáže riešiť automatizácia, avšak aj to len do určitej miery. Lebo aj stroje musí niekto ovládať. Personál, ktorý ich obsluhuje, musí byť kvalifikovaný a ten nie je na trhu ľahko dostupný alebo nie je vôbec. Najväčšiu prevádzkareň máme v Seredi, kde je momentálne nižšia nezamestnanosť než v Bratislave. Máme tu logistické centrum Lidl, ďalej Amazon a automobilky Land Rover či Stellantis. V okolí Serede je obrovský tlak na pracovnú silu. Riešením je tiež hľadať pracovníkov v zahraničí.
Politici Ľuboš Blaha či Tomáš Taraba v reakcii na slová majiteľa I.D.C. Holding Pavla Jakubca vyzývali na bojkot kupovania Horaliek v roku 2021. Zamávala s predajmi táto udalosť?
Neviedli sme osobitnú štatistiku vplyvu tejto udalosti na predaj. Vo všeobecnosti však môžem povedať, že nie.
Čo hovoríte na to, že politici majú na jednej strane plné ústa potravinovej sebestačnosti a podpory domácich firiem a potom na druhej strane broja proti slovenským firmám a vyzývajú ľudí, aby si ich produkty nekupovali?
Myslím si, že to boli v ťažkej dobe nie veľmi vhodné vyjadrenia.
Ako sa darí tradičným lokálnym slovenským produktom na zahraničných trhoch?
Primárne pôsobíme na trhu V4. Primárnym trhom je ten slovenský, kde máme tri závody. V Seredi, Trnave a v Cíferi. Potom máme tri dcérske spoločnosti v Česku, Poľsku a Maďarsku. Ich úlohou je distribúcia a predaj výrobkov. Vyrábame v rozpätí od 34 až do 35-tisíc ton. Z toho tretinu predáme na Slovensku, tretinu v Česku a posledná tretina je export.
Čítajte viac Tieto satelitné snímky by mali Nemcom otvoriť oči. Číňania budujú megatovárne na lacné autáPreferujú zákazníci na trhoch rovnaké produkty ako u nás na Slovensku, kde vedie predaj horaliek?
Slovensko a Česko je porovnateľné. U nás sú jednotkou Horalky, potom Mila a Kakaové rezy. V Česku je prvá Mila a dvojkou sú Horalky. V tomto roku sme uviedli na trh novú príchuť Horaliek Peanut butter. Iná situácia je v Poľsku a Maďarsku. Poliaci sú viac ochotní experimentovať a nie sú takí tradiční ako Slováci a Česi. V Poľsku predávame Horalky pod značkou Góralki, v Maďarsku pod značkou Moments a v príchutiach, aké si žiada zákazník. Napríklad čokoláda, mliečna, kokosová či ovocná príchuť. Toto je na Slovensku ťažko predstaviteľné, že si kúpime Horalku s inou príchuťou.
Máte plán expanzie na ďalšie zahraničné trhy?
Je to otvorená otázka a hľadáme možnosti na rast aj na zahraničných trhoch. Primárne rast hľadáme na trhoch V4. Venujeme sa aj exportu do iných krajín. Je však náročnejší. Potrebujeme nájsť zákazníkov, ktorí odoberajú stabilné množstvá. Aktuálne neuvažujeme o rapídnej expanzii na zahraničný trh, ale je to pre nás stále dôležitá téma.
Podnikali ste aj v Rusku, stiahli ste biznis po ruskej agresii na Ukrajine?
V Rusku sme mali dcérsku spoločnosť so sídlom v Moskve. Spoločnosť sme v roku 2022 predali.
Bol predaj dôsledok ruskej agresie?
Primárne sa objemy predaja v tomto teritóriu nevyvíjali už dlhšiu dobu podľa našich predstáv a áno, vypuknutie vojny na Ukrajine naše úvahy o odpredaji tejto pobočky len urýchlilo.
Trendom posledných rokov je zdravý životný štýl a zdravá strava. Darí sa predajom cukroviniek napriek týmto trendom a snažíte sa produkty prispôsobiť novému trendu, napríklad s vyšším objemom bielkovín?
Snažíme sa prispôsobovať trendom. Pri našich štandardných výrobkoch to nerobíme. Zmenil by sa chuťový profil a bolo by to riziko. Pri vývoji nových produktov sa snažíme pridávať napríklad vlákninu či podiel ovocia a vitamínov. Značka Verbena zastrešuje výrobky s pridanou hodnotou a radi by sme ju rozvíjali. Hľadáme možnosti, ako osloviť aj tých zákazníkov, ktorí síce hľadajú cukrovinku, ale zároveň chcú mať dobrý pocit z toho, že obsahuje napríklad vitamíny či vlákninu. Som zástancom zdravého rozumu, že cukrovinka síce má väčší podiel cukru, ale mala by byť za odmenu. Treba sa k tomu racionálne postaviť. Viem, že keď si dám viac sladkého, tak to treba kompenzovať väčšou dávkou pohybu.
Vaša obľúbená cukrovinka?
Jednoznačne Horalky.
Koľko sa už u nás vyrábajú?
Pečivárne Sereď sú od roku 1952. Ak sa nemýlim, tak prvé Horalky boli vyrobené okolo roku 1959.
Je to stará receptúra?
Je to pôvodná receptúra. V našich Horalkách je arašidová náplň. Nakupujeme, skladujeme, pražíme a melieme si ich do náplne sami. Nie je to náhrada, ale originálna surovina, ktorú používame.
Nerozmýšľali ste nad náhradou palmového oleja v sušienkach? Pre jeho výrobu sa ničia vzácne dažďové pralesy v Indonézii.
Palmový olej je neoddeliteľnou súčasťou nášho výrobného procesu, a to aj vďaka svojim jedinečným vlastnostiam, ktoré sú potrebné na výrobu oblátok a sušienok. Vďaka svojmu zloženiu a obsahu mastných kyselín má palmový tuk prirodzene ideálnu konzistenciu a nie je potrebné ho stužovať hydrogenáciou, pri ktorej vznikajú transmastné kyseliny, ktoré sú škodlivé pre ľudský organizmus. Palmový olej je tiež tepelne stabilný, má dlhú trvanlivosť vďaka prirodzenému obsahu antioxidantov, to znamená, že nevyžaduje použitie stabilizátorov, a je chuťovo neutrálny. Uvedomujeme si dôležitosť udržateľnej produkcie palmového oleja, preto sú našimi dodávateľmi palmového oleja certifikované renomované spoločnosti, ktoré dodržiavajú všetky ekologické pravidlá pestovania a výroby palmového oleja – predaj certifikovaného udržateľného palmového oleja. Spolupracujeme s certifikovanými pestovateľmi a spracovateľmi palmového tuku, ktorých združuje organizácia Roundtable on Sustainable Palm Oil (RSPO). Jej členovia dbajú na pestovanie, ťažbu a spracovanie palmového tuku udržateľným spôsobom – elimináciou negatívnych dosahov na životné prostredie. V zmysle štandardov RSPO je možné vysledovať dodávateľský reťazec certifikovaného palmového tuku až po pestovateľa.
Ste človek z biznisu. Stíhate čítať knihy a čo by ste odporučili čitateľom?
Ostatná kniha, ktorú som prečítal, bola od Jozefa Banáša o Tomášovi Baťovi. Bolo to celkom inšpiratívne.
Je to aj inšpirácia do vášho biznisu?
Inšpirácia je v tom, že sa nevzdával a hľadal alternatívu. Ak mu niečo nevyšlo, tak pátral ďalej, nevzdával sa, ale hľadal ďalšie možnosti. Tiež ma oslovila jeho schopnosť inovovať a vymýšľať nové veci a zlepšovať výrobný proces, ale aj vybudovať pre zamestnancov ubytovne, školy či škôlky.
Marek Gombita
Študoval na ekonomickej univerzite v Bratislave na Fakulte podnikového manažmentu v roku 1998. Celý život pracuje v spoločnosti I.D.C. Holding, kde je od roku 1999. Začal na pozícii referenta kapitálového trhu. Aktuálne je na pozícii finančného riaditeľa zodpovedný okrem ekonomiky a financií aj za IT a HR v celej skupine I.D.C. vrátane dcérskych spoločnosti. Rád lyžuje na Slovensku a neodolá Horalkám.