Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska upozorňujú, že firmy v eurozóne dokázali navýšiť svoje ceny dokonca ešte viac, ako bolo potrebné na kompenzáciu ich zvýšených nákladov, čím si krátkodobo vylepšili aj svoje zisky.
Diametrálne iná situácia je pri domácnostiach. Vysoká inflácia načrela hlboko do ich peňaženiek. Vlani si ešte mohli dovoliť utrácať viac, ako im peňaženky dovolili. Nakupovali viac tovarov a služieb na úkor svojich úspor. Naakumulovali ich počas pandémie, keď sa nikde nechodilo a obchody boli zatvorené. Behom takmer dvoch rokoch drahoty ich však postupne rozpúšťali. Tento kanál sa tak vyčerpal a spotreba domácnosti poklesla takmer vo všetkých položkách.
Český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank v tejto súvislosti upozornil, že firmám sa jednoducho podarilo náklady inflácie preniesť na bežného občana a mnohokrát na tom ešte aj zarobili. „Firmy evidentne svoje navýšené inflačné náklady prenášajú na zákazníkov a spotrebiteľov, pričom sú v rámci tohto prenosu v mnohých prípadoch schopné si ešte k tomu navýšiť vlastné marže a zisk,“ tvrdí.
Firmám rástli zisky
Podiel zisku firiem je najvyšší za posledných vyše desiatich rokov. Vysoký rast ziskov firiem bolo vidieť hlavne v posledných dvoch rokoch, ukazujú dáta firiem v eurozóne, ktoré pozbierala spoločnosť Haver. Upozornili na to analytici ÚMS a pozreli sa na to, čo umožnilo firmám zvýšenie cien ich produktov.
Čítajte viac Soták zverejnil zisky, sú obrovské. Ľuďom rozdali po tisíc eur a zdvihli im platy
Jedným z dôvodov bola skutočnosť, že ľudia počas pandémie pre neistotu odkladali svoje väčšie nákupy. Keď sa situácia začala postupne stabilizovať, začali odložené nákupy dobiehať. Firmy využili vysoký dopyt zákazníkov na to, aby zvýšili cenu produktov bez toho, aby o zákazníkov prišli. „Motivovať ich k takémuto správaniu mohla aj snaha spätne dobehnúť straty, ktoré zaznamenali v dôsledku pandémie, či snaha si v rýchlo meniacom sa prostredí vytvoriť finančnú rezervu do budúcna,“ píšu analytici národnej banky komentári s názvom Frankfurtské hárky.
Čítajte viac Slovnaft na lacnej ruskej rope kráľovsky zarobil. Zamestnancom rozdali mimoriadne odmeny
Očakávajú, že faktory, ktoré tlačili zisky firiem nahor, pominú. Oslabenia v ponuke podľa nich už nie sú také výrazné a oslabuje sa aj dopyt. K poklesu ziskovosti firiem prispeje aj nominálny rast miezd. Rast platov vlani nestíhal za rastom cien. Inými slovami na situáciu v ekonomike ceny reagujú rýchlejšie ako mzdy. Istý čas trvá, kým platy dobehnú rast cien. Zvýšenie platov nejaký čas trvá, napríklad aj zdĺhavým vyjednávaním medzi zamestnancami a firmami. Firmám tak náklady na zamestnancov rástli pomalšie, ako im rástli príjmy z predaja tovarov. Výsledkom je rast ich zisku. Dobrou správou pre zamestnancov je skutočnosť, že situácia sa začína otáčať a mzdový rast posilňuje.
Kovanda upozorňuje, že v Česku bol fenomén takzvanej ziskovej inflácie obzvlášť silný. „Firmy typu energetických spoločností, poľnohospodárskych holdingov alebo obchodných reťazcov vlani umne využili rôzne, z veľkej časti vyfabulované naratívy, ktoré im dovolili zdražiť nad rámec objektívneho rastu nákladov,“ informuje s tým, že svoje zisky a ich rastovú dynamiku si tak napriek rapídnej inflácii udržali. Výsledkom je, že to zaplatil zákazník, teda zväčša obyčajný človek. Ten podľa neho čelil často vyššej inflácii, než aká zodpovedala objektívnemu rastu nákladov firiem.
Životná úroveň klesá
Rast nominálnych miezd na Slovensku nestíhal za rastom cien. Dôsledkom je to, že klesali reálne príjmy. Teda tie, ktoré sú očistené o rast cien. Ľuďom tak klesala životná úroveň. Nemohli si dovoliť kúpiť toľko, čo v minulosti.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zmapovala situáciu s reálnymi príjmami naprieč krajinami s vyspelou ekonomikou. Výsledkom je to, že najprudší prepad reálnych príjmov zaznamenali vlani v susednom Česku. Za ním nasledujú tri pobaltské štáty, Slovinsko a Grécko. Hneď v tesnom závese sa umiestnilo na šiestom mieste v rebríčku Slovensko. Prepad reálnych príjmov na Slovensku bol v druhej polovici vlaňajška medziročne nižší až o vyše piatich percent. Pre porovnanie, v Česku očistené mzdy klesli o vyše 11 percent.
Dáta ukazujú, že reálne príjmy domácností klesli takmer vo všetkých vyspelých ekonomikách. V Spojených štátoch to bolo napríklad na úrovni 2,5 percenta, rovnako aj v Austrálii, v Japonsku o 1,5 percenta a v Kanade o 0,6 percenta. Jedinou krajinou, ktorej reálne príjmy stúpli, bola Južná Kórea. V priebehu roka 2023 sa predpokladá, že reálne mzdy vo väčšine krajín OECD prestanú klesať.
Rovnako aj letná predikcia Národnej banky Slovensko prognózuje na tento rok zastavenie prepadu reálnych miezd. V budúcom roku by mohli vzrásť priemerne o 1,6 percenta a v roku 2025 o dve percentá. To je výrazný posun k lepšiemu, než centrálna banka predikovala vo svojej zimnej prognóze.
Slovensko malo najvyššiu infláciu v eurozóne
V eurozóne sme ostali poslednou krajinou, kde za jún zaznamenali dvojciferný rast cien. Ceny rástli medziročne v júni o 11,3 percenta. Druhú najvyššiu infláciu na úrovni deväť percent malo Estónsko.
Nasledujú ostatné pobaltské krajiny. Boli to práve tie, ktoré boli v minulosti rekordérmi v raste cien. Teraz im inflácia výrazne spomaľuje a Slovensko sa dostalo na čelo rebríka. Priemer rastu cien bol za eurozónu v júni 5,5 percenta.