Pod odborným názvom dražované cukrovinky sa skrývajú cukríky s pevnou cukrovou vrstvou na povrchu. Typickým zástupcom tejto skupiny sú lentilky, ich variant s arašidom vo vnútri alebo farebné žuvacie ovocné cukríky. Po farebnom obale s ešte farebnejším obsahom siahajú bez rozmýšľania najčastejšie deti. Ani väčšina rodičov však etikety s informáciami o zložení príliš podrobne neštuduje. Pritom si možno vybrať, či si budú pochutnávať na cukríkoch s dlhým výpočtom farbív a aróm, alebo uprednostnia výrobcu, ktorý sa v čo najvyššej miere snaží prejsť od éčok k prírodným alternatívam.
Čítajte viac Veľkonočný nákup poriadne prevetrá peňaženky. O koľko zdraželi jednotlivé potraviny? (+ tabuľka)
„V prípade čokoládových dražé sa to už niekoľkým výrobkom podarilo dokonale. V zoznamoch ingrediencií sa neuvádza žiadne farbivo a svoju pestrosť dosiahli pomocou farebných rastlinných extraktov a koncentrátov,“ hovorí šéfredaktorka dTestu Hana Hoffmannová. „Nelichotivou výnimkou sa stala značka M&M’s, ktorá sa, v rozpore s aktuálnym trendom, spolieha iba na éčka. Jej produkty sa preto v našom porovnaní umiestnili až za všetkými reťazcovými privátnymi značkami, ktoré ich napodobňujú,“ približuje výsledky porovnania Hana Hoffmannová. Výrobky M&M’s Peanut a M&M’s Crispy deklarujú, okrem iného, použitie červeného farbiva karmín (E 120), pri ktorom existuje podozrenie z možného vyvolávania hyperaktivity u detí. Zaujímavosťou je, že značka M&M’s mala už v minulosti s červenou farbou problémy. Dokonca ju v rokoch 1976 – 1987 úplne vyradila z ponuky. Dôvodom vtedy boli obavy z možnej karcinogenity červeného farbiva amarant (E 123). Výrobca síce amarant nepoužíval, napriek tomu, kvôli obavám z reakcie zákazníkov, radšej červené cukríky z predaja stiahol. Na trh sa červené M&M’s vrátili až po vyvrátení pôvodných podozrení.
V prípade ovocných dražé bola očividná snaha výrobcov o náhradu éčok prírodnými látkami, ale vo výbere dTestu sa neobjavil žiadny výrobok, ktorý by sa bez éčkových farbív úplne zaobišiel. Podobné to bolo aj v prípade chuti. Príchuť z ovocných štiav obsahoval jediný výrobok, u ostatných bola chuť vytvorená iba arómami. „Pokiaľ ide o reputáciu použitých farbív, je potrebné spomenúť výrobky Lidl/Sweet Corner Jelly Beans Sweet a Penny/Mike Mitchell’s Jelly Beans, ktoré v zložení uvádzali oxid titaničitý (E 171). Jeho použitie v potravinách je od februára tohto roka zakázané a výrobca ho bude musieť najneskôr do augusta v receptúre nahradiť,“ uvádza Hana Hoffmannová s tým, že pri druhej menovanej značke sa navyše objavilo aj farbivo amoniakový karamel (E 150c), ktoré tiež patrí medzi problematické látky. Môže v ňom vznikať nežiadúca imunotoxická látka acetyl-tetrahydroxibutylimidazol, pri ktorej Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) stanovil nižšiu hodnotu bezpečného denného príjmu ako pri ostatných druhoch karamelových farbív.
„U malých detí je pritom riziko, že môžu v strave bezpečný denný príjem amoniakového karamelu prekročiť,“ vysvetľuje šéfredaktorka dTestu. V katalógu éčok na stránkach dTestu nájdete všetky potravinárske aditíva, ktoré sú na použitie v potravinách povolené, alebo, naopak, zakázané. Spotrebiteľom, ktorí by si zloženie cukroviniek chceli skontrolovať, odporúčame, aby si všímali predovšetkým spôsob farbenia cukríkov. Ak sú ingrediencie označené slovom „farbivo“, ide o potravinárske aditíva. Rastlinné prípravky bývajú označené slovom „extrakt“, prípadne farbiaca potravina. Mnoho éčkových farbív je síce tiež prírodného pôvodu, napriek tomu sa od farebných rastlinných extraktov líšia. Rozdiel je predovšetkým v miere spracovania. Rastlinný prípravok, napríklad koncentrovaná šťava z červenej repy, obsahuje všetky prirodzené zložky. Na porovnanie, farbivo betanín (E 162), ktoré je z nej vyrobené, obsahuje už iba tú látku, ktorá dáva šťave z repy jej červenú farbu.
Na záver treba dodať, že porovnanie žiadne rozdiely medzi rovnakými cukrovinkami z českých a nemeckých obchodov neodhalilo, a to ani v prípade ceny.