„Účelom zákona je poskytnutie podpory v čase skrátenej práce vo forme čiastočnej úhrady nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca počas trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa,“ hovorí Pavol Kundrik, právnik na oblasť pracovného práva právnickej kancelárie CMS Slovensko.
Zákon definuje čas skrátenej práce ako čas od začatia obmedzenej činnosti zamestnávateľa až po jeho skončenie. Na obmedzenú činnosť má pritom zásadný vplyv vonkajší faktor, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce. „Môže ísť napríklad o mimoriadnu situáciu, ktorú tu vo forme celosvetovej pandémie máme už viac ako rok. Rovnako môže ísť o výnimočný alebo núdzový stav, či o okolnosti vyššej moci. Dôležité je zdôrazniť, že za vonkajší faktor sa nepovažuje čas vojny a vojnového stavu, sezónnosť vykonávanej práce, reštrukturalizácia, plánovaná odstávka alebo rekonštrukcia vo firme,“ vysvetľuje Pavol Kundrik
Čítajte viac Kurzarbeit? Peniaze zhltnú dôchodky, živnostníkom zostáva len sľub
Slovenský zákon hovorí, že obmedzenie činnosti zamestnávateľa je brané ako prekážka v práci na strane spoločnosti. Musia byť však splnené dve podmienky – zamestnávateľ nevie prideliť prácu najmenej jednej tretine zamestnancov a to v rozsahu najmenej 10 percent z týždenného pracovného času. Zamestnancom je pritom fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. „Na samostatne zárobkovo činné osoby, napríklad na živnostníkov, sa tento zákon nevzťahuje,“ hovorí Pavol Kundrik.
Zákon po novom definuje aj to, čo môžeme považovať za mimoriadnu okolnosť. Ide o stav, ktorý môže vyhlásiť vláda na základe informácie Štatistického úradu, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok (vyjadrený v stálych cenách) medziročne klesol. Vláda môže zobrať do úvahy aj informáciu Výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý potvrdí, že príslušný ročný hrubý domáci produkt medziročne klesne aspoň o tri percentuálne body.
Podmienky získania podpory
Ak sa podnik dostane na základe vonkajších vplyvov do ťažkostí a musí zamestnanom znížiť pracovný čas, môže požiadať o štátnu podporu. Musí mať však uhradené sociálne poistenie, respektíve dohodnuté splátky, za najmenej 24 kalendárnych mesiacov bezprostredne predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, za ktorý žiada o podporu. Zároveň nesmel za posledné dva roky porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania a musí mať so zástupcami zamestnancov uzatvorenú písomnú dohodu o tom, že bude žiadať o podporu.
„Ak zamestnávateľ splní zákonné podmienky, požiada o poskytnutie podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý chce poskytnúť podporu. To znamená, že ak žiada o podporu za mesiac máj, musí ju podať najneskôr do konca júna,“ vysvetľuje Pavol Kundrik. V závislosti od typu vonkajšieho faktora rozhodne o poskytnutí podpory miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a to do desiatich dní od začatia konania.
Podpora v rámci kurzarbeitu je vo výške 60 percent priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Pre rok 2022 to bude maximálne 7,81 eur za hodinu, teda približne 1359 eur za mesiac.
Podpora sa pritom poskytuje na pracovné miesto zamestnanca:
- ktorému zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 percent ustanoveného týždenného pracovného času,
- ktorého pracovný vzťah ku dňu podania žiadosti trval najmenej jeden mesiac,
- ktorému ku dňu podania žiadosti neplynie výpovedná doba alebo výpovedná lehota,
- ktorý má ku dňu podania žiadosti vyčerpanú dovolenku za predchádzajúci kalendárny rok,
- na ktoré sa zamestnávateľovi na tie isté oprávnené náklady alebo na ten istý účel neposkytuje príspevok podľa iného predpisu.
Financovanie kurzarbeitu je zabezpečené z prostriedkov fondu poistenia v nezamestnanosti, pričom výška odvodov pre zamestnancov i zamestnávateľov sa nemení. Sociálne poisťovňa si len rozdelí príspevok zamestnávateľa vo výške jedného percenta na dve časti – polovica pôjde na poistenie v nezamestnanosti a druhá polovica na kurzarbeit.