„Táto pomoc garantuje stabilné prostredie pre zamestnancov, ale aj zamestnávateľov,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva práce Eva Rovenská. Vládou schválená verzia na rozdiel od prvých návrhov neráta so vznikom nového fondu, v ktorom by sa peniaze na horšie časy odkladali. Štát chce totiž využiť už existujúci fond nezamestnanosti. Doň môže dobrovoľne platiť hocikto, aj živnostníci. S nimi však schéma nepočíta.
Nuž ale to, že nevznikne špeciálny fond, môže byť v budúcnosti problém. Štát tak nebude peniaze na pomoc nikde hromadiť. Práve naopak, v Sociálnej poisťovni sa musia zdroje z prebytkových fondov už teraz prelievať na dôchodky. Starobné poistenie je totiž dlhé roky v mínuse. Len za prvých desať mesiacov minulého roka boli výdavky fondu starobného poistenia o viac ako 1,3 miliardy eur vyššie ako jeho príjmy.
Sociálna poisťovňa tak musela dôchodky zachraňovať sumou 525 miliónov eur z rezervného fondu solidarity a 530 miliónov eur putovalo z fondu invalidného poistenia. Ďalších 125 miliónov eur išlo z fondu poistenia v nezamestnanosti a 80 miliónov eur z úrazového poistenia. Zvyšné peniaze poisťovňa našla vo fonde garančného poistenia a niečo jej zostalo z predošlého roka.
Štát ale podľa ministerstva práce postupuje presne podľa zákona o sociálnom poistení. Ten hovorí, že po naplnení niektorého z fondov sa môžu prebytkové financie použiť na vykrytie deficitu iného fondu. „V prípade nepostačujúcich finančných prostriedkov v niektorom z fondov poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc štát, čím zaručuje solventnosť základných fondov,“ dodala Rovenská.
Živnostenské zväzy však majú na vec iný názor. Takto postavený zákon podľa nich nenaplnil základnú premisu pre schému pomoci z dôvodu hospodárskych výkyvov, a tou je vytváranie rezervy alebo vankúša na horšie časy. „Automaticky vzniká riziko predpokladu, že v čase hospodárskej krízy štát nenájde voľné zdroje, ktoré nasype do fondu nezamestnanosti,“ uzavrela generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu (SZZ) Miriam Bellušová.
Len pre zamestnancov
Istotu záchrany pracovného miesta a zaplatenia aspoň časti príjmu budú mať po novom len zamestnanci. Tým by mal štát počas mimoriadnej situácie či výnimočného stavu zaplatiť zhruba 60 percent priemerného mesačného zárobku. „Bolo by prirodzené, aby do kurzarbeitu mohli byť zapojení aj dobrovoľne poistené osoby, avšak im zákon nestanovuje podmienky pre výplatu dávky kurzarbeit,“ upozorňuje Bellušová. Ako dodala, ide o nešťastné rozhodnutie, lebo dobrovoľných prispievateľov do fondu nezamestnanosti znevýhodňuje.
Navyše, to môže podľa Bellušovej v budúcnosti odrádzať prípadných nových záujemcov o dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Nejde len o živnostníkov, ale aj o iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ženy v domácnosti či dobrovoľne nezamestnaných. Živnostníci či iné slobodné povolania si kurzarbeit nebudú môcť platiť ani separátne. Návrh zákona s tým totiž vôbec nepočíta.
Podľa Rovenskej na to zatiaľ nie je dôvod. Pre tieto skupiny osôb je totiž k dispozícii „efektívne a overené riešenie“, vysvetľuje. V prípade krízy im bude štát pripravený vyplácať pomoc podobne, ako to funguje dnes. „Po splnení všetkých podmienok, ktoré stanovila vláda, existuje pre SZČO aj právna záruka poskytnutia takejto pomoci v súlade so zákonom o službách zamestnanosti,“ povedala Rovenská.
Podľa jej slov bude rezort práce ďalej podporovať rozvoj živnostenského podnikania prostredníctvom opatrení aktívnej politiky práce a schém štátnej pomoci. Pôvodný návrh kurzarbeitu pritom počítal aj so živnostníkmi.
Odvody sú takmer rovnaké
Ministerstvo práce zmenu odôvodňuje tým, že väčšina živnostníkov si platí len minimálne odvody a kvôli kurzarbeitu by museli platiť o niečo viac. „Tieto tvrdenia považujeme za vytrhnuté z kontextu. Podmienky stanovenia vymeriavacieho základu živnostníka určujú zákony, ktoré vyhlasuje štát,“ oponuje Bellušová.
Navyše, keď sa živnostníci porovnajú napríklad so zamestnancami s minimálnou mzdou, vo výške odvodov nie je až taký veľký rozdiel. Dnes platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu približne 80 percent živnostníkov. Ide takmer o 181 eur mesačne. Pre ľudí s minimálnou mzdou je vymeriavací základ ich výplata vo výške 623 eur. Na sociálne poistenie z nej odchádza dokopy niečo vyše 215 eur mesačne. Platí to firma aj zamestnanec.
Zamestnanci však za seba, na rozdiel od živnostníka, povinne platia aj poistenie v nezamestnanosti. Do rezervného fondu, garančné a úrazové poistenie za nich platí firma. Preto je aj suma odvodov o niečo vyššia. Keby šlo len o porovnanie odvodov na dôchodkové a nemocenské poistenie a rezervný fond, ktoré platí zamestnanec aj živnostník, rozdiel je okolo 15 eur mesačne. Zamestnanec tak vždy platí o niečo viac.
Živnostníci by dostali primálo
Rezort práce upozornil, že rozdielna situácia by medzi zamestnancami a živnostníkmi nastala pri čerpaní pomoci. Živnostníci s minimálnymi odvodmi by totiž dostávali oveľa nižšiu sumu zo systému skrátenej práce. Kým zamestnanec s minimálnou mzdou bude mať nárok zhruba na 421 eur mesačne, živnostník približne o 247 eur mesačne menej.
Živnostenské organizácie však podotýkajú, že aj tak ide o nerovný prístup k poistencom, keďže určitá časť z nich má nárok na dávky, ktoré sú iným, napríklad živnostníkom a slobodným povolaniam, neprístupné. „Nie je to ojedinelé, štát živnostníkom nedovoľuje úrazovo sa poistiť dobrovoľne,“ podotýka Bellušová. Pri pracovnom úraze sú odkázaní sami na seba, dodala.
V súčasnosti si živnostníci povinne platia nemocenské a dôchodkové poistenie. Rovnako časť odvodov posielajú aj do rezervného fondu. Povinné poistenie im vzniká až pri určitej výške zárobku, ktorá sa každý rok zvyšuje. Sadzby, ktoré sa v zamestnaní delia medzi firmu a pracujúceho, platí živnostník dokopy sám. Povinne neplatí len garančné a úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Rozdiel je vo vymeriavacom základe. U zamestnanca je to jeho hrubá mzda, z ktorej sa platia odvody len do jej určitej maximálnej výšky platu. Živnostníci majú okrem toho stanovený aj minimálny vymeriavací základ. Ten rastie vždy na začiatku roka a počíta sa z priemernej mzdy v krajine spred dvoch rokov. Odvody sa im počítajú raz ročne podľa ich príjmu v daňovom priznaní.