Problém je podľa neho to, či bude mať vláda odvahu povedať, že postavíme nový blok v Jaslovských Bohuniciach. „Neviem si predstaviť, že by niekto vedel postaviť jadrovú elektráreň na zelenej lúke. To trvá aj 30 rokov. Zázemie v Bohuniciach nám dáva výhodu práve pre infraštruktúru,“ povedal na margo nového jadrového zdroja.
Pokračoval ďalej s tým, že najlepšie je pre Slovensko postaviť jeden blok s výkonom nad 1 000 megawattov (MW). Toto rozhodnutie podľa neho musí urobiť súčasná vláda, pretože problém s nedostatkom elektriny by sa mohol takto vyriešiť.
Čítajte viac Hlad po elektrine bude narastať. Fico hovorí o novej veľkej atómke, aké sú ďalšie možnosti?
Štátny prevádzkovateľ prenosovej sústavy vlani načrtol tri scenáre vývoja spotreby elektriny. V každom z troch scenárov je nárast spotreby elektriny do roku 2040 v rozmedzí od takmer 40 do vyše 80 percent oproti roku 2023. Natíska sa preto otázka, či sa vôbec za taký krátky čas nová jadrová elektráreň dá postaviť.
„Do roku 2040 sa to v princípe stihnúť dá, ak by sa príprava rozbehla už teraz. Je na to ale potrebná jasná stratégia, konkrétny plán a tiež zaistené financovanie. Skúsenosti z dostavby tretieho a štvrtého bloku Mochoviec ukazujú, že projekty v jadrovej energetike sú obzvlášť v slovenských podmienkach behom na dlhé trate,“ tvrdí pre Pravdu energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk.
Denník Pravda v súvislosti s výstavbou novej jadrovej elektrárne pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. V akom štádiu je projekt na novú elektráreň?
Slovensko začalo s projektom novej jadrovej elektrárne zhruba pred 15 rokmi. Projekt má na starosť pološtátna spoločnosť JESS, ktorá bola založená ešte počas prvej Ficovej vlády v roku 2009. Jej akcionármi je česká spoločnosť ČEZ a slovenský JAVYS. Počíta sa práve s lokalitou Jaslovských Bohuníc, kde už v súčasnosti je jedna atómová elektráreň v prevádzke. „Ide o lokalitu, kde je možné postaviť novú jadrovú elektráreň výrazne skôr než kdekoľvek inde na Slovensku, pretože prípravné práce na úrovni povoľovania sa tu rozbehli už dávno,“ opisuje situáciu analytik Potočár.
Ako však ďalej vysvetľuje, tak ak dáme nabok čiastkové posuny, projekt v princípe posledné roky leží v zásuvke. Novinkami v poslednom období je to, že spoločnosť JESS sa usiluje o získanie dvoch licenčných rozhodnutí. Prvým je povolenie o umiestnenie podľa atómového zákona a druhé je povolenie o umiestnení podľa stavebného zákona.
Z procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplynulo, že má ísť o reaktor generácie III+ s výkonom do 1 200 MW. Životnosť takéhoto reaktora je štandardne 60 rokov. Pôvodne sa počítalo s výstavbou reaktora v Bohuniciach v roku 2021. Termín uvedenia do skúšobnej prevádzky bol určený na rok 2027. V aktualizácii harmonogramu prípravy projektu bol začiatok výstavby posunutý na rok 2031.
Odvtedy sa v dôsledku vysokej inflácie zmenila aj odhadovaná cena investície. Pôvodne sa počítalo, že by nová atómka mohla vyjsť na 4 až 6 miliárd eur. Vlani odhadovali investičné náklady až na 6,5 miliardy eur.
2. Prečo sú Bohunice ideálna lokalita?
Hlavnou výhodou lokality Bohunice je to, že povoľovacie procesy na projekt novej jadrovej elektrárne už boli rozbehnuté v minulosti. To umožní skrátiť čas výstavby. Ak by sa rozhodlo, že elektráreň sa postaví na zelenej lúke, trvalo by to o niekoľko rokov dlhšie.
Analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX hovorí, že výhodami oblasti sú vybudovaná sieťová infraštruktúra, vodný zdroj na chladenie a strategické umiestnenie v elektrizačnej sústave. „Samozrejme, všetko si vyžiada nové štúdie, prieskum, rekonštrukcie, takže to nie je tak, že sa len vybuduje nový reaktor a nové turbíny a je to. Aj tak pôjde o stavbu úplne novej elektrárne, ale určité nezanedbateľné výhody tam sú,“ tvrdí pre Pravdu.
3. Aké sú najväčšie prekážky pri stavbe?
Analytik Pišta sa preto domnieva, že najväčším problémom bude zohnať dodávateľa. Upozorňuje na to, že v poslednom desaťročí bola jadrová energia v nemilosti, a to spôsobilo čiastočný odchod odborníkov z tejto brandže a stavitelia jadrových blokov tiež utlmovali svoje aktivity. „Teraz, keď nastala renesancia jadrovej energetiky, pretože si už aj politici konečne uvedomili, že obnoviteľné zdroje energie samotné nemajú šancu utiahnuť veľké fabriky, a hlavne dať im stabilný veľmi vysoký výkon, sa roztrhlo vrece s plánmi výstavby nových jadrových blokov nielen v Európe, ale aj na iných svetadieloch,“ tvrdí pre Pravdu.
Rusko ako jeden z najvýznamnejších dodávateľov je mimo hry a konkurencia krajín, ktoré chcú stavať nové reaktory, je silná. Platí podľa neho aj v tomto prípade staré známe, že ten, kto skôr príde, ten skôr melie.
S plánmi na výstavbu jadrových reaktorov sa v poslednom období aj pre energetickú krízu a dekarbonizáciu priemyslu roztrhlo v Európe vrece. Len na ilustráciu, tak náš sused Poľsko postaví súbežne dve nové jadrové elektrárne s využitím americkej a juhokórejskej technológie. Pre výstavbu nových reaktorov sa rozhodlo napríklad aj Holandsko, Švédsko, Česko či Británia. Asi najväčšie plány má už tradične silný hráč v jadrovej energetike – Francúzsko. Chcú postaviť šesť nových reaktorov a do roku 2050 začať s prípravami na ďalších osem reaktorov.
4. Prečo výstavba tak dlho trvá?
Príprava a výstavba nového jadrového bloku je časovo a finančne náročná. Nie je to len špecifikom Slovenska, ale deje sa to aj inde vo svete. Pripomeňme, že tretí blok Mochoviec stavali 36 rokov a plánovaný rozpočet bol prekročený o 80 percent. Vo svojej vlaňajšej analýze na to upozornil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na ministerstve financií.
Jadrové elektrárne sa aj inde vo svete stavajú s časovým a finančným sklzom, preto Mochovce neboli výnimka. „Z 53 reaktorov na celom svete, ktoré boli v roku 2022 vo výstavbe, za pôvodným plánom zaostáva 26, čiže takmer polovica. Niektoré z nich na dokončenie čakajú aj tri desaťročia,“ uviedol vlani ÚHP.
Príkladom projektu s veľkým časovým aj finančným sklzom je výstavba jadrovej elektrárne Hinckley Point C vo Veľkej Británii. Ešte predvlani sa počítalo s tým, že elektráreň spustia v roku 2027 a náklady dosiahnu 26 miliárd libier. V súčasnosti sa už počíta s rokom 2029 a náklady sú o jednu až štyri miliardy libier vyššie. Projektový manažér elektrárne Stuart Crooks vysvetľoval dôvody meškania pre britský portál Guardian tak, že čelili vysokej inflácii a nedostatku pracovných síl či materiálu. S veľkým časovým sklzom nakoniec spustili vlani v apríli do prevádzky aj najväčší jadrový reaktor v Európe, konkrétne Olkiluoto 3 vo Fínsku. Krajina začala výstavbu v roku 2005 a pôvodne mal byť projekt dokončený v roku 2009. Meškal zhruba 14 rokov. Dôvodom omeškania boli technické problémy.