Dôvodom rastúceho „hladu po elektrine“ v nasledujúcom období totiž bude vysoká elektrifikácia, ktorá súvisí s dekarbonizáciou, teda znižovaním emisií v priemysle, ale aj prechodom na elektrické vozidlá či masívnym záujmom o tepelné čerpadlá.
Materiál štátneho prevádzkovateľa prenosovej sústavy dokonca počíta s troma scenármi vývoja, podľa ktorých bude dopyt narastať. Podľa základného scenára do roku 2040 stúpne dopyt po elektrine o 38 percent v porovnaní s rokom 2023. Najhorší scenár zasa počíta s tým, že dopyt po elektrine môže vzrásť až o viac ako 80 percent v porovnaní s vlaňajškom.
Čítajte viac Pellegrini dal pred voľbami verejný záväzok, že rozbehne Slovalco. Aká je situácia dnes?
„Pokiaľ chceme byť klimaticky neutrálni a elektrifikovať priemysel do roku 2050, budeme potrebovať až 3,5-krát viac elektrickej energie, ako máme v súčasnosti. Treba tomu prispôsobiť zdroje a prenosové siete,“ vyhlásil eurokomisár Maroš Šefčovič po zasadnutí vlády v Košiciach, kde kabinet riešil elektromobilitu. Vysvetľuje, že aj batérie v elektrických autách môžu slúžiť ako zálohový systém či ako prostriedok, ktorý môže vyrovnávať kolísanie v prenosových sieťach.
Pred brutálnym nárastom dopytu po elektrine varoval aj premiér Robert Fico (Smer). Spomínal ho prevažne v kontexte nastupujúcej elektromobility. Upozorňuje na to, že ak budú automobilky vyrábať 400-tisíc elektrických áut ročne a niekto bude chcieť aj nabíjať tieto vozidlá, tak to bude obrovský tlak na prenosovú sieť. „Je evidentné, že pôjdeme cestou jadrovej energie. Bude nás to tlačiť k rozhodnutiu o výstavbe novej jadrovej elektrárne,“ hovorí premiér. Podľa neho sa to nedá zvládnuť tak, že sem dáme fotovoltické panely či budeme vyrábať elektrinu z vetra, povedal. Prikláňa sa k jednému veľkému jadrovému bloku s výkonom až tisíc megawattov. Ideálna poloha by boli Jaslovské Bohunice pri Trnave, keďže tam už jeden jadrový zdroj stojí.
Denník Pravda sa bližšie pozrel na to, aké sú tri scenáre rastúceho dopytu po elektrine a aké nové energetické zdroje by mohli rastúci hlad po elektrine pokryť.
Spotrebu bude ťahať priemysel
Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) analyzuje tri scenáre predpokladaného vývoja spotreby elektriny do roku 2040. Každý zo scenárov počíta so zvýšenou spotrebou elektriny na Slovensku. Základný scenár hovorí o tom, že za 16 rokov môže spotreba elektriny vzrásť o takmer 40 percent. V strednom scenári za rovnaké obdobie môže spotreba vzrásť o viac ako 63 percent. V najhoršom scenári, ktorý počíta s vysokou mierou elektrifikácie, môže spotreba elektriny vzrásť až o 84 percent.
Prvý scenár predpokladá mierny nárast dopytu po elektrine, ktorý je daný nástupom výroby vozidiel v automobilke Volvo pri Košiciach, nástupom výroby v továrni na baterky v Šuranoch a nárastom individuálnej spotreby spojenej so zapájaním tepelných čerpadiel a rozvojom individuálnej elektromobility. Základný scenár nepredpokladá spustenie hlinikárne Slovalco. V tomto scenári sa počíta tiež s nárastom výroby elektriny v dôsledku dokončenia štvrtého bloku v Mochovciach a udržaním paroplynovej elektrárne v Malženiciach. Základný scenár nevykazuje riziká toho, že by elektriny bolo málo.
Iná situácia je v druhom scenári, kde sa očakáva stredný nárast spotreby elektriny. Rovnako sa počíta s nábehom výroby áut v piatej automobilke Volvo, výrobou v gigatovárni a vyšším zapájaním tepelných čerpadiel a využívaním elektrických vozidiel. Rozdiel medzi prvým a druhým scenárom je v tom, že tento počíta s naštartovaním výroby v hlinikárni Slovalco. Aj tento scenár počíta s výrobou elektriny vďaka dokončeniu a spusteniu štvrtého bloku a nárastom výroby z obnoviteľných zdrojov. S výrobou elektriny v Malženiciach sa, naopak, už nepočíta. V tomto prípade sa už objavujú riziká toho, že ani nové zdroje na výrobu elektriny nemusia stačiť pokryť zvýšený dopyt po elektrine.
Tretí scenár opisuje situáciu, keď jednoducho nemusí domáca výroba elektriny pokryť vysoký dopyt po elektrickej energii. Nastane v prípade, ak automobilka Volvo rozbehne výrobu vozidiel, košické oceliarne elektrifikujú pece, zvýši sa dopyt po tepelných čerpadlách a elektromobiloch a v neposlednom rade sa začne vyrábať vodík. Výroba vodíka je v súčasnosti náročná sa elektrinu. Zelený vodík sa napríklad vyrába z obnoviteľných zdrojov. Štvrtý scenár predpokladá, že sa nedostavia štvrtý jadrový blok v Mochovciach, skončí sa prevádzka elektrárne v Malženiciach a vysokú mieru dekarbonizácie priemyslu. Vo výsledku by bola zo zahraničia pokrývaná až tretina domácej spotreby elektriny.
Energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk upozorňuje na to, že ešte do vlaňajška platilo, že Slovensko časť spotreby elektriny pokrývalo dovozom. Pre porovnanie, susedné Maďarsko dlhodobo dováža až zhruba jednu tretinu elektriny. „Ak sa teda v budúcnosti opäť staneme čistým importérom elektriny, nepôjde o žiadnu novinku. Strategické uvažovanie o energetickej bezpečnosti by ale malo smerovať k tomu, aby budovanie nových zdrojov reflektovalo na budúci nárast v spotrebe elektriny a aby sa už teraz myslelo aj na odstavenie v súčasnosti prevádzkovaných jadrových reaktorov,“ tvrdí pre Pravdu.
Oplatí sa stávka na jadro?
Už súčasná vláda bude musieť spraviť strategické rozhodnutie, aby dokázala zabezpečiť pre priemysel či domácnosti dostatok elektriny aj v budúcnosti. Tlak bude silnieť nielen pre dekarbonizáciu priemyslu, ale aj preto, že termín vyradenia súčasných jadrových blokov sa bude približovať. Ako prvá zo súčasných jadrových elektrární sa bude vyraďovať v roku 2045 elektráreň V2 v Jaslovských Bohuniciach. Tvoria ju dva jadrové bloky s výkonom 505 megawattov. Nové zariadenia na výrobu elektrickej energie tak budú potrebné aj ako náhrada za súčasné jadrové bloky.
Analytik Potočár v tejto súvislosti upozorňuje, že prípadná výstavba nového zdroja teda vo výsledku nemusí znamenať, že Slovensko bude vyrábať viac elektriny z jadra. „V závislosti od toho, kedy by bola nová elektráreň spustená, sa môže udiať len to, že nahradí niektorý z jadrových zdrojov, ktoré dovtedy doslúžia,“ vysvetľuje. Alternatívu k „tradičnej“ jadrovej elektrárni vidí tiež v takzvaných malých modulárnych reaktoroch. Z hľadiska investičnej náročnosti by to mohla byť podľa neho určite schodnejšia cesta ako ďalšia veľká jadrová elektráreň. Spomína tiež rozvoj obnoviteľných zdrojov, kde má Slovensko nevyužitý potenciál hlavne pri výrobe elektriny z vetra a záujem o pripájanie fotovoltických elektrární je v rezidenčnom sektore, ako aj medzi veľkými hráčmi na energetickom trhu. „V slovenskom energetickom mixe určite majú miesto aj obnoviteľné zdroje, aj jadro, tému nevnímam ako dilemu „buď – alebo“,“ dodáva.
Výhodou jadrových elektrární je to, že poskytujú stabilne vysoký výkon. Práve to je pre priemysel kľúčové, upozorňuje energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX. Obnoviteľné zdroje (OZE) sú podľa neho v porovnaní s jadrom nespoľahlivé pre ich nestabilitu. „Napríklad technológie v košických oceliarňach U. S. Steel Košice potrebujú 100-percentnú stabilitu bez najmenšieho výkyvu,“ vysvetľuje pre Pravdu. To sa dá podľa neho dosiahnuť dvoma spôsobmi. Buď obrovským objemom OZE, ktoré si budú vyžadovať veľký objem regulačných elektrární, ktoré zaskočia v prípade poklesu dodávok z obnoviteľných zdrojov, alebo stabilným jadrovým blokom. Podľa neho by sa tak veľký jadrový blok s výkonom 1000 megawattov, o ktorom hovoril premiér Fico v Košiciach, na Slovensku uživil. „Dovoz zo zahraničia je možný, ale je obmedzený prenosovými kapacitami, ktoré nie sú nekonečné a už teraz sú v mnohých hodinách využívané na maximum,“ dodáva.
Nie všetci však s výstavbou nového jadrového bloku súhlasia. Napríklad Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) už dlhodobo komunikuje zbytočnosť nového veľkého jadrového zdroja. Upozorňuje hlavne na predražované investície do výstavby novej jadrovej elektrárne či spochybňuje jej ekonomickú rentabilitu, teda či sa vôbec finančne oplatí. „Tieto projekty všade vo svete trpia obrovským predražovaním investičných nákladov a nedodržiavaním termínov ukončenia a spustenia do prevádzky. Jadro nás tiež nezbaví energetickej závislosti od dovozu paliva a na stole je stále nevyriešený problém s úložiskom vyhoretého paliva,“ popisuje negatívne stránky jadrovej energie riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Poukazuje tiež na medzinárodné porovnanie, podľa ktorého sa cena elektriny z novej jadrovej elektrárne pohybuje niekde na úrovni 150 až 200 eur za megawatthodinu, čo je výrazne viac ako súčasné trhové ceny elektriny. „Vyvstáva preto zásadná otázka ekonomickej rentability takejto investície,“ dodáva.
Pre porovnanie spomína výrobu elektriny z vetra či slnka, ktoré sú z hľadiska životného cyklu najlacnejšími zdrojmi. Konkrétne je to dva- až trikrát lacnejšie ako jadro. „Na výstavbu týchto zdrojov nie sú potrebné žiadne štátne prostriedky a energia z nich môže byť dostupná v podobnom množstve ako nový jadrový zdroj už do roku 2030,“ dodáva.