December 2023 bol dokonca pre Rusko a jeho príjmy z predaja druhý najhorší mesiac od začiatku ruskej invázie. Z predaja Rusko inkasovalo len 640 miliónov eur. Denne tak Kremeľ prichádza zhruba o 380 miliónov eur, ukazujú dáta Centra pre výskum energetiky a čistého vzduchu (CREA).
Aj tieto údaje jasne dokazujú, že západné sankcie fungujú. Ak by ich Rusko sčasti neobchádzalo, dosah na rozpočet by bol ešte tvrdší. Aj preto Európska únia už vo svojom 12. sankčnom balíku koncom vlaňajška odobrila opatrenia, ktoré sťažia obchádzanie sankcií EÚ. Balík sankcií napríklad zahŕňa posilnenie dvojstrannej a viacstrannej spolupráce s tretími krajinami, s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií, či prísnejšie presadzovanie cenového stropu pre ropu. Eurokomisia avizovala, že vďaka novým opatreniam sa bude dôkladnejšie monitorovať predaj tankerov tretím krajinám a požadovať ich podrobnejšie osvedčovanie.
Čítajte viac V Japonsku sa rozhoduje o osude košickej huty s 9 000 zamestnancami. Trump môže zvrátiť megaobchod
V minulosti sa totiž stávalo, že Rusko pomocou „tieňovej flotily tankerov“ obchádzalo cenový strop. Ruská ropa sa tiež na mori prečerpávala z tankera na tanker, čo znemožňovalo vystopovať jej skutočný pôvod. V neposlednom rade sa ruská ropa spracovávala napríklad v indických rafinériách a neskôr sa už ako neruské ropné produkty bez problémov dostávala na európsky trh. Takéto obchádzanie západných sankcií sa využíva dodnes.
Ruský rozpočet drží nad vodou hlavne ropa
Najviac príjmov, teda až vyše 1,2 miliardy eur denne, malo Rusko vďaka exportu fosílnych palív v marci 2022. Ťažilo napríklad aj z nepriaznivej situácie na trhoch, keď bola cena plynu na úrovni zhruba 90 eur za megawatthodinu. Na porovnanie, pred inváziou to bolo okolo 15 eur a v súčasnosti je to 33 eur za rovnaké množstvo. Európa bola hlavným odberateľom ruského plynu. Vyššie príjmy Rusko malo aj vďaka vyšším cenám ropy a ropných palív.
Európa však začala postupne nahrádzať ruský plyn alternatívnymi dodávkami a na konci roka 2022 zaviedla na ruskú ropu sankcie. Postupne tak bolo vidieť, ako začali príjmy Ruska z predaja palív postupne od svojho vrcholu na jar 2022 kontinuálne klesať. Vo výsledku má Rusko o 380 miliónov eur denne nižšie príjmy z predaja palív, ako malo v časoch maximálnych prímov, ukazujú dáta za december.
„Pred pandémiou, energetickou krízou a vojnou na Ukrajine pokrývalo Rusko 28 percent importov ropy a 45 percent importov zemného plynu do EÚ. Teraz tieto podiely klesli na 18 a 16 percent,“ informujú štátni analytici z Inštitútu pre stratégie a analýzy. Došli tak k záveru, že sankcie Západu na ruské fosílne palivá majú väčší vplyv, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Pozreli sa tiež na to, čo tvorilo hlavnú časť poklesu príjmov za december. Najväčší podiel na tomto poklese má potrubný zemný plyn, pri ktorom Rusko prišlo o 130 miliónov eur za deň, nasleduje ropa prevážaná tankermi, kde príjmy klesli o 80 miliónov eur denne, a v neposlednom rade sú to ruské ropné palivá, kde klesli príjmy o 70 miliónov eur denne.
V súčasnosti má najvyšší podiel na príjmoch z ruských palív predaj ropných produktov, tie tvoria až 30 percent. Nasleduje predaj ropy, či už prevážanej tankermi, alebo ropovodom. Hneď za nimi sú príjmy z predaja plynu a skvapalneného plynu. Najmenší podiel má uhlie, ktoré sa na príjmoch podieľa len takmer piatimi percentami.
Slovensko na čele rebríčka
Analytici z CREA sa tiež bližšie pozreli na to, do ktorých členských štátov najviac prúdia ruské dodávky palív. Dáta za december ukázali, že Slovensko sa stalo najväčším dovozcom ruských fosílnych palív v EÚ. Za palivá sme v tomto mesiaci zaplatili až 316 miliónov eur. Dovoz ropy potrubím predstavoval sumu 189 miliónov eur a plynu na úrovni 127 miliónov eur.
Ešte v októbri a novembri minulého roku dominovalo rebríčku Maďarsko. Situácia sa však v decembri otočila a Slovensko sa dostalo na prvú priečku. Nasleduje Belgicko, ktoré v decembri nakúpilo ruský skvapalnený plyn (LNG) za niečo vyše 300 miliónov eur. Tretiu priečku obsadilo Španielsko, ktoré v decembri doviezlo z Ruska LNG v hodnote 288 miliónov eur. Štvrtí boli Bulhari, ktorí doviezli ruské palivá za 275 miliónov eur. Česká republika bola v decembri piatym najväčším dovozcom ruských fosílnych palív do EÚ, pričom doviezla ropu v hodnote 117 miliónov eur a potrubný plyn v hodnote 140 miliónov eur.
Energetický analytik Radovan Potočár z portálu energie-portal.sk upozorňuje, že údaje o dovozoch ropy a plynu z Ruska medzi jednotlivými mesiacmi výrazne kolíšu, a to z dvoch dôvodov. „Prvým dôvodom je, že sa rôznia množstvá surovín, ktoré prechádzajú ropovodom, resp. plynovodom. Napríklad na plynárenskom bode Veľké Kapušany – Užhorod, kadiaľ ruský plyn tečie na Slovensko, sú na rozdiel od minulosti veľké výkyvy a dodávky sú rozkolísané. Druhým a možno ešte dôležitejším faktorom je kolísanie cien ropy a plynu. Ak ceny na burzách stúpnu, stúpne aj objem dovozu vyjadrený v eurách, hoci kubíkov plynu alebo ton ropy nemuselo byť viac," tvrdí pre Pravdu. Podľa neho tak neplatí, že ruský plyn je zázračne lacnejší ako plyn z iných zdrojov. Aj kontrakt, ktorý má Slovensko s Gazpromom, je postavený tak, že Gazprom pri fakturácii zohľadňuje cenový vývoj na burze v predošlom mesiaci.
Slovensko síce je na čele rebríčka, ale treba mať na pamäti, že dochádza tiež k obchádzaniu sankcií. To môže mať za následok, že v skutočnosti je dovoz ruských palív do iných členských krajín väčší. Tieto údaje však už v štatistike nie sú zaznamenané. Ak sa ruská ropa dovezie a spracuje napríklad v Indii, ropné produkty tam vyrobené a dovezené do Európy sú zaznamenané v štatistikách ako pôvodom z Indie.
Situácia je tiež iná, ak sa pozrieme, kto sú najväčší importéri palív z Ruska od januára 2023. Celosvetovo obsadilo Slovensko 12. priečku.
Nahradiť Európu nie je ľahké
Pred dvoma rokmi, teda tesne pred začiatkom invázie, pripadalo na Európsku úniu až 63 percent ruských príjmov z predaja palív. Dnes je to už len 13 percent. Rusko presmerovalo svoje dodávky ropy a plynu do Číny, Indie či Turecka. V prípade Číny bol pred dvoma rokmi export na úrovni desať percent, dnes je to už 38 percent. Do Indie neprúdili pred vojnou na Ukrajine žiadne ruské palivá, dnes je export až na 14 percentách. Aj tieto dáta jasne dokazujú, že Rusko stratilo Európu ako významného odberateľa pre svoje fosílne palivá. Ázijské krajiny využili situáciu a ruské palivá nakupujú s výraznou zľavou. Ak si Rusko chce udržať exportné trhy, musí na nižšie ceny pristúpiť.
Väčšinu ruskej ropy v súčasnosti kupuje Čína (45 %) a India (33 %). Naopak, EÚ kupuje len sedem percent. Ešte pred inváziou bol export ropy do EÚ na úrovni 50 percent. Podobné je to aj v prípade dodávok plynu. Ešte v roku 2021 dovážala EÚ z Ruska až 45,4 percenta všetkých dodávok plynu, dnes je to len 14,5 percenta. Posledné funkčné trasy vedú ruský plyn do Európy cez potrubie na území Slovenska a cez plynovod Turkstream.