Doplnil, že na Slovensku je potenciál zhruba na úrovni 10 percent spotreby. „Bohužiaľ, na Slovensku v tejto chvíli vyrába biometán len jedna prevádzka. Viacero projektov sa pripravuje. Dá sa očakávať, že sa spustia do konca roka alebo počas budúceho roka. Ale je potrebné v tejto oblasti to úsilie zrýchliť,“ upozornil.
Čítajte viac Zo západu na východ. Rusko exportuje rekordné objemy ropy do najľudnatejšej krajiny v Ázii
Za dobrý vzor v tejto oblasti považuje Českú republiku, kde sú v prevádzke tri biometánové stanice a štvrtá je pred spustením. „Tam je využitie biometánu naozaj cítiť nielen v plynárenskej sieti, ale napríklad aj v doprave. Prostredníctvom dodávok bio CNG a bio LNG dokážu výrazným spôsobom dekarbonizovať napríklad verejnú dopravu, veľkým priekopníkom je Brno,“ priblížil Kvasňovský.
Do dekarbonizácie EÚ by mal podľa neho výrazne prehovoriť aj vodík. „Najmä zelený vodík, ktorý sa vyrába z energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektrolýzy vody. Z hľadiska plynárenstva je najväčšou výzvou príprava a prispôsobenie plynárenskej infraštruktúry na vodík. Pretože je trikrát ľahší ako metán, ktorý je hlavnou zložkou zemného plynu. Je potrebné prispôsobiť infraštruktúru na to, aby nedochádzalo k únikom vodíka,“ zdôraznil.
Pripomenul, že na Slovensku sa vlani v obci Blatná na Ostrove zrealizoval projekt H2Pilot – miešanie vodíka so zemným plynom. „Vodíka bolo 10 percent a tri mesiace sa dodával do všetkých odberných miest v obci. Toto obdobie ukázalo, že nebol žiadny problém pre distribučnú sieť ani koncové zariadenia. Nikto to nepocítil na zhoršení kvality, respektíve zhoršení výhrevnosti a bude sa pokračovať v testovaní. Tak, aby naša plynárenská sieť bola v ďalšom desaťročí pripravená aj na distribúciu stopercentného vodíka,“ dodal výkonný riaditeľ SPNZ.