V dvoch výzvach sú pripravené stovky miliónov eur. Vo výzve pre firmy je vyčlenených takmer 280 miliónov eur. Pre samosprávy a ďalšie inštitúcie 200 miliónov eur. Zatiaľ čo podniky môžu žiadať peniaze do konca júna za prvý kvartál 2023, samosprávy môžu žiadať až do konca februára 2024 za celý tento rok. Cenové stropy štát určil na 99 eur za megawatthodinu pri plyne a 199 eur za megawatthodinu pri elektrine. Uhrádzať bude 80 percent z oprávnených nákladov nad stanovenými stropmi.
Starostovia iba pred nedávnom na protest proti drahým energiám vypínali osvetlenie. Teraz im štát ponúkol pomoc. Aj tak ale Združenie miest a obcí (ZMOS) plánuje protestovať pred parlamentom.
Čítajte viac Slovensko je bližšie k novému jadrovému reaktoru. Cenovka je v miliardách, stáť má v Bohuniciach
Denník Pravda pripravil v súvislosti s pomocou s drahými energiami sériu otázok a odpovedí.
Kto má nárok na kompenzácie pre podniky?
Prvá výzva pre podniky je vlastne pokračovaním kompenzačnej schémy 2.1. V rámci nej môžu požiadať o pomoc všetky subjekty s vlastným identifikačným číslom (IČO) a majú zmluvu o dodávke. To sú tie, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť. Okrem firiem o kompenzáciu môžu žiadať aj športové kluby, kultúrne inštitúcie či cirkevné organizácie. „O kompenzácie sa môžu uchádzať, ľudovo povedané, subjekty, ktoré majú IČO a vlastný elektromer či plynomer,“ uviedol Hirman.
Na čo majú firmy a inštitúcie nárok?
V rámci tejto výzvy uhradí rezort hospodárstva 80 percent nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu. Maximálna suma dotácie na jeden subjekt môže byť vo výške 200-tisíc eur mesačne. Spolu za kvartál až 600-tisíc eur. Žiadatelia môžu požiadať o kompenzácie za prvý kvartál do konca júna 2023. Celkovo je pripravených takmer 280 miliónov eur.
Minister Hirman na tlačovej konferencii ubezpečoval, že vypracovanie žiadosti je ešte jednoduchšie, ako bolo v decembri. Žiadateľ podľa neho nemusí vypisovať údaje o spotrebe, lebo sa vyplnia automaticky z údajov dodávateľov. V decembri od podania žiadosti trvalo vyplatenie pomoci do 4 až 5 dní. „Sme presvedčení, že podobné lehoty budeme vedieť dodržať aj teraz,“ vyhlásil minister. Lehoty tak budú porovnateľné s decembrom. Vyplnenie žiadosti trvá 4 až 5 minút.
Aké podmienky musí žiadateľ spĺňať
Oprávneným žiadateľom o dotáciu môže byť podnik, ktorý má odberné miesto na území Slovenska. Nesmie byť voči nemu vedené konkurzné konanie. Ďalej nemôže mať evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie či nesmel porušiť v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania.
Žiadateľom taktiež nemôže byť firma, na ktorú sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou. Zaujímavosťou tiež je, že ak podnik žiada o viac ako 100-tisíc eur, žiadosť musí obsahovať identifikáciu konečných užívateľov výhod. Inak povedané, spoločnosť musí zverejniť svojich skutočných majiteľov.
Čítajte viac Slovensko má vlastné zásoby zemného plynu. Ťažba sa však zasekla. Čo sa deje?
Aký je rozdiel medzi schémami 2.1 a 2.4
Schéma pomoci 2.1 je všeobecná a jednoduchšia. Minister hospodárstva Karel Hirman ju budoval na zelenej lúke, hneď ako nastúpil do funkcie. Už koncom vlaňajška ju stihli odskúšať v praxi. Ešte v decembri z nej vyplatil štát pomoc viac ako 13-tisíc subjektom vo výške viac ako 77 miliónov eur. Prekvapením bol nízky záujem podnikov o pomoc. Ministerstvo očakávalo, že sa vyplatí až dvojnásobok pomoci. Schéma 2.4 je zložitejšia a zameraná skôr na stredné a veľké podniky. Európska únia túto schému ratifikovala koncom januára. O jej zavedení do praxe sa diskutuje a na vypísanie výzvy sa ešte len čaká.
Aká je pomoc pre mestá a obce?
Druhá výzva je určená pre vybrané subjekty verejnej správy. Tie sú určené štatistickým úradom. Patria sem obce, mestá či samosprávne kraje. Okrem nich aj nadácie, neziskové organizácie, združenia či verejnoprávne inštitúcie. Táto výzva je platná na celý rok 2023 a bude uzavretá do februára 2024. Vyčlenených je 200 miliónov eur. Podmienky sú rovnaké ako pri schéme 2.1.
Ako na pomoc reagujú zástupcovia samospráv?
Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorá zastupuje 61 členských miest, oceňuje korektnú komunikáciu a vecný prístup ministra Hirmana. „Rovnako oceňujeme rýchlosť doterajšieho riešenia kompenzácií za mesiace august a september 2022, keď v decembri mestá, ktoré podali žiadosti o kompenzácie cien energií, dostali finančné prostriedky na účet vo veľmi krátkom čase,“ tvrdí hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová. ZMOS ešte v pondelok ohlásil protest na stredu pred parlamentom. Jedným z hlavných terčov kritiky samosprávneho združenia sú návrhy kompenzačných schém refundácií cien energií. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) pozval predstaviteľov samosprávy za rokovací stôl. „Verím, že spoločne nájdeme možnosti, ako adresne pomôcť,“ vyhlásil.
Môžu sa do výzvy prihlásiť aj školy?
Subjekty, ktoré nie sú na zozname a dostávajú prostriedky zo štátneho rozpočtu, by podľa ministra mali dostať kompenzácie priamo z ministerstva financií. Peniaze pre školy a škôlky sa budú riešiť cez rezort školstva. O dotácie tak školy neprídu, aj keď nie sú v zozname oprávnených žiadateľov. Školy, škôlky a školské zariadenia v súčasnosti podľa Hirmana sumarizuje ministerstvo školstva. To má následne zaslať požiadavku ministerstvu hospodárstva, ktoré poskytne danej škôlke či škole kompenzácie na drahé energie.
Prečo minister Hirman kritizuje bývalé vedenie?
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil cenu v decembri na základe referenčného obdobia august – september 2022 na 547,58 eura pre zraniteľných odberateľov, teda maloodberateľov. Cena v tomto období bola najdrahšia v roku. K posunu referenčného obdobia došlo pre podnet bývalého vedenia ministerstva a konkrétne bývalého štátneho tajomníka Karola Galeka. Urobil to z dobrej vôle, pretože dúfal, že sa ceny dostanú na nižšiu úroveň. Nestalo sa. Minister Hirman upozorňuje, že v prípade, že by obdobie ponechali bez zásahu, celoročný priemer by bol približne na úrovni dnešných stropov určených vládou, nad ktoré sa dnes musia ceny energií kompenzovať zo štátneho rozpočtu. „Dôsledky znášame všetci,“ skritizoval Hirman bývalé vedenie ministerstva.