Slovensko má vlastné zásoby zemného plynu. Ťažba sa však zasekla. Čo sa deje?

Až 100 miliárd eur ročne. To je suma, ktorú v posledných rokoch platili Európania Kremľu za svoju závislosť od ruského plynu. Aj preto Európska komisia predstavila plán REPowerEU, ktorým reaguje na ťažkosti a narušenie svetového trhu s energiou zapríčinené inváziou Ruska na Ukrajinu. Členské krajiny sa postupne zbavujú ruskej závislosti od dodávok uhľovodíkov. V súčasnosti už dve tretiny dodávok plynu nepochádzajú z Ruska.

16.02.2023 05:00
Plyn Foto: ,
debata (30)

Každý ušetrený kubický meter plynu sa počíta. Čím menej ruského plynu bude smerovať do Európy, tým menej peňazí zaň bude Rusko inkasovať. Znamená to, že Kremľu budú chýbať peniaze na poháňanie vojenskej mašinérie.

Slovensku by mohli pomôcť vlastné zásoby zemného plynu. Ten nám v niektorých lokalitách leží priamo pod nohami. Momentálne sa na Slovensku ťaží len jedno percento z celkovej spotreby plynu. To je zhruba 50 miliónov kubických metrov. Ak sa potvrdia odhady ťažiarov zo spoločnosti Nafta, domáca ťažba by mohla pokryť až desatinu ročnej spotreby. Potenciál ťažby slovenského plynu je tak desaťnásobný oproti súčasnosti. Je to aj vďaka novým potenciálnym ložiskám plynu, ktoré objavili pri Trnave.

Na Slovensku sú tri lokality vhodné na ťažbu....
Pozrite si, ako vyzerala história ťažby plynu...
+2Plyn bude mať zrejme miesto v energetickom mixe...

Trnava je perspektívna lokalita

Na Slovensku sú tri lokality vhodné na ťažbu. Prvou je Záhorie, druhou je okolie Trnavy a treťou je východné Slovensko. Ak by sme využili ložiská, ktoré sú na Slovensku, zo súčasných 50 miliónov by sme sa vedeli dostať až na úroveň 500 miliónov kubických metrov. Na to, aby sme sa k tomuto cieľu dostali, sú potrebné nové vrty v lokalitách, kde sa plyn pod zemou ukrýva.

Kachľová pec chalupa Čítajte viac Kúrite drevom? Pozor na detaily, môžu vás obrať o veľa peňazí, radí odborník

„Sever Trnavy je najperspektívnejšia lokalita,“ hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič. V prípade územia v okolí Trnavy spoločnosť Nafta investovala už deväť miliónov eur a nepohli sa z miesta. „Čakáme na rozhodnutie EIA,“ opisuje situáciu Bartošovič. EIA je skratka pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Je to proces, ktorého cieľom je posúdiť možné dosahy uvažovaného zámeru na životné prostredie. Na východe Slovenska boli aktivity pozastavené.

zväčšiť Na Slovensku sú tri lokality vhodné na ťažbu.... Foto: Nafta
Plyn Na Slovensku sú tri lokality vhodné na ťažbu. Prvou je Záhorie, druhou je okolie Trnavy a treťou je východné Slovensko.

Je tak otázne, kedy a či vôbec by sa mohla ťažba rozbehnúť v okolí malého Ríma. Všetko bude závisieť od rozhodovacieho procesu. „Pri plytkých hĺbkach vieme začať vŕtať do šiestich mesiacov,“ dodáva. Prvé vrty sú prieskumné vrty, ktorých cieľom je potvrdiť, čo videli v seizmologických meraniach. Môže sa stať, že prieskumný vrt je suchý. Na druhej strane prieskumný vrt môže objaviť aj oveľa väčšie ložisko. Aj preto sú prieskumné vrty dôležité, aby sa vedelo, koľko kubických metrov plynu je pod zemou ukrytých. Držiteľom licencie na prieskumné vrty v okolí Trnavy je spoločnosť Nafta, ktorá patrí do impéria EPH českého miliardára Daniela Křetínskeho, a spoločnosť Vermilion Slovakia Exploration, ktorá patrí do kanadskej skupiny Vermilion.

Proti otváraniu nových ťažobných polí sa postavili miestni obyvatelia, ktorí nechcú žiť v blízkosti ťažobných zariadení. Proti novým vrtom spisujú petície. „Chodíme po obciach a snažíme sa ľudí presviedčať a vysvetľujeme im,“ tvrdí šéf slovenských ťažiarov. Vrty na plyn sú podľa neho rovnaké, ako sa robia aj na pitnú vodu. Nie je to ako pri frakovaní zemného plynu, kde sa používa veľké množstvo chemikálií. Frakovanie je technika, keď sa do podzemia pumpuje voda s veľkým množstvom chemikálií. Cieľom je vytvorenie trhlín v hlbokých podzemných štruktúrach, cez ktoré bude voľnejšie prúdiť plyn. Ten sa následne dostáva na povrch. Technika frakovania však pri Trnave nebude použitá.

Putin Čítajte viac Rusko začalo budovať flotilu tankerov. Chce sa striasť západných sankcií, ktoré ho potápajú

Slovensko má bohatú históriu domácej ťažby plynu. Priemerná ťažba plynu za dekádu bola v 60. rokoch minulého storočia na úrovni 1476 miliónov kubických metrov. Vtedy bola ťažba na vrchole. Dnes je priemer na úrovni len desiatok miliónov kubických metrov.

Podľa Bartošoviča sú problémom pri navýšení ťažby dlhé povoľovacie procesy. Situáciu u nás porovnáva so susedným Maďarskom či Chorvátskom. V Maďarsku je takýto proces dlhý 5 či 6 mesiacov, na Slovensku je to 16 mesiacov. Je to tak podľa neho ešte bez toho, aby aktivisti do tohto procesu zasahovali.

Zástancom domácej ťažby plynu je aj predseda hospodárskeho výboru v parlamente Peter Kremský (OĽaNO). „Putinovi sa oplatilo chytiť Európu pod krk a výsledkom sú vysoké ceny plynu“ povedal. Potenciál domácej ťažby plynu treba využiť, tvrdí. Situácia s drahými energiami podľa neho tlačí krajinu k tomu, aby prehodnotila svoj postoj k domácej ťažbe.

Argumenty za a proti

Oplatí sa na Slovensku ťažiť plyn? Environmentálni aktivisti a ťažiari sa v tejto otázke rozchádzajú. Toto sú ich najčastejšie argumenty proti a v prospech ťažby.

Ak ťažiari zvýšia ťažbu na avizovaných desať percent spotreby, dostanú sa na úroveň 500 miliónov kubických metrov. Ak má nové ložisko objem dve miliardy, tak desať percent spotreby by vedeli zabezpečiť len na štyri roky. Toto je prvý argument, ktorý hovorí v neprospech ťažby kvôli malému ložisku a krátkemu času ťažby.

Druhý argument proti domácej ťažbe je ten, že ďalšie investície do zemného plynu by síce ťažobnej firme mohli v krátkodobom horizonte priniesť zisky, ale prispeli by ku klimatickej zmene a ďalším dosahom na miestnu prírodu v okolí Trnavy. Lepším spôsobom môže byť zameranie sa na energetickú efektívnosť, ktorú zvýšime napríklad obnovou budov. „Vieme ušetriť aj viac ako 60 percent energie zateplením, výmenou okien a pod. V takýchto budovách nám potom vykurovanie tepelnými čerpadlami zabezpečí komfort dlhodobo s minimálnymi dosahmi na naše peňaženky a životné prostredie,“ vysvetľuje Juraj Melichár zo slovenskej mimovládky Priatelia Zeme-CEPA možnosti, ako sa zbaviť fosílnych palív.

Tretí argument je ten, že plyn je fosílne palivo a je jednou z príčin klimatickej krízy. Pri jeho spaľovaní sa do atmosféry dostáva oxid uhličitý. Navyše pri ťažbe, preprave a skladovaní plynu sa uvoľňuje metán, ktorý dokáže v rozmedzí 20 rokov otepliť našu planétu až 82,5-krát viac ako spomínaný oxid uhličitý.

V prospech domácej ťažby plynu hrá skutočnosť, že nevyžaduje žiadne enormné investície do novej infraštruktúry, lebo potenciálne ložiská sú bezprostredne v blízkosti tej existujúcej. Slovensko má navyše po Holandsku druhú najhustejšiu sieť plynovodov v Európskej únii. Odpadá tak problém s únikom plynu pri dlhej preprave.

Domáca ťažba plynu tiež posilňuje energetickú bezpečnosť Slovenska. Podľa ťažiarov je dosah na životné prostredie takmer nulový, pretože vrty k plynu sa robia podobne ako vrty k pitnej vode. Navyše sa staré vrty môžu používať na ohrev vody. Vtlačí sa do vrtov sladká voda, hlboko v podzemí sa ohreje a miestna firma môže teplú vodu zužitkovať. Staré vrty tak môžu slúžiť ako prietokový ohrievač.

Posledným argumentom je skutočnosť, že plyn je „najčistejšie“ z fosílnych palív. Emisie oxidu uhličitého sú oproti uhliu až o polovicu nižšie. Úloha plynu bude zrejme značná v energetickom mixe aj v nasledujúcich desaťročiach, ukazuje štúdia spoločnosti McKinsey. Plynové elektrárne budú nahrádzať výpadky dodávok elektriny z obnoviteľných zdrojov. Napríklad sa zapnú v prípade, že vietor nefúka alebo a v noci, keď nesvieti slnko.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #plyn #tažba