V stredu ráno o deviatej hodine vystúpi predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová so správou o stave Únie a predstaví pritom plán, ako bojovať s drahými energiami.
O pláne eurokomisie budú mimoriadne rokovať aj ministri zodpovední za energetiku všetkých členských štátov 30. septembra, informoval český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. Návrhy Komisie musia národné štáty schváliť.
Čítajte viac Nákup energií? Je to hotová lotéria, hromžia fabriky. Prestávajú vyrábať a ohlasujú prepúšťanie
Aké návrhy sú v hre?
1. Mimoriadne dane pre energofirmy
Energetické firmy, ktoré majú mimoriadne zisky z predaja ropy, plynu či uhlia, by mali byť mimoriadne zdanené formou tzv. „solidárneho príspevku“. Tieto neočakávané zisky nie sú výsledkom žiadnych ekonomických alebo investičných rozhodnutí, uvádza komisia podľa portálu České noviny, ale výsledkom „nepredvídateľného vývoja na energetických trhoch v dôsledku trvajúcej nezákonnej vojny na Ukrajine“.
Otázna je výška daňovej sadzby. Agentúra Bloomberg v utorok poobede priniesla informáciu, že tieto firmy sa zdania minimálne 33 percentnou sadzbou. Zdanené peniaze by sa mali následne prerozdeliť domácnostiam. Zdanil by sa zisk pred zdanením za fiškálny rok 2022, ktorý by bol vyšší ako 20 percent oproti priemeru z rokov 2019, 2020 a 2021.
Ide o mimoriadnu a dočasnú daň a záleží na národných štátoch či ju uplatnia.
2. Zníženie spotreby elektriny v špičke
Eurokomisia má v pláne znížiť spotrebu elektriny v čase, keď sa cez deň najviac využíva. Informovala o tom agentúra Bloomberg, ktorá sa dostala k návrhu Komisie.
Bloomberg píše, že by sa mala znížiť celková spotreba elektriny o 10 percent. Navyše by sa mala povinne znížiť spotreba elektriny o 5 percent v hodinách, kedy sa najviac využíva.
3. Strop na plyn je otázny
Aj keď sa so stropom na ruský alebo všetok dovážaný plyn do Európy počítalo, v utorok informoval britský denník Guardian, že od tohto kroku Komisia upúšťa. Vraj boli podľa denníka nezhody medzi členskými štátmi príliš veľké.
Maďarsko, Slovensko či Rakúsko boli proti stropu na plynu, pretože sa obávali, že by im Gazprom postavil aj to obmedzené množstvo plynu, ktoré im prúdi v súčasnosti.
Približne desať krajín vrátane Francúzska a Poľska by rado zaviedlo cenový strop na všetok dovážaný plyn, čo považujú za lepší spôsob, ako obmedziť prudký rast cien. K tejto myšlienke sa ale Komisia stavia odmietavo, pretože sa obáva, že by EÚ na vysoko konkurenčnom trhu so skvapalneným zemným plynom (LNG) nemohla konkurovať krajinám, ktoré sú ochotné za túto surovinu zaplatiť viac, píšu České noviny.
4. Strop pre elektrinu z nízkouhlíkových zdrojov
Firmy, ktoré produkujú elektrinu z tzv. obnoviteľných, teda nízkouhlíkových zdrojov, ako je napríklad vietor, voda alebo jadro, by mali byť takisto mimoriadne zdanené. Ide o podobný princíp ako pri energetických firmách, ktoré majú mimoriadne zisky z predaja ropy a plynu.
Britské ekonomické noviny The Financial Times pred pár dňami informovali, že by mohlo ísť o strop vo výške 200 eur za megawatthodinu. Má ísť o zastropovanú cenu elektriny, ktorá sa vyrába v jadrových, veterných, uhoľných či vodných elektrárňach. Pre porovnanie, na burze PXE sa cena elektriny pohybovala na úrovni 535 eur. Na konci augusta dokonca atakovala neuveriteľnú hranicu 1000 eur.
Posledné správy z Bloombergu hovoria, že hranica ceny za elektrinu sa zastropuje na 180 eurách za megawatthodinu.