Toto je len slabý odvar toho, čo nás od Nového roka môže čakať. Práve vtedy bude firmám končiť väčšina zmluvných kontraktov na energie a hrozí oveľa masívnejšia vlna ľudí, ktorí skončia na úradoch práce.
Zamestnávatelia upozorňujú, že dôsledky enormného zdražovania energií pociťujú všetky sektory a bez okamžitého prijatia systémových opatrení budú nasledovať fatálne mesiace. „Za týchto pár mesiacov už veľké množstvo závodov znížilo svoju produkciu alebo prestalo vyrábať úplne. Isté je, že pribudnú aj ďalšie,“ vyhlásil v utorok na stretnutí s novinármi prezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Miroslav Kiraľvarga. Podľa neho je nevyhnutné, aby vláda vystupovala na rokovaniach v Bruseli pri hľadaní riešení drahých energií asertívne.
VIDEO: Nový minister hospodárstva Hirman: Keď je kríza, treba bojovať
Zástupcovia hlavných odvetví sa spoločne stretli, aby verejnosti tlmočili svoje obavy. Vysoké ceny energií totiž zasahujú do viacerých oblastí. Od energeticky náročného priemyslu cez potravinárov a dodávateľov energií až po výrobcov dreva a segment HORECA. Nákup energií a plynu je podľa nich hotová lotéria a vládu vyzývajú, aby v súvislosti s energetickou krízou čo najskôr predstavila krízový plán riešení.
Čítajte viac Sulíkov motivačný návrh. Šetrenie energiami je nevyhnutné, ak nechceme kolaps systému
Mnohé fabriky sa dostali do zložitej situácie. V momentálnej situácii je pre nich drahšie vyrábať, ako predávať. Drahé vstupy, ako napríklad energie, vyskočili do takých výšok, že mnohé stoja pred ťažkým rozhodnutím, čo bude ďalej. Ak by zvýšené ceny jednoducho premietli do konečných cien produktov, spotrebiteľ by si ich pre vysokú cenu nekúpil.
Ak premietnu cenu, nikto to nekúpi
Náročnosť celej situácie ilustruje generálny riaditeľ spoločnosti Cemmac Martin Kebísek. Firma prevádzkuje cementáreň s bohatou históriou v Hornom Srní. „Buď odstavíme výrobu úplne, alebo budeme musieť ceny cementu zvýšiť,“ tvrdí. Ak by sa rozhodli cenu premietnuť do produktu, pre spotrebiteľa by to znamenalo, že za jedno vrecko cementu si priplatí až dvojnásobok. Ak by výroba v cementárni skončila, hrozí aj pozastavenie dôležitých dopravných projektov. Bez betónu by jednoducho nefungovalo stavebníctvo. Stavebné firmy podľa Kebíseka zamestnávajú vyše 100-tisíc ľudí na Slovensku. „Ak zastavíme výrobu, zvýši sa nezamestnanosť,“ dodáva s tým, že ak zasa premietnu ceny do konečných produktov, nevie si predstaviť, že by ich niekto na trhu akceptoval.
Druhým problémom, s ktorým sa zástupcovia priemyslu stretávajú, je strata konkurencieschopnosti. Upozorňuje na to Peter Zemaník zo Zväzu spracovateľov dreva. Podľa neho si ich verejnosť často spája len s produkciou palivového dreva. Okrem toho však napríklad aj spracovávajú drevo pre nábytkársky segment. „Nárast cien elektriny naše firmy postihuje, lebo nedokážeme byť konkurencieschopní s okolitými krajinami,“ vysvetľuje. Problém je podľa neho v tom, že slovenské spoločnosti nakupujú elektrinu na lipskej burze, poľské spoločnosti na varšavskej burze a české na pražskej burze. „Už len vo V4 je dvoj- až trojnásobný rozdiel v spotovej (tej aktuálnej – pozn. red.) cene elektriny,“ dodáva s tým, že to sú ich priami konkurenti a strácajú tak pozíciu na trhoch. „Sú to anomálie na trhu s energiami, ktoré sú zničujúce,“ dodáva.
Tretím problémom je hroziaca recesia hneď za dverami. Richard Kiraľvarga z RÚZ upozorňuje, že oceliarenský priemysel už cíti recesiu. „O tri mesiace môže byť aj v iných sektoroch ekonomiky,“ predpovedá. Prvé náznaky pociťujú už drevári. Drevári zaznamenali znížený záujem spotrebiteľov o ich nábytkárske výrobky. Jednoducho budú musieť šetriť na drahé účty za energie a na obnovu bytu vo forme nového nábytku im už neostanú financie. Signálom pre nás môže byť situácia v Nemecku, kde sa spotreba znížila o 50 percent. Pred sebou tak tlačíme ďalší problém, ktorým je recesia.
Vyrieši problémy Sulíkov nástupca?
Už v stredu, teda dnes, Európska komisia predstaví európske riešenia drahých energií. V hre je niekoľko možností. Od zastropovania cien elektriny a plynu až po mimoriadne zdanenie neočakávaných ziskov energetických firiem. Proti stropom sa postavilo Slovensko, Rakúsko či Maďarsko.
Martin Novotný z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska tvrdí, že viaceré hotely nemajú zakontrahovanú elektrinu. „Skoro 30 percent nakupuje elektrinu na spotovom trhu,“ vysvetľuje a dodáva, že je to vabank, lebo nevedia, aká faktúra príde na konci mesiaca. Na budúci rok viac ako polovica hotelov nemá zakontrahovanú elektrinu a stoja tak pred otázkou, či zatvoriť prevádzky. Aj preto sa obracajú na vládu a očakávajú regulačný zásah zo strany eurokomisie, lebo takýto nárast cien energií sa nedá pretaviť do cien služieb. Potravinári na druhej strane chcú od vlády garancie zásobovania plynom pre potravinový segment, aby boli schopní zásobovať obyvateľstvo potravinami.
Čítajte viac Pomoci sa dočkajú aj bytovkári, v hre je aj krajné riešenie. Čo vieme o vládnej pomoci s drahými energiami
Odchádzajúci štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS) hovoril o niekoľkých možnostiach riešenia vysokých cien energií pre podniky. Tie sú ešte v horšej situácii ako domácnosti, keďže musia kupovať energie za trhové ceny. Spomína sa predovšetkým zastropovanie cien elektriny a plynu. Do úvahy pripadá aj istá forma kompenzácie. Teda schéma štátnej pomoci, ktorá by pokryla mimoriadne náklady spojené so zvýšením cien energií. Týkalo by sa to nákladov pre energeticky náročné podniky. Maximálna výška pomoci je však len 50 miliónov eur, čo je podľa priemyselníkov málo, pretože ich náklady na energie sú omnoho vyššie.
Či sa na tento účel využijú peniaze zo štátneho rozpočtu, alebo nevyčerpané eurofondy, je zatiaľ otvorené. Jednou z možností je aj využitie nevyčerpaných eurofondov. Túto možnosť využiť prostriedky má v Bruseli preveriť ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí), pod ktorú eurofondy spadajú.
Nový minister hospodárstva, ktorým je expert na energetiku Karel Hirman, naznačil, že Slovensko by sa mohlo inšpirovať Českom, kde sa rozhodli zastropovať ceny elektriny a plynu pre maloodberateľov. „Vyštudoval ťažbu ropy a plynu. Čo viac potrebujete pre tento čas ako človeka, ktorý tomuto rozumie od svojich čias štúdií,“ povedal o Hirmanovi premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Keď je kríza, keď je zle, treba bojovať,“ odôvodnil prijatie ponuky na kreslo ministra hospodárstva Hirman. Zdôraznil, že vo veľmi ťažkej situácii sme všetci spoločne nielen na Slovensku či v Európe, ale problém s energiami je podľa nového ministra celosvetový. Otázne je, či bude pokračovať v návrhoch svojho predchodcu Richarda Sulíka (SaS), alebo príde s vlastnými nápadmi.