Zhnije v lese či zhorí v peci? Záujem o drevo je obrovský, ľudí chcú naň pustiť do lesov

Palivové drevo sa stalo mimoriadne žiadanou energetickou alternatívou za plyn a elektrinu, pri ktorých ľudia ešte stále nemajú garanciu vládou sľubovaných zvýhodnených cien.

23.08.2022 18:44, aktualizované: 19:35
krb, kúrenie, dobré bývanie, Foto:
Ilustračná fotka.
debata (19)

Medzitým rezort pôdohospodárstva v reakcii na zvýšený dopyt po palivovom dreve rozširuje možnosti samovýroby, teda nachystania si dreva vlastnými silami v 12 lesných závodoch po celom území Slovenska. Za súbehu priaznivých okolností možno uspokojiť palivovým drevom do 20-tisíc domácností.

Pri samovýrobe dreva ide o využitie tzv. poťažbových zvyškov, ako aj o drevo získané v rámci tzv. výchovných – prebierkových ťažieb v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Pokiaľ ide o samovýrobu dreva v štátnych lesoch, ktoré obhospodarujú lesné porasty na ploche zhruba 700-tisíc hektárov, ráta sa, že by sa samovýrobou pri prebierkových ťažbách dalo získať 61-tisíc kubíkov dreva.

potraviny Čítajte viac Ľudia šetria už aj na chlebe. Zažívame cenový šok, ktorý tu nebol od pádu socializmu

No ešte väčšie množstvo palivového dreva ponúka samovýroba v porastoch, ktoré boli zničené vetrovými polomami, alebo ide o vyschnuté smrečiny či stromy napadnuté lykožrútom. Tento zdroj ocenili štátni lesníci zhruba na 230-tisíc kubíkov dreva.

Okrem iného ide o drevo z plochy čosi vyše 100-tisíc hektárov, ktoré delimitovali 1. apríla tohto roku pod štátnu ochranu prírody – ide o lesy nachádzajúce sa na území národných parkov, lesy TANAP-u a Leso-poľnohospodársky podnik Ulič. V tejto chvíli vedia, že drevo, ktoré leží v 5., teda najvyššom, stupni ochrany vyťažiť nemôžu. Ide zhruba o 50-tisíc kubíkov, v hre však zostáva ďalších 180-tisíc kubických metrov.

Zhnije v lese či zhorí v peci?

Kde skončí takmer 200-tisíc kubíkov dreva? Určite by uľahčilo život tisíckam slovenských domácností. Ide o to, ako situáciu posúdi rezort životného prostredia. Či bude striktne trvať okrem iného na tom, že tzv. mŕtve drevo musí zostať v lese v záujme biodiverzity, alebo zohľadní energetickú krízu, akú Slovensko a celá Európa ešte nezažili od konca druhej svetovej vojny.

Na pracovnom seminári o potenciáli slovenských lesov a ich reálnom využívaní, ktorý zorganizoval minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, odznelo, že Slovensko necháva v lesoch obrovské množstvo dreva, aké si nedovolí ani Česká republika. Slovensko v množstve mŕtveho dreva prekonáva Česko trojnásobne a priemer Európskej únie štvornásobne. Povedal to generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Peter Balog.

Táto inštitúcia v júli zverejnila, že v slovenských lesoch zostalo za posledných desať rokov ležať okolo dvoch miliónov kubíkov dreva, čo vyvolalo nesúhlasnú reakciu rezortu životného prostredia. Šéf lesníckeho centra zdôraznil, že fakty, ktoré zverejnili, cielili iba na to, ako využiť možnosti, ktoré sa krajine núkajú, pričom neznamenajú ohrozenie zdravého vývoja lesov. Pokiaľ ide o dva milióny kubíkov dreva desaťročie hnijúceho v lese, jeho energetický potenciál je, samozrejme, už premrhaný, teraz ide o to, ako sa využijú "čerstvé“ tisíce kubíkov dreva, ktoré možno premeniť na palivo.

Najlacnejšie je vlastnoručne nachystané

Dopyt po palivovom dreve z týždňa na týždeň rastie a lesy, je jedno, či štátne, alebo neštátne, ho nestačia uspokojovať. Až do minulého roka nebol extra záujem o drevo. Minister Samuel Vlčan povedal, že ľudia radšej do lesov chodili tráviť voľný čas, než by si mali pripravovať drevo vlastnými silami. Všetko zmenila vojna na Ukrajine, ktorá sa zmenila aj na energetickú vojnu, čo pritiahlo pozornosť k drevu.

Rastúci dopyt po dreve vidno aj zo štatistiky, ktorú zverejnil generálny riaditeľ Lesov SR Ján Marhefka. Kým vlani do konca júla štátne lesy predali 90-tisíc kubických metrov palivového dreva, tohto roku to bolo do 31. júla 116-tisíc kubíkov, teda o 30 percent viac. Výrazne narástla v porovnávanom období vlaňajška a tohto roku aj samovýroba palivového dreva, z lanských 65-tisíc na tohtoročných 95-tisíc kubíkov dreva.

Záujem o samovýrobu rastie, pretože vlastnými rukami nachystané drevo je oveľa lacnejšie, ako to, ktoré ponúkajú Lesy SR, ale nielen ony, aj neštátne lesy. Zreteľne to vidno na cenách palivového dreva, ktoré predáva závod Lesov SR Karpaty. Kubík listnatého dreva v samovýrobe vyjde na 16 eur, listnatého na 24,60 eura, ale priamo zo skladu už tvrdé palivové drevo stojí 68,40 eura. Táto cena neplatí pre celé Slovensko, od regiónu k regiónu sa líši a zohľadňuje aj kúpyschopnosť obyvateľstva.

Dôležitá pečiatka od kominára

Počnúc stredou 24. augusta by sa ľuďom, ktorí sú ochotní nachystať si drevo vlastnými silami, mali otvoriť nové možnosti. Na internetovej stránke Lesov SR možno nájsť e-mailové adresy kompetentných pracovníkov 12 lesných závodov, kde si ľudia budú môcť objednať drevo. Ich adresy zverejňuje tak denník, ako aj webové vydanie Pravdy.

Dovedna si v rámci samovýroby poťažbových zvyškov možno na jednu domácnosť nachystať 16 kubických metrov dreva, teraz riaditeľstvo štátneho podniku chystá aj samovýrobu v množstve 12 kubíkov, (20 priestorových metrov) v rámci výchovných prebierkových ťažieb.

Ľudia, ktorí majú záujem o samovýrobu dreva, musia rátať s tým, že sa musia preukázať potvrdením o revízii komína alebo potvrdením, že majú rodinný dom, kde palivo využijú. Odborný lesný hospodár im potom pridelí plochu, kde si môžu palivové drevo pripraviť, skontroluje nachystané drevo a po zaplatení ho vydá.

Je to príležitosť pre obyvateľov, ktorí vykurujú domy tuhým palivom, nie pre ľudí z panelákov, povedal v tejto súvislosti minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan. Dodal, že na internete sa budú zoznamy zverejňovať, aby bola samovýroba palivového dreva pod verejnou kontrolou.

Vlčan zdôraznil, že samovýroba by rozhodne nemala ohroziť obnovu lesov, lebo je ďaleko za hranicou prirodzeného prírastku dreva v lesoch. Vlani sa vyťažilo v lesoch Slovenska dovedna 7,66 milióna kubíkov dreva a podľa Vlčana sme krajinou s najnižšou ťažbou (63 percent) oproti prirodzenému prírastku dreva. Slovensko nie je čistý exportér dreva, dovoz dreva vlani prevýšil jeho vývoz, keď na export šlo 2,05 milióna kubických metrov a doviezlo sa 2,45 milióna kubíkov dreva.

Aktualizované o stanivisko envirorezortu o 19:34

Ako to vidí envirorezort

Na snahu ministerstva pôdohospodárstva rozšíriť výrobu palivového dreva samovýrobou reagoval aj envirorezort. Uvítal, že aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a štátne Lesy SR si uvedomujú dôležitosť uspokojenia potrieb obyvateľstva z hľadiska zásobovania palivovým drevom pre domácnosti.

„Veríme, že aj diskusia o vývoze dreva zo Slovenska, ktorú inicioval envirorezort,“ prispela k ich nastoleniu a aj parciálnemu riešeniu, s ktorým prichádza MPRV SR.

Na nedostatok dreva určite nemôže vplývať to, že v bezzásahových územiach národných parkov ostáva nespracované kalamitné drevo. Bez ohľadu na toto drevo sa na Slovensku dreva ťaží veľa, otázne je ale, v čí prospech? Ilustruje to napr. návrh z kľúčového dokumentu – tzv. zelenej správy ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, podľa ktorého sa v minulom roku vyťažilo na Slovensku 7,64 mil. m3 dreva, z toho kalamitná ťažba predstavovala 2,92 mil. m3. Kalamitná ťažba teda tvorí aj v tomto období viac ako tretinu z celkovej ťažby (38,2 percenta). Na porovnanie, objem dreva, o ktorom hovorí NLC, že ho ŠOP SR nepovolila vyťažiť (180 000 m3) z chránených území a prírodných rezervácií je len nepatrné množstvo z celkového kalamitného dreva, ktoré ochranári zo Štátnej ochrany prírody za minulý rok povolili lesníkom spracovať. Treba však zdôrazniť, že tieto kubíky dreva sa často nachádzajú v neprístupnom území alebo plnia funkciu v ochrane prírody a krajiny. Ide o zanedbateľné množstvo, ktoré rozhodne nie je riešením energetickej krízy.

Ministerstvo životného prostredia má už pripravený mechanizmus predaja kvalitného a ľahko dostupného palivového dreva z národných parkov a tiež z lesov, ktoré prešli v zmysle reformy pod správy národných parkov, pre využitie v domácnostiach.

Pre ochranu životného prostredia je prítomnosť mŕtveho dreva kľúčová. Odumreté drevo vytvára životný priestor pre obrovské množstvo druhov živočíchov. Za jedného z nich – ikonického vtáka hlucháňa hôrneho a za zničenie jeho biotopov aj v lesoch hospodárskych v národných parkoch, Slovensko prehralo súd s EK pred Súdnym dvorom Európskej únie v júni 2022. Takmer 30 percent druhov živočíchov v lese je závislých na starých stromoch a mŕtvom dreve. Súčasne mŕtve drevo pôsobí ako dlhodobá zásobáreň uhlíka, čo má logicky pozitívny vplyv aj na jeho zachytávanie. Je zdrojom organického materiálu, čo zlepšuje vlastnosti pôdy a územia tak, že dokáže zachytávať väčšie množstvo vody. Bráni tiež pôdnej erózii. Okrem toho, mŕtve drevo nemusí byť vôbec energeticky zhodnotiteľné, keďže je pre potreby vykurovania nepoužiteľné.

Pokiaľ štátne orgány ochrany prírody rozhodli na základe stanoviska organizácie ochrany prírody o zákaze spracovania kalamitného dreva, tak to bolo v lesoch, ktoré síce z hľadiska lesníckej legislatívy v časti výmery sú zadefinované ako lesy hospodárske, ale z pohľadu ochrany prírody tieto lesy spĺňajú už dnes funkciu ochrany prírody čo v lesníckej legislatíve predstavuje kategóriu lesa osobitného určenia z prioritnou funkciou ochrany prírody. Z pohľadu ochrany prírody je dôležité prekategorizovať takéto lesy z lesov hospodárskych na lesy osobitného určenia.

MŽP odporúča sústrediť sa na spracovanie kalamitného dreva v hospodárskych lesoch, ktoré predstavujú nepomerne rozsiahlejšie územie Slovenska ako samotné národné parky (6,5percenta), a ich primárnou a zákonom nadradenou činnosťou je ochrana prírody. Rovnako navrhuje, aby Lesy SR sústredili svoju pozornosť na výchovu prehustených mladých porastov, v ktorých sa takisto nachádza veľké množstvo dreva využiteľného ako palivo. MŽP by zároveň uvítalo, keby Národné lesnícke centrum zverejňovalo podrobné údaje o spracovaní kalamitného dreva v hospodárskych lesoch Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

19 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #drevo #cena #lesy
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy