Podľa agentúry Reuters má aktuálne podpísané takéto dohody iba šesť štátov. Väčšina z 27 krajín EÚ teda nemá žiadne dohodnuté podmienky, ako a kedy sa budú podieľať na plyne v prípade krízy v dodávkach, ani finančnú kompenzáciu, ktorú by za to dali alebo dostali.
„Solidarita bude v prípade ďalšieho poklesu ruských dodávok pre krajiny strednej Európy nevyhnutná. Ak nepríde plyn z východu, môžeme ho dostať len zo západu. Tranzitné trasy na Slovensko sú našťastie dostatočné,” komentuje energoanalytik Ján Pišta. Zatiaľ totiž plyn nakupujú a dodávajú len komerčné spoločnosti, ktoré medzi sebou uzatvárajú kontrakty na jeho dodávku. SPP tak nakupuje napríklad nórsky plyn aj LNG.
„Jediné riziko, o ktorom sústavne hovoríme a pripomíname ho, je riziko solidarity. Stále rátame s dodávkami plynu zo severu aj z juhu. Ak by boli pozastavené, pravdepodobne by sa pristúpilo aj k obmedzovaniu spotreby, hoci veríme, že k tomu nedôjde,” pripustil v polovici júla aj generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.
Čítajte viac Máme dosť plynu? Sulík hovorí áno, analytici: Udrie zima a bude sa regulovať
Solidarita by v praxi vyzerala tak, že dodávatelia, ktorých odberatelia dokážu ušetriť viac, by plyn nedržali vo svojich zásobách, ale predali ho tým štátom, kde je nedostatok. Zákony EÚ zaväzujú členské štáty posielať plyn do susedného štátu, ktorého domácnosti alebo základné služby, ako sú nemocnice, čelia vážnemu nedostatku. Aby ale výmena mohla prebiehať aj v praxi, vlády uzatvárajú bilaterálne dohody.
„Slovenská republika zatiaľ nemá žiadnu takúto bilaterálnu dohodu so susedskou krajinou,“ uviedlo pre Pravdu ministerstvo hospodárstva.
Ak sa totiž krajiny uzatvoria, ako to už urobilo Maďarsko, trh sa zablokuje, toky sa nerealizujú a poškodia svojich obchodníkov. Maďarsko 13. júla vyhlásilo stav núdze a zakázalo vývoz energosurovín z krajiny. Zrušilo tiež po roky platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu. Koncom júna tiež premiér Viktor Orbán podpísal dekrét, ktorý vláde umožňuje v prípade núdze zmocniť sa dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete pre prepravu plynu.
Šesť existujúcich dohôd sa vzatiaľ týka len ôsmich krajín EÚ – medzi Nemeckom a Rakúskom, Estónskom a Lotyšskom a Talianskom a Slovinskom. Nemecko-česká dohoda má byť podpísaná do zimy a Nemecko pracuje na ďalších dohodách s Poľskom a Talianskom. Taliansko rokuje o dohode o skladovaní plynu aj s Gréckom.