Ekonóm Schmögner: EÚ by mala presvedčiť USA, aby neťažili plyn frakovaním

Neregulovaná ťažba bridlicového plynu by zrejme znamenala globálny nárast teplôt o viac ako 3,5 stupňa Celzia do konca storočia, upozorňuje ekonóm Jozef Schmögner.

13.10.2021 11:17
Demonštrácia proti frakovaniu v New Yorku. Foto:
Demonštrácia proti frakovaniu v New Yorku.
debata (3)

Ochrancovia životného prostredia upozorňujú, že pri frakovaní ložísk plynonosnej bridlice môže dochádzať k vážnemu poškodzovaniu životného prostredia. Je to opodstatnené tvrdenie?

Jednoznačne. V priebehu procesu hydraulického štiepenia uniká do ovzdušia veľké množstvo metánu, o ktorom je známe, že je 20-krát škodlivejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý. K štiepeniu je potrebné enormné množstvo vody. Ďalším problémom je kontaminácia. Tekutina používaná na štiepenie obsahuje asi 98 % vody a zvyšok tvoria rôzne chemikálie. Na jeden cyklus sa použije až 133 ton 300 rôznych druhov chemikálií. Aj keď ich chemické zloženie je vzhľadom na obchodné tajomstvo nejasné, chemikálie, ktorých zloženie je známe, patria k zdraviu ohrozujúcim látkam s karcinogénnymi (benzén, akrylamid a rôzne látky na báze ropy), mutagénnymi (benzén, etylénoxid) a inými toxickými účinkami. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry by neregulovaná ťažba bridlicového plynu pravdepodobne znamenala globálny nárast teplôt o viac ako 3,5 stupňa Celzia do konca storočia.

Sulík Čítajte viac Sulík oznámil, ako zasiahnu proti zdražovaniu energií. Pomôžu ušetriť domácnostiam aj firmám

Prezident Joe Biden „zdedil" po svojom predchodcovi v Bielom dome Donaldovi Trumpovi snahu vyvážať uvedeným spôsobom získaný plyn do EÚ. Exportujú ho USA už do niektorých štátov únie v podobe skvapalneného plynu (LNG)?

Biden v januári tohto roku explicitne povedal, že nepristúpi k zákazu frakovania na federálnej úrovni. Nevieme povedať, akým spôsobom sa skvapalnený plyn dovážaný z USA do EÚ získava. Vo vyhlásení z 25. júla 2018 vo Washingtone sa predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker a prezident Donald Trump dohodli na posilnení strategickej spolupráce medzi EÚ a USA v energetike a uzavreli dohodu o dovoze skvapalneného plynu z USA. Súčasťou dohody zo strany EÚ bolo spolufinancovanie projektov infraštruktúry pre LNG v hodnote viac ako 638 miliónov eur. Donedávna jedinou krajinou, ktorá sa chystala vo veľkom nakupovať LNG z USA, bolo Poľsko. Od januára 2021 pribudlo aj Chorvátsko, ktoré pri ostrove Krk otvorilo terminál na LNG a jeho zásobovanie bude vo výlučnej pôsobnosti Spojených štátov. Nemecko sa na dovoz LNG z USA rozhodlo postaviť nový LNG terminál.

Frakovanie ložísk plynonosnej bridlice

Hydraulické štiepenie (výraz frakovanie je odvodený z angličtiny) je metóda vytvárania puklín vo vrstve slabo spevnených sedimentárnych hornín pomocou stlačenej tekutej zmesi vody s pieskom a niektorých chemikálií.

Ťažba bridlicového plynu je založená na technológii hlbokých vrtov s viacstupňovým frakovaním.

Ťažiť plyn použitím frakovania by sa dalo aj vo viacerých členských krajinách EÚ.

Najväčšie zásoby bridlicového plynu sa odhadujú vo Francúzsku, v Rakúsku, Nemecku, Bulharsku, Dánsku, Holandsku, Rumunsku, vo Švédsku, vo Veľkej Británii a v Poľsku. Poľsko je aj najväčším zástancom jeho ťažby v Európe – viac ako dve tretiny z 30 prieskumných vrtov v Európe sa nachádzajú práve tam. Z ekologických dôvodov je vo väčšine štátov únie, kde boli takéto ložiská objavené, ťažba zakázaná. V Poľsku prieskumy ukázali, že prípadná ťažba by bola ekonomicky nerentabilná.

Ako by sa únia mala postaviť zoči-voči dileme, či má importovať z USA plyn získaný frakovaním?

Ak pripustíme, že EÚ je na čele boja s klimatickými zmenami a chce čo najrýchlejšie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, mala by aj spotreba plynu ako fosílneho paliva dlhodobo klesať. Zatiaľ to tak nie je. Je známe, že vysokoúčinné paroplynové zdroje energie je možné postaviť rýchle a kapacitne dimenzovať tak, aby viac vyhovovali konečným spotrebiteľom a znížili sa tak distribučné náklady energie. Perspektívne by sa mal nahradiť zemný plyn bioplynom získaným napríklad využitím biologického odpadu z domácností, z poľnohospodárskej výroby a podobne. EÚ by mala použiť všetky možné diplomatické a ekonomické páky na to, aby presvedčila USA upustiť od ťažby plynu frakovacím spôsobom.

Duslo SALA Čítajte viac Varovania sa naplnili. Šalianske Duslo vypína výrobu

Zvyšujúci sa dopyt po plyne v Európe vedie k ďalšej polemike. Z Ruska do Nemecka začne tiecť cez plynovod Nord Stream 2.

V atmosfére zhoršujúcich sa vzťahov medzi USA a Ruskom je spor okolo Nord Stream 2 geopolitickou otázkou. Naopak, ak trasu plynovodu posudzujeme z obchodného hľadiska, môžeme dať za pravdu Rusku a Nemecku, ktoré tvrdia, že ide o čisto hospodársku záležitosť. Trasa je volená tak, aby nezaťažovala Nemecko tranzitnými poplatkami. Pre Rusko ako predávajúceho je dôležité, že dodávky nebudú rukojemníkom iných krajín. Pripomeňme, že Ukrajina postavenie spoľahlivého tranzitného štátu stratila v zime 2009, keď spôsobila krízu v dodávkach plynu pre EÚ. Požadovanie zastavenia výstavby plynovodu v cene 9,5 mld. eur tesne pred dokončením Spojenými štátmi bolo teda iba politickou otázkou.

Igor Matovič, ešte keď bol premiér, povedal, že Nord Stream 2 je zlý sám osebe, a to z dôvodu, že zhoršuje postavenie Ukrajiny ako tranzitného štátu. Minister hospodárstva Richard Sulík, naopak, vyhlásil, že dokončenie plynovodu by nemalo mať výrazný vplyv na plynárenstvo na Slovensku. Ako vnímate tieto tvrdenia?

Šéf diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) ocenil ostatnú dohodu USA a Nemecka o plynovode Nord Stream 2. Zároveň zdôraznil strategický význam Ukrajiny pre bezpečnosť Slovenska a celej Európy. Pripomeňme ešte raz, že reputácia Ukrajiny ako spoľahlivého tranzitného štátu sa naštrbila v zime 2009, keď spôsobila krízu v dodávkach plynu pre EÚ. Napriek tomu zachovanie tranzitu cez Ukrajinu bolo výsledkom päťročnej dohody o tranzite plynu do Európy cez ukrajinské územie medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom z 30. decembra 2019.

Stalo sa tak deň pred skončením platnosti predchádzajúceho kontraktu. Podľa zmluvy malo v roku 2020 cez Ukrajinu prejsť do Európy 65 miliárd kubických metrov ruského plynu a v ďalších štyroch rokoch 40 miliárd ročne. Doteraz sa cez Ukrajinu do Európy a cez naše územie prepravovalo okolo 90 miliárd kubických metrov ruského plynu za rok. Pokles tranzitu bude mať samozrejme dopad i na poplatky z tranzitu u nás, čo je zlá správa. Na druhej strane pokračovanie dopravy trasou vedúcou cez Ukrajinu k nám, i keď v obmedzenej miere, nebude mať až taký výrazný dopad na naše plynárenstvo. Dáva mu určitý časový priestor na inovácie v prospech nízkouhlíkovej ekonomiky.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #frakovanie