Za elektrinu si priemerná domácnosť priplatí o 3 až 4 eurá mesačne viac. Drahší bude aj plyn. A to v závislosti od toho, či ním ľudia iba varia alebo aj kúria. Ak iba varia, v priemere by nemal byť mesačný účet vyšší ako o 50 centov. Ak aj kúria, bude to zhruba šesť eur za mesiac. Dohromady tak za elektrinu a plyn zaplatí bežná rodina približne o 10 eur viac, za rok o 120 eur navyše.
Podpredseda vlády pre ekonomiku a šéf rezortu hospodárstva očakáva, že ľudia sa cenám prispôsobia. „Keď ide hore cena, klesá dopyt. Priemysel už znižuje výrobu,“ vyhlásil Sulík. Tvrdí, že urobili niekoľko opatrení. Konkrétne sa dočasne zruší povinná platba za vyraďovanie jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach. Z cien uberie aj polovičné zníženie dotácie na prevádzku solárnych elektrární. Úprava čaká aj tarifu za prevádzkovanie systému.
VIDEO: Richard Sulík o energiách:
Energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX hovorí, že ak by mali domácnosti platiť aktuálne trhové ceny, tak by si priplatili tri- až päťkrát viac, ako hovorí Sulík. „Vďaka regulácii cien to však bude oveľa menej,“ dodáva.
O tom, aké budú definitívne ceny energií od budúceho roka, rozhodne v najbližších týždňoch regulátor. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz doplnil, že presné prepočty zverejnia až po schválení vyhlášok. „Úrad nebude tento proces pred jeho definitívnym ukončením bližšie komentovať,“ povedal Igaz.
Odborníci hodnotia zdražovanie v podobe niekoľkých eur za mesiac ako mierne. „Pre domácnosti je ešte veľmi priaznivé. Vychádza totiž z priemerných cien, ktoré sú výrazne nižšie, než tie aktuálne,“ tvrdí pre Pravdu Martin Semrič zo spoločnosti Magna Energia. Veľkú časť koncovej ceny tvoria pohyby komodít na trhoch. „Štát vo veľkosti Slovenska, ktorý navyše nie je významným producentom energií z globálneho hľadiska, s tým nevie urobiť prakticky nič,“ dodáva.
Šetrenie na tarife
Jedným z poplatkov, ktoré štát plánuje znížiť, je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Tá združuje rôzne platby, ktoré súvisia s prevádzkou energetického systému. Ministerstvo hospodárstva ju chce znížiť.
V praxi to znamená, že základná tarifa bude platiť pre najnižší celkový odber a so zvyšujúcou spotrebou sa bude znižovať. Pomôže to ľuďom aj veľkým priemyselným podnikom. „Znížime tým záťaž pre veľkých odberateľov elektriny v porovnaní s ich konkurenciou na trhoch Európskej únie,“ komentoval tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). V súčasnosti predstavuje približne 17 percent z celkovej ceny elektriny. Ak by sa teda tarifa úplne zrušila, ľudia by platili skoro o pätinu menej.
Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk hodnotí potenciálne zníženie TPS-ky v závislosti od výšky spotreby pozitívne. „Politici v minulosti zaviedli viaceré poplatky, ktoré navyšujú ceny elektriny. Pri jej neúmernom raste je naozaj nevyhnutné hľadať možnosti, ako ich korigovať,“ hovorí Badida.
Andrej Lednár z poradenskej spoločnosti Prvá energetická si myslí, že systémové riešenia sú určite vhodné. Odborná verejnosť aj odberatelia po nich volajú roky. „Poplatky spojené s energiami patria medzi najvyššie v regióne. Práve tam je momentálne priestor na zníženie koncových cien. Aj keby išlo o výraznejšie úľavy na kratšie obdobie, ako záchranná brzda to môže podnikom a celému neregulovanému segmentu veľmi pomôcť,“ tvrdí odborník.
Šetrenie čaká aj jadrový fond a solárne elektrárne
Ďalšou položkou, ktorú si ľudia môžu nájsť vo faktúrach za elektrinu, je odvod do jadrového fondu. Jeho výška je 3,27 eura za každú spotrebovanú megawatthodinu elektriny. Dôvodom, prečo poplatok platíme, sú náklady na odstavovanie prvých troch vyradených blokov „atómky“ v Jaslovských Bohuniciach. Tým totiž skončila životnosť, no cena bezpečného odstavenia je vyššia, než zdroje, ktoré na to ešte počas prevádzky týchto zariadení štát vyčlenil.
Dlh sa preto postupne spláca vo forme odvodu. Rezort hospodárstva takto vyzbieral v roku 2020 na poplatkoch takmer 63 miliónov eur, na ďalší rok to má byť 72 miliónov eur. V súčasnosti však zažívame výnimočnú situáciu. Preto by nemali domácnosti v najbližších dvoch rokoch platiť vôbec nič. Tým sa im ceny energií opäť znížia.
Škrtanie plánuje štát aj v podpore obnoviteľných zdrojov. Približne 60 miliónov eur za rok, ktoré by museli domácnosti zaplatiť vo svojich faktúrach za elektrinu, ušetrí tak, že dobu ich vyplácania natiahne o päť rokov.
Sulík spresnil, že zhruba 440 najväčších výrobcov fotovoltiky tak dostane predĺženie vyplácania štátnej dotácie z 15 na 20 rokov, ale s tým, že vyplácaná suma sa zníži približne na polovicu, aby pokryla nevyhnutné výdavky na opravy a podobne. Navyše, minister hospodárstva zdôraznil, že do budúcna už nebude fungovať žiadna dotácia na samotnú prevádzku solárnych, veterných či vodných elektrární. Namiesto toho bude len investičná podpora.
Pomoc pre najchudobnejších stále nepredstavili
V hre je aj pomoc pre ľudí ohrozených takzvanou energetickou chudobou. „Je možné, že vytvoríme tarifu, ktorá bude pre domácnosti, ktoré sú naozaj ohrozené energetickou chudobou,“ avizoval Sulík. Podľa ministra by sa táto zvýhodnená tarifa mohla dotknúť desiatok tisíc domácností.
Toto opatrenie však zatiaľ čaká na usmernenie z Európskej komisie, ktorá k téme zasadá tento týždeň v stredu. Vyjadriť sa k nej má aj regulátor, ktorý má posledné slovo pri nastavení samotných stropov koncových cien. Takisto je otázne, koho by takzvaná tarifa pre chudobných zahŕňala. „Potvrdzujeme, že pracujeme na vytvorení riešení pre najzraniteľnejších odberateľov. Úrad v zmysle platnej legislatívy pri hľadaní riešení zohľadňuje záujmy všetkých účastníkov trhu,“ hovorí Igaz.
Energetickí analytici tiež upozorňujú, aby s rastúcimi cenami ľudia viac mysleli na šetrenie. „Je možné ušetriť kvalitnejším zateplením, výmenou okien či rozumnejším vetraním,“ hovorí Semrič.
Znížená daň je v nedohľadne
Svoje riešenia navrhli aj opoziční poslanci. Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyzdvihol napríklad riešenie Českej republiky, ktorá zavedie energetické šeky. Alebo Španielska, ktoré znižuje daň za elektrickú energiu. Upozornil aj na to, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky, a to asi jednu miliardu eur. Podľa exministra by aj finančné domy mali prispieť k ozdravovaniu verejných financií. Predseda Smeru Robert Fico nedávno aj v relácii Ide o pravdu spomínal špeciálny bankový odvod, z ktorého by sa rast cien energií domácnostiam kompenzoval.
Nezaradení poslanci zo strany Hlas pod vedením Petra Pellegriniho zase predložili na rokovanie Národnej rady návrh, aby sa dočasne znížila sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 na 5 percent na služby spojené s elektrinou, plynom, parou a teplou vodou, ich predajom, prenosom, distribúciou a dodávkou. Mimoriadne zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty by podľa návrhu nezaradených poslancov platilo počas roka 2022.
Sulík sa vyjadril, že nižšiu DPH je ochotný podporiť na koaličnej schôdzi. No pripomenul, že agendu daní má v rukách ministerstvo financií na čele s ministrom Igorom Matovičom (OĽaNO). Nevidí preto reálne, že sa zmena dostane aj do parlamentu vo forme zákona.