Návrh je súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55, ktorého cieľom je zníženie európskych emisií oxidu uhličitého o 55 percent do roku 2030 oproti úrovni roku 1990. EÚ má ambíciu stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym kontinentom.
Takmer 20 rokov stará smernica o zdaňovaní energie už totiž nezohľadňuje ciele v oblasti klímy. Jej revízia rozšíri základ dane, zvýši minimálne sadzby, zruší niektoré stimuly na využívanie fosílnych palív a, naopak, zavedie stimuly pre zelené technológie.
Čítajte viac Elektromobilita na cesty nepríde. Už je dávno tu
„Ak uznávame, že sa planéta otepľuje a že je to problém, tak uznávame, že ho treba riešiť. Jeho riešenie niečo bude stáť. Tomu sa nevyhneme,“ vysvetľuje pre Pravdu europoslanec Eugen Jurzyca (SaS).
Vyššia daň bude nevyhnutnosť
Aktualizácia smernice EÚ o zdaňovaní energie sa sústreďuje na dva hlavné reformné okruhy. V prvom rade návrh počíta s novou štruktúrou sadzieb dane na základe energetického obsahu a environmentálnych vlastností palív a elektriny. Zároveň sa rozširuje základ dane na väčší zoznam výrobkov a niektoré daňové úľavy sa zrušia.
V praxi by takáto zmena priniesla nové usporiadanie minimálnych sadzieb dane. Založené by boli na skutočnom energetickom obsahu, a nie na objeme, ako je to väčšinou v súčasnosti. „Podnikom aj spotrebiteľom to poskytne jasnejší cenový signál a uľahčí im to zvoliť si čistejšie, energeticky účinnejšie riešenia šetrnejšie k životnému prostrediu,“ tvrdí pre Pravdu Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Energetické výrobky by boli zoradené do rebríčka podľa energetického obsahu a environmentálnych vlastností. Minimálne sadzby budú vychádzať z energetického obsahu (vyjadreného v eurách za gigajoule) každého výrobku. V takomto novom systéme by boli najviac znečisťujúce palivá zdaňované najvyššou daňou.
Podľa tohto „rebríčka“ budú konvenčné fosílne palivá ako nafta, benzín a neudržateľné biopalivá podliehať najvyššej minimálnej sadzbe dane vo výške 10,75 eura za gigajoule. Táto sadzba slúži aj ako referenčná sadzba pre ostatné kategórie.
Druhou kategóriou budú palivá ako zemný či skvapalnený plyn a palivá z neobnoviteľných zdrojov a nebiologického pôvodu, ktoré môžu v prechodnom období prispieť k dekarbonizácii, hoci sú založené na fosílnych palivách. Nasleduje kategória udržateľných, ale nepokročilých biopalív.
Najnižšia minimálna sadzba by sa mala uplatňovať na elektrinu bez ohľadu na jej použitie, pokročilé udržateľné biopalivá a bioplyn, a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu, ako je vodík z obnoviteľných zdrojov. Takýto výrazný rozdiel v minimálnej sadzbe dane medzi prvou a poslednou kategóriou výrazne podporia prechod EÚ na čisté zdroje energie.
Návrh zmien by tiež priniesol koniec v cenových rozdieloch medzi naftou a benzínom. Podľa súčasných pravidiel sa napríklad na naftu uplatňuje nižšia minimálna sadzba ako na benzín. Novým návrhom by sa to zmenilo. Skončí sa tiež úplne oslobodenie od zdanenia pre letecký či námorný priemysel. Kerozín používaný ako palivo v leteckom priemysle a ťažký palivový olej používaný v námornom odvetví by už nemali byť úplne oslobodené od zdanenia energie pri letoch a plavbách v rámci EÚ.
Zásadnou otázkou ostáva, ako sa vyššie spomenuté zľavy dotknú spotrebiteľov. Podľa analytika Finlord.cz Borisa Tomčiaka dosah na ceny pohonných hmôt by na základe tohto návrhu mal byť minimálny, keďže už teraz sú pri benzíne a nafte spotrebné dane relatívne vysoké. Vzrásť by mali na druhej strane napríklad ceny palív pre lodnú či leteckú dopravu. „Takisto by sa zvýšilo zdanenie palív určených na vykurovanie,“ vysvetľuje pre Pravdu analytik.