Rodák zo Zemného pri Komárne mal okrem pôsobenia v benediktínskom kláštore záľubu aj v konštruovaní. Dokázateľne sa totiž podieľal na vývoji vtedajších elektromobilov. V rokoch 1827–1829 ako prvý na svete skonštruoval model elektromotora. O pár rokov neskôr použil elektromotor na pohon vozíka na koľajniciach. Slovensko je tak s elektromobilitou spojené viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Slovenské cesty brázdi čoraz viac vozidiel so zeleným evidenčným číslom. Na jednej strane zanedbateľný fakt, ktorý si mnoho ľudí doteraz ani nevšimlo. Na druhej strane jasný trend, ktorým sa bude postupne krajina uberať. Prechod na elektromobilitu bude s pribúdajúcimi rokmi čoraz rýchlejší. Už to nie je len akási forma zábavy pre najvernejších fanúšikov elektrických áut.
Európska únia, ale aj národné štáty si vytvorili stratégie pre rozvoj elektromobility. Život ľudí sa tak do značnej miery zmení.
Doba rýchlo napreduje, mení sa a s ňou aj formy energie, ktoré boli pre dané obdobie príznačné. V doprave bolo 19. storočie obdobím pary, 20. storočie bolo storočím ropy. A je pravdepodobné, že v 21. storočí bude dominovať doprave alternatívna forma pohonov na elektrickú energiu.
Fit for 55
Na to, aby bol elektrický pohon v doprave konkurencieschopný, je treba nájsť lacné spôsoby produkcie elektrických vozidiel, vyriešiť spôsob ich rýchleho a efektívneho nabíjania. V neposlednom rade vybudovať infraštruktúru pre nabíjacie stanice. Len tak sa zákazníci zbavia predsudkov z dojazdov elektromobilov.
Elektrické vozidlá, ktorých popularitu zvýšila nutnosť chrániť životné prostredie, presadzuje aj Európska únia. Stanovila dokonca presný dátum, kedy elektromobilita či alternatívne pohony celkom nahradia spaľovacie motory. Brusel chce zakázať predaj nových vozidiel so spaľovacím motorom od roku 2035, čo je jeden z najodvážnejších krokov jeho zeleného plánu s názvom Fit for 55. Ak sa nič nezmení, tak nové dieselové či benzínové autá po tomto dátume už zákazník nekúpi.
Dávame do pozornosti Všetky články z prílohy Zelená Európa
Fit for 55 je klimatický balíček, ktorý zahŕňa súbor navrhovaných opatrení, ktoré majú zásadným spôsobom znížiť množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Cieľ je pritom pre Európu jasný – v polovici storočia chce byť uhlíkovo neutrálna. Dekarbonizácia dopravy má v tomto procese svoje nezastupiteľné miesto.
Poslanec Európskeho parlamentu Eugen Jurzyca (SaS) v tejto súvislosti upozorňuje, že emisie skleníkových plynov v cestnej doprave dosahujú zhruba 20 % celkových emisií v EÚ a oproti roku 1990 sa zvýšili o viac ako 25 %. „Popri emisiách skleníkových plynov je sektor dopravy najväčším producentom oxidov dusíka a pevných častíc, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia a poškodzujú zdravie ľudí,“ opisuje situáciu europoslanec.
Podľa europoslanca Martina Hojsíka (Progresívne Slovensko) je dôležité uvedomiť si, že napríklad na rozdiel od energetiky a priemyslu emisie v doprave neklesajú, ale stále rastú. „Bez ozelenenia a dekarbonizácie dopravy tak klimatickú krízu nevyriešime,“ tvrdí pre Pravdu a dodáva, že ako krajina v tomto smere musíme pridať.
Dobrou správou je, že Európsky parlament má práve teraz na stole legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú emisií z dopravy, ale aj budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá, akými sú napríklad elektrina alebo vodík. Hojsík hovorí, že tieto zmeny prichádzajú v rámci balíka Fit for 55. „Očakávam, že tieto návrhy získajú podporu a budú schválené,“ dodáva.
Nie je to len vyššie spomenutý zelený plán, ale finančné zdroje môže Slovensko na elektromobilitu čerpať aj z Plánu obnovy a odolnosti. Podľa europoslanca Michala Wiezika (Spolu) bude plne legitímne čerpať prostriedky na budovanie nabíjacej infraštruktúry, očakávať môžeme aj stimuly pre podporu európskej autonómnej výroby batérií a vývoj v oblasti produkcie zeleného vodíka.
Automobilky na zelenej vlne
Natíska sa otázka, aký vplyv bude mať prechod na elektromobilitu na automobilový priemysel na Slovensku. Pôsobia tu štyri veľké automobilky – Stellantis, Volkswagen Slovakia, Kia a Jaguar Land Rover. V tomto segmente u nás pracuje celkovo viac ako 170-tisíc pracovníkov, pričom len v dodávateľskom priemysle ich pracuje dohromady viac ako 150-tisíc.
Slovenské automobilky už na vlnu elektrifikácie naskočili. Bratislavský Volkswagen svoje prvé elektrické vozidlo predstavil svetu už v roku 2013. Vtedy začal vyrábať prvé kusy elektromobilu Volkswagen e-Up!, ktorý je stále veľmi obľúbeným modelom. Volkswagen Slovakia vlani vyrobil spolu vyše 300-tisíc vozidiel a štvrtina z nich boli hybridy a elektromobily.
Rovnako začala vyrábať elektrické či hybridné vozidlá aj žilinská automobilka Kia. Podľa jej hovorcu Tomáša Potočeka s prechodom na elektrifikované vozidlá Kia už začala svoju novú éru výroby. „Elektromobilita nám prináša nové výzvy a príležitosti, ktoré nás posúvajú bližšie k udržateľnej mobilite,“ tvrdí pre Pravdu. Podobne je na tom aj nitrianska automobilka Jaguar Land Rover či automobilka Stellantis v Trnave.
Šéf Zväzu automobilového priemyslu Ján Pribula upozorňuje v súvislosti s prechodom automobiliek na elektrické či hybridné vozidlá na dve riziká. Prvým je pokles zamestnanosti v automobilovom sektore. To súvisí s jednoduchšou montážou. „Niektoré štúdie hovoria o poklese zamestnanosti v celom reťazci o 20 až 40 % v závislosti od výšky ambícií znižovania emisií z vozidiel a rýchlosti uplatňovania týchto ambícií,“ rozpráva.
Druhým rizikom sú podľa neho dodávatelia, z ktorých viacerí majú už dnes problém prispôsobiť svoje produktové portfólio novým technológiám, a tak nemajú istotu, že sa udržia v dodávateľskej sieti pre budúcu mobilitu.
Na jednej strane podiel elektrických vozidiel z roka na rok rastie. Na druhej strane je však dôležité aj to, aby bola elektrina, ktorá poháňa tieto autá, skutočne zelená. Europoslanec Hojsík v tejto súvislosti tvrdí, že elektromobil poháňaný elektrinou z uhoľnej elektrárne klímu nezachráni. Zároveň podľa neho platí, že skutočným riešením nie je iba prechod od spaľovacích motorov k elektromobilom, ale celková zmena nášho pohľadu na mobilitu. „V tomto smere považujem za kľúčové, aby sme na Slovensku mali všade dostupnú, kvalitnú, ekologickú a efektívnu hromadnú dopravu,“ vysvetľuje.
Na energetický mix krajiny v súvislosti ekologickou prevádzkou elektromobilov upozorňuje aj šéf marketingu a PR automobilovej značky Hyundai na Slovensku Marek Kopča. „Na Slovensku väčšina elektrickej energie pochádza z jadra a obnoviteľných zdrojov, vďaka čomu je perspektíva mať dostatok elektriny, stabilnú sieť, a najmä ekologickú ,šťavu' pre autá nabíjateľné zo siete, ktoré samy osebe počas jazdy neprodukujú emisie CO2,“ hovorí.
Vzpruha pre podnikateľov
S prechodom na elektromobilu prichádzajú pre slovenských podnikateľov aj nové príležitosti. Jedným z príkladov je technologická spoločnosť AgeVolt, ktorá podniká s nabíjaním elektromobilov. Za svoju inovatívnosť získal startup od Európskej únie certifikát excelentnosti (Seal of Excellence) a jeho nabíjačku si ako dar odniesol aj pápež František pri svojej návšteve Slovenska. Funguje to podobne ako platforma na spoločné využívanie ubytovania Airbnb, lenže v tomto prípade sa spoločne nevyužíva príbytok, ale nabíjačka na elektromobil. Zákazník si tak na aplikácii môže vyhľadať voľnú nabíjačku a pristaviť elektromobil. Zakladateľ spoločnosti Ján Zuštiak sa v nedávnom rozhovore pre denník Pravda vyjadril, že elektromobilov nebude na cestách viac, kým nebudú naozaj dostupné nabíjačky. „Kto by si ho kupoval na nejakom sídlisku, ak musí hľadať miesto, kde sa dá dobiť?“ pýta sa podnikateľ.
Ďalším podnikateľským príkladom, ktorý pôsobí v oblasti elektromobility, je inovatívny batériový startup InoBat. Ten prišiel s víziou modernej batériovej továrne a výskumného centra, ktoré stavia vo Voderadoch. Na svojom konte má aj prvé výsledky. Prvým sú výsledky testov, ktoré ukázali, že jeho batérie sú výkonnejšie ako dnes bežne využívané batérie od ázijských výrobcov. Okrem toho slovenská spoločnosť získala významného investora. Je ním svetový ťažiarenský gigant Rio Tinto. Tieto dva podnikateľské nápady sú jasným príkladom toho, aké nové príležitosti aj pre Slovensko elektromobilita prináša.