Aké dôležité sú včely pre život človeka? Veľmi, pozrite sa, prečo

Narušil by sa bez nich celý ekosystém i existencia ľudstva. Včely sú v kolobehu života mimoriadne dôležité, a hoci to nevedia, patria k najekologickejším tvorom.

, 29.10.2021 10:37
včely, medové plásty, med Foto:
Popri mede produkujú aj vosk, propolis, materskú kašičku a včelí jed, ktoré sa používajú v liečiteľstve, vo farmácii a v kozmetike.

V posledných rokoch stále častejšie počúvame, že včiel je čoraz menej, čo je mimoriadne zlá správa. Bez nich by veľmi rýchlo vyhynulo okolo 20-tisíc rastlinných druhov, ktoré by sa nemohli rozmnožovať a ďalej existovať. Prírodné podmienky by sa zmenili natoľko, že ľudstvo by to nemuselo prežiť. Vedci pripomínajú, že bez tohto drobného hmyzu by nastal kolaps, narušil by sa celý potravový reťazec a nemali by sme dostatok potravín.

Včely ako jeden z najvýznamnejších opeľovačov majú v prírode nezastupiteľné miesto. Nikto ich nemôže nahradiť pri ochrane biodiverzity, zdravého životného prostredia a zdravia. Podľa odhadov závisí až 75 % druhov plodín a 90 % druhov kvitnúcich rastlín od opeľovačov, pričom v Európe zabezpečuje väčšinu opelenia domestikovaný druh včely medonosnej.

Tibor Vargapál, včely Čítajte viac Včelári žijú dlhšie. A pokojnejšie

Na jar vyštartujú

Opeľovanie je proces, prostredníctvom ktorého sa rastliny môžu rozmnožiť. Včela prenesie peľ z jednej časti kvetu – tyčinky, na druhú časť – bliznu piestika. Pri zbieraní nektáru z kvetov jej zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa prilepí na lepkavú bliznu ďalších kvetov.

Rastliny sa opeľujú aj vetrom, iným hmyzom a živočíchmi či vodou, oproti opeľovaniu včelami je to však veľmi malá časť. Včely pri opeľovaní výrazne dominujú. Okrem toho majú oproti ostatným hmyzím "kolegom“ podstatnú prednosť. Zimu prečká celé včelstvo a hneď skoro na jar je k dispozícii množstvo výkonných opeľovačov.

Väčšinu ovocia, zeleniny a orechov vrátane paradajok, slnečnice, uhoriek, kešu, cibule, kapusty, mandlí, citrusových plodov a bobúľ opeľujú včely. Výnosy kávy, sójových bôbov a bavlny sú od nich priamo závislé a udržujú pri živote tiež divoké vtáky a zvieratá, ktoré sa živia semenami a plodmi rastlín.

Popri mede produkujú aj vosk, propolis, materskú kašičku a včelí jed, ktoré sa používajú v liečiteľstve, vo farmácii a v kozmetike.

včela Čítajte aj Holandskí vedci naučili včely odhaľovať covid

Citlivé na klímu

Včelstvá ohrozujú okrem chorôb a iných zvieracích druhov aj invazívne druhy rastlín, ale tiež zmeny krajiny, ktoré spôsobuje človek ťažbou surovín, budovaním nových komunikácií či zaberaním pôdy zástavbou domami Nehovoriac o chemizácii poľnohospodárstva, účelových negatívnych zásahoch do stromoradí, mokradí alebo iných krajinných prvkov.

Tvrdo na ne dopadajú aj zmeny klímy, mnohé druhy voľne žijúcich včiel majú svoj životný cyklus úzko zviazaný s vegetačnou sezónou. Aj najmenší posun pri nástupe kvitnutia rastlín a stromov je pre ne zničujúci, rovnako ako zvyšovanie priemernej ročnej teploty.

Pomôžu aj rastliny na strechách

Pomôcť včelám a opeľovačom a v konečnom dôsledku zdravému kolobehu prírody môžu aj nevčelári, ak budú vysádzať zmesi kvitnúcich nektáronosných rastlín. Obce a mestá môžu, a našťastie to niektoré aj robia, pomôcť vytváraním kvitnúcich verejných či komunitných záhrad, zelených striech, mestských parkov a lesoparkov.

Jeden z najefektívnejších spôsobov podpory slovenského včelárstva je kupovanie medu priamo od overených domácich včelárov.

dýchanie, dych, vzduch Čítajte viac Aký vzduch dýchame a aká je kvalita ovzdušia? Žiadna sláva

Zlatý med z Petržalky

Na streche stavby na okraji Petržalky, v susedstve frekventovanej Einsteinovej ulice, ktorou denne prejdú tisíce automobilov, dokázali včely „pod taktovkou“ včelára Tomáša Blaškoviča vyprodukovať med, ktorý dostal od laboratória Slovenskej akadémie vied hodnotenie GOLD. Podľa T. Blaškoviča je veľmi voňavý, kvalitný a ťaží z prekvapivej pestrosti vegetácie v hlavnom meste. Okrem na Slovensku bežných nektárodajných rastlín ako sú lipy či agáty, majú v Bratislave včely možnosť nosiť sladkú tekutinu aj z cudzokrajných rastlín, akou je napríklad sofora japonská. Spolu s absenciou poľnohospodárskej chemizácie tak majú dostatok zdrojov, aby aj na streche administratívnej budovy dokázali vyrobiť unikátny špičkový med.

Včelár Tomáš Blaškovič a jeho včely. Foto: SHUTTERSTOCK
Tomáš Blaškovič, úľ, včely, Petržalka Včelár Tomáš Blaškovič a jeho včely.

7 včelích špecialít

1. včela medonosná žije na zemi viac ako 80 miliónov rokov

2. jej bzukot vytvára pohyb krídel – 11 400 kmitov za minútu

3. kvety po opelení včelou strácajú vôňu, jeden kvet jablone obsahuje asi 100-tisíc peľových zŕn

4. do práce vyletujú skoro ráno, od štvrtej hodiny, a pracujú až do večera, do sedemnástej hodiny

5. najväčším nepriateľom je sršeň, útočí na ne, ak nemá dostatok potravy

6. dorozumievajú sa dotykmi tykadiel, včelím tancom, vôňou niekoľkých typov feromónov a zvukmi

7. počas svojho krátkeho života, obvykle je to 35 dní, je zo včely opatrovateľka, spracovateľka nektáru, upratovačka, budovateľka plástov, strážkyňa úľa a lietavka

Zdroj: www.mestske-vcely.sk, www.podporavciel.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #včely #mestske včely #ekológia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy