V roku 2019 ľudia na Slovensku vyprodukovali 2,37 milióna ton komunálneho odpadu. V prepočte na deň ide o takmer 1,2 kilogramu odpadu na jedného človeka. V čiernych smetných nádobách končí aj potravinový odpad z kuchyne, ktorý tvorí takmer štvrtinu smetí. Práve táto zložka je zdrojom nebezpečného skládkového plynu (LFG), ktorý vzniká pri hnilobných procesoch v odpade. LFG sa v prípade uloženia na skládku nekontrolovateľne šíri do ovzdušia a prispieva ku klimatickým zmenám.
Súčasťou obsahu našich smetných košov sú aj plasty, papier či sklo. Hoci takýto odpad majú občania možnosť vytriediť do žltých, modrých či zelených nádob, často tomu tak nie je. Komunálny odpad produkujeme aj v záhradách alebo pri drobnej rekonštrukcii našich bytov či domov. Negatívnymi rekordérmi v tvorbe odpadu sú obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja, kde v roku 2019 pripadlo v prepočte na obyvateľa až viac ako 500 kilogramov odpadu.
Čítajte viac Viac sme vyhadzovali obaly od potravín a menej od šiat či obuvi. Pandémia mala vplyv aj na zloženie odpadu
Najmenej ho naopak vyprodukovali vlani regióny východného Slovenska. V Košickom aj Prešovskom kraji to bolo cca 340 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Smutným faktom štatistiky je to, že okrem Bratislavského a Košického kraja končí väčšina odpadu z iných krajov na neekologických skládkach, kde takto vzniká ekologická záťaž pre ďalšie generácie. Úzko to súvisí so spotrebou obyvateľstva v krajine. Každý zakúpený tovar a často aj služba sú totiž skôr či neskôr zdrojom odpadu.
„Predpokladáme, že aj v nasledujúcich rokoch bude na Slovensku produkcia smetí rásť. Podľa našich odhadov bude v roku 2035 pripadať na jedného Slováka 580 kilogramov komunálneho odpadu. Celkovo by tak malo ísť o 3,123 milióna ton. V roku 2035 tak každý Slovák vyprodukuje o tretinu viac smetí ako v roku 2019,“ vymenovala Sadovská. Na Slovensku, ale i vo svete sa potm odpad zhodnocuje alebo zneškodňuje. Pod zhodnocovaním odpadu sa rozumie jeho recyklovanie, kompostovanie, ale aj energetické zhodnocovanie.
Zneškodňovanie smetí znamená ich skládkovanie. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu viac ako polovica komunálneho odpadu končí naďalej na skládkach. Miera recyklácie sa pohybuje okolo úrovne 40 percent. Iba necelá desatina komunálneho odpadu sa zhodnocuje na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Úroveň miery recyklácie a miery skládkovania budú budú však pre krajiny EÚ kľúčové.
Reformný balík, ktorý je zameraný na prechod EÚ k obehovému hospodárstvu, stanovuje pre rok 2035 dva ciele a to: recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a maximálne desať percent ho ukladať na skládky. „Pre Slovensko, a to aj napriek päťročnému odkladu, je naplnenie týchto cieľov pomerne ambiciózne. Závisieť to bude od výrobných postupov dizajnérov či producentov, od stratégie obchodníkov, od osvety a správania spotrebiteľov, ale aj od opatrení a podpory štátu,“ uzavrela Sadovská.